Aj takéto skandovania zneli v humenskom či ináč povedané, východniarskom „kotle“ bratislavskej HANT arény.
HUMENNÉ/BRATISLAVA. Bez nich sa to jednoducho nedá. Volejbal musí mať hráčov, ale ten humenský, chemesácky je až priam pupočnou šnúrou spojený so svojimi vernými fans.
Ani v stredu, 25. apríla, neváhali a pred ôsmou ráno sa schádzali na parkovisku pri „malej“ železničnej stanici. Napokon sa ich stretlo tridsať a v pevnej viere šťastnej cesty a zlatého návratu sa začala odvíjať cesta za tretím titulom pre chemesákov.
Vernosť nad vernosť
„Niekedy je to veľa aj na koňa, stále opakovať cestu Humenné - Bratislava. Sledovať tie isté mestá, dokonca už vieme aj to, kde sa čo opravuje a môžeme pozorovať, ako za mesiac pokročila rekonštrukcia budovy či oprava cesty. Nikdy však nepovieme, že máme cestovania na opačný koniec republiky plné zuby, ako sa prianím bratislavského finále vyslovil jeden z volejbalových funkcionárov bratislavského klubu. Stále chceme našim chlapcom pomôcť,“ načal výjazd do Bratislavy monológ Vladimíra „Chaly“ Chalupku, šéfa fanklubu chemesákov.
Po štvrtýkrát
Za necelé štyri týždne zorganizovali fans chemesákov štvrtý výjazd do hlavného mesta Slovenska. Začalo sa to dvakrát halou PKO, kde ináč tradične tichú divácku kulisu rozpumpovali, aby sa „policajti“ VKP Bratislava divili na palubovke i v hľadisku.
V oboch prípadoch sa tešili východniari z víťazstva 3:1, takže postúpili do finále. V ňom si rozkladali trasparenty v HANT aréne, kde má svoj domovský stánok Volley team Unicef Bratislava.
Začalo sa to dvojzápasom. Po smolnej prehre 2:3 prišlo na druhý deň víťazstvo 3:0. Návrat bol radostný, optimistický, aj zábavný. Okrem iného sa spomínala zlomená posteľ v ubytovni, ktorá nezvládla bežnú váhovú kategóriu jedného z oddychujúcich chemesákov.
A na rade bol štvrtý výjazd. Aj keď to nahlas nik nepovedal, všetci si priali, aby bol v tejto sezóne posledný. Znamenalo by to pre chemesákov titul.
Ranný nákup
V dobrej nálade teda výprava humenských fans začala ukrajovať prvé kilometre cesty na západ. No skôr prvý kilometer, lebo prišla prvá prestávka.
Na okraji mesta v najznámejšom potravinovom „sklade“ sa nakupovali zásoby. Všetko šlo hladko, dohoda bola rýchla. Zabudlo sa na plastové poháre. Bude ich treba? Kúpilo sa však aj jedlo...
Všetko má svoje rituály, tradície. Pri výjazdoch fanklubu chemesákov nesmie chýbať kyslá kapusta. Až sa zdá, že pár kíl z domáceho zdroja je výlučne vyhradených iba pre takéto prípady.
Ochutnali všetci, niektorí sa nehanbili a zajedli riadne, zdravo. Veď vitamíny treba dopĺňať stále. Chutilo obom šoférom, celej posádke, mladším i starším. Aj najmladšiemu členovi výjazdu, ktorý mal deväť rokov.
Ak sme začali kapustou, ďalšou z tradícií, ktorá sa dodržiava, je zastávka v Chminianskej Novej Vsi. Zvyčajne je prvá z kategórie toaletovo-cigaretkových prestávok. Komu sa čo žiada, či jednoducho musí.
Aj teraz to tak bolo, (ešteže) bez návštevy tamojšieho motorestu. Čo však nechýbalo, bola spoločná snímka tých, ktorí sa za chemesákmi vybrali. Veď aj fotodokumentačný materiál je nutný.
Modrá fixka
„Modrá je dobrá“ znie známej českej názov pesničky. Aj v autobuse humenskej výpravy sa táto farba uchytila. Nie však bez príčiny.
Ňou bola fixa, ktorá sa môže používať na telo a je ľahko vodou zmývateľná. Po necelých troch hodinách trasy sa začala medzi fans zhromadnejšie využívať. Jedni skúšali, iní šli naostro.
„Ak sa dá, nie je problém zastaviť,“ stále hovoril Jožko, šofér autobusu. Prestávok však pribúdalo, a keď sa blížil obed, chemesáci opúšťali iba Levoču.
Rozkaz veliteľa teda znel jasne. Aspoň hodinu jazdy bez prerušenia. A kto musí, tak nech využije rôzne dostupné pomôcky. Voľky-nevoľky sa museli niektorí podrobiť a vydržať.
Cesta sa dá využívať všelijako. Aj vnímaním okolia. Veď sledovať Slovensko z autobusu je krásne. Majestátny Spišský hrad bol zaliaty slnkom, najmenšie veľhory sveta - naše Tatry ponúkli scenériu s čiapkami oblakov na svojich vrcholcoch.
Rieku Váh vystriedal popoludní Hron, medzitým však bolo nutné zdolať Donovaly a prehupnúť sa od Vysokých Tatier k Nízkym. Trasa do Bratislavy totiž bola stanovená „spodkom“, aby sme sa napojili na diaľnicu R 1.
„Do Bratislavy vedie široká cesta, prišiel tam aj chlapec z malého mesta...“ spievalo sa spolu v autobuse. Hneď nato však už burácalo hromové „HU - MEN - NÉ“.
Či ide o fakultatívny výlet, alebo výjazd športových fanúšikov, jesť sa musí. Došlo teda aj na obedňajšiu prestávku, ktorú si dali v lokalite Staré hory.
Pekný penzión i motorest hneď vedľa seba poskytli dostatočnú možnosť výberu. Z viacerých tipov však napokon u väčšiny zvíťazila horúca „cesnačka“ (niečo teplé do žalúdka u tých, ktorí veľmi jedlu nefandili) alebo halušky so slaninkou.
Mierne popoludní sa zdalo, že atmosféra utíchla. Na dlhšie? V zadnej časti autobusu sa vytvoril „diskusný“ krúžok, ktorý však čoskoro zmenil pointu: najväčšie hity Tublatanky či nestarnúce hity ako Moja mamka niečo má..., Běž domů Ivane alebo Ivanku, Ivanku... vylúštila tajničku, že fans chemesákov medzi sebou skrýva aj nadaných spevákov. Súťaž o hlas fanklubu sa však nekonal.
Tiež bradatí
Nielen humenskí volejbalisti ŠK Chemes, ale aj poniektorí fans si počas play-off série odložili žiletky a výrazne na tvári zmenili svoj imidž.
Najbližšie k podobe svetoznámeho Ernesta Hemingwaya mala trojica Vlado „Chaly“ Chalupka, Filip Bak a Ondrej „Puco“ Lucik („ta to jakí spisovatelia?“)
Po Banskej Bystrici nastúpila „štvorprúdovka“, pri Sliači robila spoločnosť chemesákov stúpajúca stíhačka.
Nálada bola živá, režim cestný aj pitný pokračoval bez problémov. Aj keď jeden z účastníkov zmeškal kvôli spánku čas obeda, nevadilo to.
Už viac zmrzli pohľady i debata pri Šali, kde sa v poli ocitol automobil v opačnej polohe na svojej streche a vypadnutý na zemi v netypickej polohe ležiaci vodič nejavil známky života.
Na mieste nehody už bola sanitka, prichádzali hasiči. Nepríjemný, najhorší moment z výjazdu. Do Bratislavy dorazili chemesácki fans o 17.45 hod., pred HANT arénu niečo po osemnástej. Bol tak dostatok času pripraviť si transparenty i hlasivky v boji o zlato.
Desaťnásobok i viac
Z autobusu postupne vyšlo tridsať fanúšikov. Telefonáty či sms-ky ale prezrádzali, že to nebude iba táto skupina, ktorá bude hnať chemesákov na palubovke v boji o titul. Z tridsiatich sa razom stal minimálne desaťnásobok.
„Kotol“ zhruba so 400 východniarmi hnal svojich za zlatom. A stalo sa. Radosť, skákanie, smiech aj slzy šťastia. To všetko bolo hneď po zápase. Trochu neskôr - oslavy, oslavy, oslavy a ešte raz oslavy. Či bola cesta do Humenného dlhá? Ani nie. Veď sme MAJSTRI!!!
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
