Posypali ju hrsťou poľných kvetov. Takto vyprevadili do života umeleckú fotografickú publikáciu Rusíni autorov Tomáša Leňa a Jozefa Ondzika posledný májový deň v humenskej Vihorlatskej knižnici.
HUMENNÉ. Okrem krstných rodičov, Márie Miškovej, ktorá stála pri fotografických začiatkoch oboch autorov a Milana Mňahončáka ,prišli aj ďalší hostia.
Profesor Peter Švorc z Prešovskej univerzity je autorom historickej eseje o Rusínoch v publikácii. Aurel Hrabušický, kurátor zbierky fotomédií a teoretik umenia Slovenskej národnej galérie, sa zhostil úlohy odborného „poradcu“.
Videoprezentáciu fotografií citlivo podfarbili piesne z autorskej dielne Viktora Dubasa. Uvedenie knihy do života si nenechali ujsť tí, ktorí sú na fotografiách zvečnení – obyvatelia rusínskych dedín zo Sninského okresu.
Kniha Rusíni je dlhodobý dokumentaristický projekt o živote Rusínov zachytávajúci na fotografiách v priebehu troch desaťročí život rusínskej menšiny a jej niekoľkých predstaviteľov.
Tomáš Leňo a Jozef Ondzik na projekte pracujú od roku 1980, keď ešte ako 17-roční študenti zdokumentovali presídľovanie ľudí zo siedmich obcí kvôli vybudovaniu vodnej nádrže Starina.
Po niekoľkoročnej prestávke sa obaja autori vrátili k pôvodnej téme a fotografujú Rusínov v Poľsku, na Ukrajine, v Rumunsku, Srbsku, Maďarsku a ďalších európskych krajinách, kde sa nachádzajú rusínske komunity.
Unikátny projekt z viacerých hľadísk
Ako zdôraznil Aurel Hrabušický, bolo veľmi ťažké z obrovského množstva fotografií urobiť výber, ktorý by reprezentoval autorov a zároveň zohľadňoval funkčnosť knihy.
Unikátnosť projektu vidí aj v tom, že ide o projekt autorskej dvojice. „Fotografia je remeslo osamelých lovcov. Prípad takejto spolupráce je dosť výnimočný,“ hovorí.
„Neexistuje žiadny projekt, ktorý by sa snažil priblížiť život Rusínov, ich zvyky a kultúrno-spoločenské pozadie z takých rôznych aspektov, ako sa podarilo týmto dvom autorom. Spája sa v ňom klasická forma dokumentu a zároveň fotografovanie s hlbokým zaujatím. Tieto dva prístupy: objektívny, nezaujatý a zároveň veľmi emociálne precítený, sa v knihe navzájom dopĺňajú,“ vysvetľuje Harabušický.
Úprimnosť a pokora
„Priatelíme sa s Tomášom od útleho detstva. Máme dosť rozdielny spôsob myslenia a vnímania reality. Ja som viac racionálny. Tomáš – a vidno to aj vo fotografii - je človek, ktorý verí intuícii a nie celkom racionálnym veciam, ktoré majú svoje opodstatnenie. Pretože ľudská bytosť je vlastne syntéza týchto dvoch vecí. Nie všetko, čo je racionálne, musí byť dobré,“ hovorí Jozef Ondzik.
„Teší ma, že časť svojich pocitov môžem preniesť do fotografií vo farbách, hoci fotím čiernobielo. Fotografovanie Rusínov ma naučilo, že človek má byť úprimný a pokorný vo vzťahu k tým, ktorých fotografuje, ale aj k tým, ktorým to bude ukazovať,“ dodal.
Krstná mama Mária Mišková zaželala obom autorom, aby ich aj po úspechu knihy naďalej sprevádzala skromnosť, úcta, pokora a láska, s ktorou pred 30 rokmi projekt začali.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
