Hasiči vypaľovanie trávy pokladajú za nebezpečné a ochranári za škodlivé pre prírodu.
HUMENNÉ. Hoci ochranári poznajú pojmy kontrolované vypaľovanie a efekt „chladného“ ohňa, „vypaľovanie trvalo trávnatých porastov v tomto období a takým spôsobom, ako to bežne môžeme sledovať, je jednoznačne nevhodný spôsob, ktorý prírode nepomáha,“ hovorí Ivana Zubaľová, botanička Správy Chránenej krajinnej oblasti Východné Karpaty v Medzilaborciach.
Lepšie je trávu kosiť alebo spásať dobytkom
S vypaľovaním porastov ako jedným z možných spôsobov obhospodarovania botanička Zubaľová skúsenosti nemá.
„Počas môjho pôsobenia sme nikdy tento typ manažovania pri praktickej starostlivosti o biotopy na Správe nepoužili,“ hovorí.
Odborná literatúra uvádza, že pre niektoré typy biotopov sa ako jeden z možných spôsobov obhospodarovania udáva aj vypaľovanie. Je to však viac-menej manažment „doplňujúci“.
„Vypaľovanie porastov ako spôsob manažmentu treba považovať za okrajový a realizovať len v odôvodnených prípadoch, kedy kosenie, respektíve pasenie nie je možné. Každoročné vypaľovanie porastov má totiž skôr negatívny vplyv na bylinnú vrstvu. Výrazne mení jej druhové zloženie. Prvotný význam vypaľovania je odstránenie odumretej nadzemnej biomasy, no vypaľovanie zároveň ovplyvňuje konkurenčné vzťahy, mení obsah živín v pôde, svetelné podmienky a má vplyv na vegetačný pokoj semien. U viacerých druhov hmyzu môže mať oheň fatálne následky pre celé populácie v podobe likvidácie vajíčok a zimujúcich jedincov. Z tohto dôvodu je potrebné porasty nevypaľovať naraz ako celé stanovište, ale len jeho menšiu časť,“ píše sa v Manažmentových modeloch.
Kontrolované vypaľovanie
Už v minulosti ľudia využívali oheň v rôznych formách hospodárenia. Oheň odstránil starinu a nepoškodil odnože pod zemou.
„Hovoríme však o kontrolovanom vypaľovaní, nie o tom, čo sa deje na lúkach, poliach, medziach dnes,“ hovorí botanička Zubaľová.
Efekt „chladného“ ohňa, ktorý rýchlo prechádza porastom, kedy zhoria iba suché nadzemné časti rastlín, je podobný koseniu. „Odstráni sa ním nadzemná biomasa bez poškodenia vegetácie,“ uvádzajú Manažmentové modely.
Treba však dodržiavať základné podmienky. „Veľmi dôležitý je čas a technika vypaľovania. Najlepšie je plochy vypaľovať za holomrazov pri dostatočnej vzdušnej vlhkosti a tak, aby požiar netrval dlho. Žiadna väčšia plocha sa nesmie vypaľovať naraz, ale mozaikovite,“ dodáva Zubaľová.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
