Na potulkách po meste a okolí s Michalom Kirschnerom, turistom, značkárom a amatérskym historikom, sme sa zastavili pri pravekej mohyle nad Handrixom.
HUMENNÉ. „Mnohí ľudia si myslia, že toto miesto vzniklo vývratom stromov. Ale kde by sa tu vzalo toľko hliny bez pričinenia človeka? Veď siaha až do výšky dvoch metrov,“ hovorí Michal Kirschner pri pravekej mohyle nad Handrixom.
Dostanete sa k nej popod skanzen po kočovej ceste za necelých dvadsať minút. Na začiatku Orechovej lúčky na ňu upozorňuje tabuľa.
Stačí vydať sa vľavo chodníčkom do mierneho kopca a sledovať špeciálnu žltú turistickú značku. Na čistinke medzi stromami vás upúta navŕšený kopec hliny s obvodom 32,7 metra a s výškou 130 až 200 centimetrov.
„Je to praveká mohyla. Najviac ich je okolo Brestova. Tam ich profesor Budinský–Krička narátal 46. Táto je výnimočná tým, že je blízko mesta a nízko položená. Praveký ľud, nazývaný ľud šnúrovej keramiky, budoval mohyly v nadmorskej výške 300 metrov a vyššie. Podľa poľského archeológa profesora Jana Machnika z mohyly by malo byť vidieť ešte na ďalšie dve. Zatiaľ som ich nenašiel. Jedna by mala byť pravdepodobne nad Podskalkou, druhá pri Jasenove,“ hovorí Michal Kirschner, ktorého v minulosti upútal tento úkaz a začal sa oň bližšie zaujímať.
Pochovali v nej významného človeka
„Predstavte si, že celé toto priestranstvo nebolo zalesnené. Všade boli pastviny. Predpokladajme, že ľud sídlil pri Laborci. Možno aj rieka tiekla bližšie. Malo to byť najvyššie miesto, aké sa tu v okolí dalo nájsť. Rozprávali sme s profesorom Machnikom, že vtedajší ľudia pravdepodobne kládli akési výročné, príležitostné ohne. Tak sa navzájom videli a dorozumievali,“ vysvetľuje pán Kirschner.
Je presvedčený o tom, že v mohyle odpočíva nejaký význačný náčelník. „Profesor Machnik a archeológovia presne vedia, čo sa v akej hĺbke nachádza, kde je kostrová komora, kde sú nahádzané obradové uhlíky, črepiny. Predstavte si, koľko hliny museli vtedajší ľudia navŕšiť, a to nemali ani lopaty. Obrady trvali aj dva–tri dni. Aj preto si myslím, že išlo o významného človeka, keď neľutovali toľko námahy. Mohyly sú staré šesťtisíc rokov pred Kristom. Ako pyramídy,“ zdôrazňuje amatérsky historik.
Na pravekú mohylu upozorňuje tabuľa, ktorú osadil miestny Rotary klub v rámci projektu Návraty ku koreňom. Nejakého históriechtivého občana však zaujala natoľko, že ju „vylepšil“ čarbanicami.
Z odbornej literatúry
Mohyly
Pre neskorú dobu kamennú (eneolit) sú v našom regióne charakteristické skupiny mohýl na hrebeňoch horských pásiem v nadmorskej výške od 150 do 535 m. Patria ku kultúre tzv. východoslovenských mohýl.
Mohyly nájdeme na hrebeňoch horských pásiem v poriečí Tople, Torysy, Ondavy a Laborca. Poznáme aj lokality v oblasti juhovýchodného Poľska a na západe Ukrajiny. Ich najväčší výskyt bol zaznamenaný v oblasti Ondavskej vrchoviny.
V okolí Humenného sa s nimi stretneme na rozmedzí katastrov Brekov - Topoľovka, v Brestove, Vyšných Ladičkovciach, Veľopolí a Udavskom (Strakošová, I. in Fedič, V., 2002), taktiež v Košarovciach a Lubiši (Gačková, L. – Strakošová, I., 2008).
red.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
