Svedčí o tom zápis v matrike Reformovaného cirkevného zboru v Humennom.
HUMENNÉ. V matrike si mohli zalistovať návštevníci reformovaného kostola počas Noci kostolov.
„Pán farár Brányik bol v roku 1939 po smrti dlhoročného misijného farára Sándora Böszörményiho poverený službou aj v Humennom. Moji rodičia v tom čase bývali na humenskej reformovanej fare, kde som sa narodil, a veľmi často na neho neskôr spomínali,“ hovorí Arpád Csontos, presbyter Reformovaného kresťanského cirkevného zboru v Humennom.
Práve manželia Valéria a Arpád Csontosovci spracovali Kroniku reformovanej cirkvi v Humennom od roku 1880 až po dnešok.
„V archíve nášho zboru sa zachovali niektoré zaujímavé materiály. Mnohé sa však stratili počas evakuácie v roku 1944, kedy sme prechodne bývali v Slanci a tam boli na fare počas druhej svetovej vojny uložené aj písomnosti,“ hovorí.
Zachránil ich pred smrťou
Farár Brányik krstil počas vojny židov nielen v Humennom, ale aj v Žiline či Prešove. „Vyplýva to zo zväzkov „Puskás“ z archívu Ústredne štátnej bezpečnosti. Píše o tom Ladislav Koncsol v článku v roku 2007 – Farári a laici zachraňujúci židov na Hornej zemi,“ zdôrazňuje Valéria Csontosová, ktorá článok z novín Kálvinista Szemle preložila do slovenčiny.
Synovia Alexandra Brányika, Sándor a Károly, opatrujú dva dokumenty, z ktorých vyplýva, že Brányik ako prešovský duchovný krstil židov aj na území východného Slovenska a mnohí z nich sa pred smrťou zachránili.
„Prvý dokument je po maďarsky rukou písané Osvedčenie od Imre Ervína Töröka, ktorý pracoval v Michalovciach a bratislavskom Ústredí Židov ako vedúci oddelenia pokrstených, v ktorom potvrdzuje, že vie o záslužnej záchrannej činnosti farára Brányika. Druhý dokument je písaný po slovensky. Je to svedectvo napísané v Humennom, v ktorom 21 osôb potvrdzuje vlastnoručným podpisom, že Alexander Brányik – duchovný, počas Slovenského štátu v zmysle kresťanských ideí a podľa zákonov Kristovho evanjelia sa správal, bol pevný a smelý, keď sa mu v článkoch v novinách Gardista a Grenzbote vyhrážali odplatou, pretože sa pre záchranu prenasledovaných československých občanov otvorene angažoval. V závere listiny tieto údaje ako pravdivé potvrdzuje Miestny národný výbor v Humennom 3. júna 1946,“ cituje z článku Valéria Csontosová.
Zaslúži si úctu
Z 21 zachránených sa jednoznačne podarilo identifikovať 13 osôb. „Pri mnohých krstoch sú v matrike ako svedkovia uvedení moji rodičia Erzsébet a István Csontosovci a môj starý otec István. Obaja pôsobili v Humennom ako presbyteri,“ dopĺňa Arpád Csontos.
„Je možné, že niektoré krsty robil farár Brányik tajne a ku krstným listom zaobstarával aj falošné dokumenty. Je to len domnienka, ale takto sa dá vysvetliť vysoký počet zachránených v okolí Humenného. Jeho činnosť si zaslúži všetku našu úctu,“ číta Valéria Csontosová z preloženého článku.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
