Robotník z Fordových závodov si ho mohol kúpiť za dva mesačné platy. Na modeli z roku 1923 sa dalo jazdiť iba v lete, lebo nemal bočné sklá. Vidieť ho mohli návštevníci prehliadky historických vozidiel na humenskom námestí.
HUMENNÉ. Historické vozidlá si do Humenného “odskočili” z 8. ročníka Zemplín veterán rallye, ktoré na Šírave zorganizoval Klub historických vozidiel z Michaloviec.
Deduškom medzi vozidlami bol Ford T z roku 1918. Práve tento model odštartoval motorizáciu ľudstva. Auto zišlo ako prvé z pásov výrobných dielní závodov Henryho Forda.
“Extrémne sa zvýšila produkcia, čo malo za následok veľké zníženie ceny. Auto si mohol dovoliť kúpiť aj robotník, ktorý u Forda pracoval, za poldruha až dvojmesačnú mzdu. Na deň zarábal 5 dolárov, auto stálo 150 dolárov,“ dozvedáme sa od spolumajiteľa auta Jozefa Makohusa z Michaloviec. Na takomto aute jazdil Laurel a Hardy v nemých groteskách.
Na riadenie sa treba plne sústrediť
Je to prvé auto, ktoré má riadenie na ľavej strane. Má automatickú prevodovku, dve rýchlosti dopredu, jednu dozadu.
Ak si myslíte, že jazdiť na ňom predpísanou sedemdesiatkou je hračka, ste na veľkom omyle. „Pedále sú tri. Ľavý je po zatlačení jednotka, stredný spiatočka, pravý brzda. Pod volantom je jedna páka na ručný plyn, druhý páka je predzápal. Podľa profilu cesty sa predzápal mení počas jazdy na väčší a menší. V aute je ešte ručná brzda. V strednej polohe je to neutrál, v polohe krajnej v spolupráci s ľavým pedálom dvojka. Je to veľmi komplikované. Treba absolvovať hodiny jázd, aby sa človek do toho vžil a neurobil chybu. Hlavne pri zastavovaní. Veľký pozor si treba dávať pri jazde v kolóne. Musíte sa plne sústrediť na šoférovanie, nemáte čas myslieť na niečo iné,“ zdôrazňuje Jozef Makohus.
Renovácia tohto veterána stála 2 500 hodín ľudskej práce. „Auto sa rozobralo do poslednej šrúbočky. Všetko sa zrenovovalo, vybrúsilo, nastriekalo, nalakovalo. Potom prichádza na rad bežná údržba. Stále musíme kontrolovať olej, vodu, mazať podvozok,“ hovorí.
Hoci má auto najazdených niekoľko sto kilometrov, majitelia uprednostňujú krátke jazdy. Ford už súťažil na niekoľkých súťažiach krásy a z Humenného si odniesol Pohár primátorky mesta Jany Vaľovej pre najkrajšie vozidlo.
„Prirodzená“ klimatizácia
„Novinku“ - Citroën B2 z roku 1923 - priviezli Jozef Makohus a Mikuláš Koščo minulého roku v jeseni z Francúzska.
„Toto auto sa už riadi jednoduchšie. Plynový pedál je v strede. Na ľavej strane spojka, na pravej brzda. Vozidlo má riadnu rýchlostnú skriňu, tri rýchlosti a spiatočku. „Cestovná“ rýchlosť je 50 – 60 kilometrov. V zime sa s ním nejazdí, lebo klíma sa nedá vypnúť, auto totiž nemá bočné sklá, len sklápateľnú strechu,“ s úsmevom predstavuje veterána Mikuláš Koščo.
Sanitka Škoda 1 101 Tudor z roku 1948 je svetový unikát. „Vyrobilo sa 3 500 kusov, ale žiadne vozidlo s kompletným vybavením sa nezachovalo,“ hovorí Mikuláš Koščo.
Sanitka slúžila vo svidníckej nemocnici do roku 1966, v 1963. prešla generálnou opravou.
„Syn pána, ktorý na nej jazdil ako šofér, tvrdil, že otec pravidelne raz do mesiaca chodil s ňou do Prahy. Neviem si to ani len predstaviť. Pacient musel nastúpiť doslova po štyroch zadnými dverami a potom za sebou sklopiť sedadlo. Ležadlo malo dĺžku len 1,5 metra. Lekár pri vodičovi sedel na rezervnej pneumatike, prekrytej sedadlom,“ dopĺňa spolumajiteľ sanitky.
V tých časoch bezpečnosť posádky pri navrhovaní vozidla nebola prvoradá.
„Neexistovali bezpečnostné pásy. Auto malo celý rám drevený. Pri kolízii najväčšie nebezpečenstvo predstavovala nádrž v hornej časti kapoty, ktorá hrozila výbuchom benzínu a vozidlo začalo rýchlo horieť,“ dodáva Koščo. V 59. sa začal vyrábať iný model sanitiek.
Citroën B2 z roku 1923. Pri vodičovi Mikulášovi Koščovi sedí Jana Rusinková z Kochanoviec. 
Unikátna sanitka. Vyrobili ju v roku 1948. 
Pohár pre víťaza. Z rúk primátorky Jany Vaľovej si ho prevzal Michalovčan Jozef Makohus.
Foto k článku: jo
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
