Dnes je hlavne dňom pracovného voľna.
HUMENNÉ. Humenčanom po sviatku práce ostala pomenovaná ulica. Najmladšie sídlisko však neodolalo „premenovávaciemu“ porevolučnému ošiaľu a stalo sa z neho Sídlisko pod Sokolejom. Aj tak mnohí Humenčania bývajú stále na „Máji“, alebo práve idú z „Mája“.
Dvadsaťsedemročný Ľubomír Findrík býva na Ulici 1. mája na Sídlisku I. od narodenia. „Nikdy som sa nad tým nezamýšľal a nikdy mi nenapadlo hľadať v tom nejakú symboliku,“ hovorí so smiechom.
Na prvomájové manifestácie si pamätá len hmlisto, keď na ne chodieval s rodičmi ako dieťa. „Všetko sa nenávratne stratilo,“ hovorí bez nostalgie. „Dnes je prvý máj 'sväto' a hlavne voľný deň. Prejdeme sa s rodinou po meste a keď bude pekné počasie, pôjdeme do prírody,“ dodáva.
Rodina Havrilkovcov sa na nové Sídlisko 1. mája nasťahovala v roku 1992. „Dcéra mala vtedy tri mesiace. Kedy ho premenovali? Už si ani nepamätám,“ rozpomína sa pani Danka Havrilková.
„Nikdy nehovorím, že bývam na Sídlisku pod Sokolejom. Nepasuje mi to. Bývam na Máji a hotovo. Aj teraz idem na Mája,“ povedala nám na ceste domov z práce.
Na úrad išla aj pani Gabriela
Pán Michal Kirschner si na premenovávanie ulíc pamätá. „Bolo to po Nežnej revolúcii. Magistrát vyhlásil, že občania môžu podávať podnety na zmenu názvov ulíc,“ hovorí.
Na mestský úrad sa vtedy vybrala aj jeho mama, pani Gabriela. „Bývali sme na Marxovej ulici pod lesom, na mieste, kde sa kedysi nachádzal grófsky rybník. Nechcem toho bradatého, povedala mama. Keď bývame v lese, nech sa aj ulica tak volá,“ spomína.
Osobne zastáva názor, že pamätníky i názvy ulíc by mali zostať nedotknuté. „Viedeň si ponechala všetky pamätníky. Všetko, čo doba nechá, zostalo zachované. Aby deti vedeli, ako a čím žili ich otcovia a dedovia. My sme majstri v búraní. A potom plačeme,“ myslí si.
Prežitky doby?
Najlepším príkladom je hlavné humenské námestie. Za Rakúsko - Uhorska to bola Fö utca, teda Hlavná ulica. V dvadsiatych rokoch minulého storočia niesla meno prezidenta Masaryka, v tridsiatych rokoch Andreja Hlinku.
Od päťdesiatych rokov opäť „patrila“ prvému mužovi v štáte – tentoraz Gottwaldovi. Od roku 1994 je „neutrálnym“ Námestím slobody.
Blúdiac prstom po mape mesta sme s pánom Kirschnerom našli zopár – moderným jazykom povedané – prežitkov socialistickej éry. Ulicu sovietskych hrdinov za pekárňou, Budovateľskú na Dubníku, Partizánsku pod Sokolejom, Dargovských hrdinov na Sídlisku III.
Prežili aj ulice pomenované po komunistických dejateľoch, partizánskych vodcoch či partizánskych oddieloch – Čulenova, Čapajevova, Pugačevova, Kukorelliho, Petrušovského, Šmidkeho, Kalininova či Iľjikčana.
Kto boli tí páni?
Stratené a zabudnuté v čase ostali dve ulice – Fidlíkova a Tyršova. Tu pomohol vševedúci internet. Vygooglili sme, že Štefan Fidlík (1871 – 1951) bol slovenský a československý politik a senátor Národného zhromaždenia ČSR za Komunistickú stranu Československa.
Miroslav Tyrš (1832 – 1884) bol český kritik, historik umenia, estetik, profesor dejín, ale hlavne zakladateľ organizovaného telovýchovného hnutia v Čechách, predovšetkým Sokola.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
