Valaškovčania sa pravidelne stretávajú trikrát do roka. Na Petra a Pavla na odpustovej slávnosti v „starých“ Valaškovciach, odkiaľ ich predkov v 1937. roku vysťahovali do Humenného. Potom na futbalovom turnaji na jasenovskom ihrisku a na Michala na hubách.
HUMENNÉ. Futbalový turnaj medzi mužstvom Valaškovčanov a kňazov prešovskej arcieparchie sa v tomto roku konal už po piatykrát.
Zakladateľom futbalovej tradície je bývalý správca farnosti pod Sokolejom Anton Uhrín, ktorý s veriacimi prežil 11 rokov.
„Napadlo mi, že popri duchovnej činnosti by sme mohli zorganizovať aj športovú akciu a pripomenúť si tak osudy vysťahovalcov, ktorí vytvorili farnosť pod Sokolejom,“ hovorí iniciátor myšlienky.
Otec Anton športoval ešte ako seminarista. „Poznám kňazov, ktorí aktívne hrajú futbal. Každoročne som ich obvolal, aby prišli. Máme tu troch našich novokňazov, kňaza z Michaloviec, ja som prišiel z Prešova,“ vyratúva.
Futbalistov neodradila ani ubíjajúca horúčava a zápas napokon skončil zmierom 3:3. „Hrávali sme o putovný pohár. Počas štyroch rokoch dvakrát skončil u Valaškovčanov, dvakrát u kňazov. Teraz by mal skončiť na neutrálnej pôde,“ dodáva otec Uhrín.
Štafetu v organizovaní turnaja prevzal nový správca farnosti otec Ján Frandofer. „Aj Sväté Písmo hovorí, že je dobré a milé, keď ľudia žijú pospolu, keď sa schádzajú. Dnes je každý zavalený starosťami, žije izolovane. Verím, že ľudia budú ochotní stretávať sa aj naďalej. Aby budúce generácie nezabúdali na korene svojich predkov,“ hovorí.
Spestrením turnaja boli hry pre deti, občerstvenie i chutný guláš.
Výstavbu zabrzdila vojna
Valaškovčanov vysídlili z domovov kvôli vojenskému obvodu v roku 1937. „Generácia, ktorá sa narodila na kóte 620, už dnes na 99 percent vymrela. My, ostatní Valaškovčania, sme sa narodili už v Humennom,“ hovorí 66-ročný pán Pavol Biľo.
Vysídlenci lokalite Za vodou na druhom brehu Laborca doteraz hovoria Valaškovce. „Zabezpečili sme si dokumenty z Vojenského archívu v Prahe. Vojenská správa vtedy písala, čo by malo byť v Humennom vybudované ako protihodnota majetku, ktorý Valaškovčania vlastnili: chodníky, cesty, vodovod, kanalizácia. Vybudovalo sa 51 domov. Ďalší rozvoj zastavila vojna,“ hovorí pán Biľo.
Valaškovčania dostali pozemky na Sídlisku III, časť Kudloviec pod lesom, smerom k Hubkovej, patrila im časť pozemkov pod Sídlisku pod Sokolejom.
„Trištvrte mesta je postavených na valaškovských pozemkoch. Doteraz nemáme dobudované chodníky, nie je dokončená kanalizácia,“ hovorí Pavol Biľo.
Valaškovskí urbárnici obhospodarujú 400 hektárov lesa. „Každý rok chodíme na Michala na hríby. Objednáme si dva autobusy, prichystáme si pohostenie,“ dodáva.
Mladých podľa slov pána Biľa už na Valaškovciach niet, všetci sú „vonku“. Na miesta svojich predkov by však zabúdať nemali.
Viete, že...
...obec Valaškovce sa spomína v roku 1635. Obec vznikla valaskou kolonizáciou na území panstva Humenné. V roku 1828 mala 213 obyvateľov v 27 domoch. Ľudia boli z obce vysťahovaní v roku 1937 do Humenného a z územia obce vzniklo vojenské pásmo.
red
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
