Korzár logo Korzár Horný Zemplín
Piatok, 2. október, 2020 | Meniny má LevoslavKrížovkyKrížovky

Tanec treba prežívať, nie sa pri ňom zapotiť

Folklorista, tanečník, spevák, záhradkár, matičiar a kantor – do týchto slov možno zhrnúť život inžiniera Jána Michanča z Topoľovky.

Ján Michančo s manželkou Oľgou, synom Petrom, dcérou Silviou, zaťom Martinom a vnukmi Davidom a Marcelom.Ján Michančo s manželkou Oľgou, synom Petrom, dcérou Silviou, zaťom Martinom a vnukmi Davidom a Marcelom. (Zdroj: Jana Otriová)

Nedávno oslávil 80-ku a 50. výročie sobáša s manželkou Oľgou. Minulý víkend si zatancoval na jubilejnom XX. ročníku Šaffovej ostrohy v Dlhom Klčove, kde vystúpil ako nositeľ ľudových tradícií.

TOPOĽOVKA. Pánovi Michančovi ani osem krížikov na chrbte nebráni, aby si obliekol kroj, zacifroval si a zaspieval.

Jeho rodina sa do Topoľovky prisťahovala z Poľska na začiatku minulého storočia. Držali sa svojich tradícií, obyčajov i zvyklostí v krojoch. „Bolo to obohacujúce a inšpirujúce,“ spomína.

Robotná a cieľavedomá rodina vždy ťahala za jeden povraz. „Panovala u nás súhra v domácom snažení. Ako dieťa som nemal problémy s vreckovým. Každý si z domáceho rozpočtu bral peniaze podľa potreby, ale každý doň prispieval podľa svojich síl a schopností. Aj my deti,“ spomína, keď ako 9-ročný chlapec dvakrát do týždňa prv, ako išiel do školy, zabehol s mliekom za notárom do Závadky.

Skryť Vypnúť reklamu

Nedeľa bola nedeľou

Rodina bývala v kaštieli. Pán Michančo si odmalička pamätá bohatý kultúrny a spoločenský život v dedine.

„Nedele boli nedeľami. Stále sa spievalo. Mládež sa stretávala. Parobci pod Slavikovu plevňu nacvičovali štvorhlasný spev. Dievčatá pred Kovaľových šmykňou skúšali karičky. Každá musela priniesť nejaký veršík. Na zábavách sedeli dookola baby po lavkoch a pre tancujúcich boli hlavnou porotou. Neviem pochopiť, ako dnes môžu chlapci povedať, že nevedia spievať. Za našich mladých čias všetko spievalo,“ hovorí s úsmevom.

„Spomínam si na divadelné predstavenia v kaštieli. Mládenci natiahli plachty na šnúrkach, aby urobili oponu,“ hovorí.

Počiatočná nedôvera medzi domácimi a prisťahovalcami postupne slabla. Prvý „zmiešaný“ sobáš v obci zapísali až na začiatku štyridsiatych rokov.

Skryť Vypnúť reklamu

„Pamätám si, že prišli za otcom radiť sa, ako a čo si má nevesta obliecť, ako ju treba odpytovať. Kto kde má stáť, čo a kto má kedy povedať, aby bolo všetko tak, ako sa patrí,“ spomína pán Michančo.

Svadba bola veľkou udalosťou a pozvaný bol každý. „Ešte popoludní po obrade družbovia obehli celý valal s pozvánkou na svadbu. Najdôležitejší chod bola polievka. Na nej si zakladala každá gazdiná. Kto dojedol polievku, vstal, aby uvoľnil miesto ďalším stolovníkom,“ hovorí.

Aby deti študovali

Topoľovské deti mali podľa slov pána Michanča šťastie na učiteľov. Od roku 1929 v obci fungovala škola a učitelia sa stali súčasťou dedinskej komunity.

„Chodili po domoch, rozprávali s rodičmi, žili s ľuďmi,“ hovorí. Babička pána Michanča bola negramotná, mama vedela len čítať. „Rodičom veľmi záležalo na tom, aby sme my deti študovali,“ zdôrazňuje.

Skryť Vypnúť reklamu

Ako jedenásťročný chlapec chodieval denne pešo do Humenného do meštianky. „Nie vždy svietilo slnko. Neskôr som chodil na bicykli. Do pneumatík sme napchali slamu a trávu, aby boli pevnejšie,“ hovorí.

Možnosť študovať na fakulte architektúry a pozemného staviteľstva na vysokej škole technickej v Bratislave si musel pán Michančo pre „kádrové chyby“ „zaslúžiť“. Tri roky pracoval v hutnej projekčnej kancelárii.

„Nezdravili sme sa Česť práci!, ale Zdar Boh. Spomínam si, že sme raz boli v práci nepretržite 72 hodín. Bez odpočinku. Boli to také časy,“ hovorí.

Hlavné mesto však ponúklo mladému Topoľovčanovi množstvo kultúrnych, športových a spoločenských zážitkov. Na škole sa zoznámil s lúčničiarom, tanečníkom Viliamom Gruskom, ktorý posunul jeho záujem o folklór na vyššiu úroveň.

„Boli sme taká partia, kde nám dievčatá zavadzali. Často som s ním chodil na vystúpenia. To bolo spevu a tanca! Raz sme prespievali a pretancovali celú noc v predvečer prvého mája. Ani jedna pieseň sa nemohla zopakovať dvakrát,“ hovorí.

Občerstvuje sa folklórom

Po návrate zo štúdií pocítil pán Michančo smäd. „Smäd po folklóre, po živote. Čosi také som zažil v kultúre. Občerstvil som sa ňou,“ hovorí.

Útok „moderného“ socialistického spôsobu života na ľudovú kultúru, jej tradície a autentickosť napáchal podľa pána Michanča veľké škody. „Prišla iná kultúra, ktorej sme nerozumeli. Príliv ľudí z dedín do mesta znamenal vlastne jej stratu,“ hovorí. Organizovanie folklórneho života v obci bolo preto nanajvýš prirodzené.

„Nikdy som nebol bohvieaký tanečník. To skôr Janko Žulčák, Janko Hudák. Od nich som niečo odkukal. Ja som radšej spieval,“ spomína. „Nejde o podávanie ktovieakých výkonov, skôr o tanec pre radosť. Treba ho prežívať, nie sa pri ňom zapotiť.“

Roboty medzi nami

Uchovávanie starého, tradičného sa pre pána Michanča stalo poslaním. „Nehorlím za to, aby sme sa teraz všetci obliekli do krojov. Neodsudzujem, nekritizujem, len porovnávam. Mládež nie je zlá, možno sme len my urobili málo v odovzdávaní tradícií a príkladov,“ hovorí.

Starú generáciu ťažkosti života, vojnové i povojnové roky prinútili vyspieť skôr, ako dnešné deti. Pán Michančo je však presvedčený, že je lepšie mať – obrazne povedané - v kúte v triede školy palicu, ako revolver v rukách žiakov.

Dnešných ľudí delí na normálnych a na robotov. „Robot sa nevie smiať, spievať, pozdraviť, odzdraviť,“ hovorí. „Ľudia by si mali byť bližší. Voľakedy sme nemali zámku na dverách.“

Na oslavu priniesol palicu

Silu čerpá z duchovného života. Kantoruje v miestnom gréckokatolíckom chráme, každú nedeľu spieva v nemocnici v liečebni pre dlhodobo chorých.

„Tam si ľudia neprídu postáť pod orech, ako na dedine. Tam sa chodia vyrovnať so životom, pred odchodom,“ zdôrazňuje náročnosť svojho poslania.

Kroj si dnes pán Michančo aj napriek svojmu veku oblieka často. So sestrou Martou Repkovou, i bez nej, pravidelne chodieva na súťažné prehliadky sólistov tanečníkov v ľudovom tanci Šaffova ostroha do Dolného Klčova. Patrí mu titul nositeľa ľudových tradícií. Pravidelne prezentuje folklórnu skupinu Topoľovka na výtvarnom plenéri Insita v Humennom i na všetkých folklórnych oslavách v dedine a okolí.

Na oslavu životného jubilea a výročia sobáša si priniesol palicu. „Keď ma budú priveľmi chváliť, treba ma ňou poriadne uderiť. Ja viem, kde a v čom som lajdáčil, čo všetko som mal odovzdať,“ dodáva so smiechom.

Najčítanejšie na Horný Zemplín Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Toto jedlo si v čínskej reštaurácii objednávajú iba tí, ktorí sa vyznajú
  2. Krízový balíček vám dokáže ušetriť až 1 000 eur
  3. Októbrové číslo magazínu SME Ženy je už v predaji
  4. S rodinou, turistika, vo dvojici: Ako je vaša ideálna dovolenka?
  5. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili
  6. Viete na čo sa pripraviť po zmene zdravotnej poisťovne?
  7. Prešov získa značky, ktoré nemajú ani v Košiciach
  8. UPC teraz ponúka internet 300 Mb/s len za 10,90 €
  9. Fedor Gál: Drtím, drtíš, drtíme (s krízou za zadkom)
  10. Horské chaty sú legendy, ktoré píšu svoje vlastné príbehy
  1. Krízový balíček vám dokáže ušetriť až 1 000 eur
  2. S rodinou, turistika, vo dvojici: Ako je vaša ideálna dovolenka?
  3. Blíži sa chrípková sezóna: Ako ju odlíšiť od Covid-19?
  4. Októbrové číslo magazínu SME Ženy je už v predaji
  5. Najkvalitnejšiu mobilnú sieť na Slovensku má Orange
  6. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili
  7. Káva – odhaľte všetky jej neznáme
  8. Viete na čo sa pripraviť po zmene zdravotnej poisťovne?
  9. Prešov získa značky, ktoré nemajú ani v Košiciach
  10. Na reštaurácie a hotely sa valí druhá vlna pandémie
  1. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 28 031
  2. Horské chaty sú legendy, ktoré píšu svoje vlastné príbehy 23 414
  3. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 20 495
  4. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 18 872
  5. Fedor Gál: Drtím, drtíš, drtíme (s krízou za zadkom) 12 126
  6. Prešov získa značky, ktoré nemajú ani v Košiciach 11 421
  7. Kampane SME patria medzi najlepšie slovenské reklamy 11 388
  8. Seat Leon Sportstourer ponúka priestor aj charakter (test) 11 216
  9. Neplatíte kreditkou? Pozrite si 5 tipov, prečo by ste mali 10 349
  10. Sedemnásť slovenských hotelov na septembrový last minute výlet 9 839
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Druhá vlna koronavírusu sa stupňuje: V Košiciach vyčlenili sto lôžok

Spotreba ochranných pomôcok dosahuje desaťtisícové hranice.

Za pár dní na novom veľkokapacitnom odberovom mieste v Košiciach otestovali už viac než 1 700 ľudí.

V parku spílili stromy. Košičan: Nerozumiem, komu mohli prekážať

Išlo o invázne dreviny, vysvetlila Marta Popríková zo Správy mestskej zelene.

Podľa starostu Ténaia i poslanca Rovinského je v Košiciach nevyhnutná postupná obnova zelene.

Saudek o prešovskej výstave: Výber som urobil dôsledne, aby nikoho neurazil

Korona posunula vernisáž a zabránila autorovi prísť.

V Prešove otvorili výstavu svetoznámeho fotografa Jana Saudka.

V odkaliskách na Spiši sú tony nebezpečnej ortuti a ťažkých kovov

Slovenský ochranársky snem vyzýva na riešenie envirozáťaží. Má podporu ministra.

Odklalisko pri Rudňanoch.
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

V Rooseveltovej nemocnici ordinovali lekári nakazení Covidom, ktorí však nemali príznaky.
Dobré ráno

Dobre ráno: Interrupčnú tabletku nemáme kvôli ideológii. Veda hovorí jasne

Prečo ju používajú všetky západné krajiny v EÚ a Slovensko nie?

Podcast Dobré Ráno.
Stĺpček šéfredaktorky Beaty Balogovej

Matovičova melodráma pandémiu neporazí

Populizmus počas pandémie je zdrojom chaosu, ak nie priameho ohrozenia zdravia obyvateľstva.

Beata Balogová, šefredaktorka denníka SME
Futbalisti AC Miláno sa radujú z postupu.

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Video Desktop