Tradícia ostala
Dovtedajšie dva získali chemesáci v rokoch 2008 a 2010. Rok 2012 bol teda párny... V roku 2008 slávili premiérový triumf na palubovke Nového Mesta nad Váhom po zápasovej sérii 4:0, o dva roky rovnakým pomerom víťazstiev vo finálovej sérii zdolali vo východniarskom derby Prešov. Opäť sa však tešili zo zisku titulu vonku, vtedy vymenili Považie za Šariš. A do tretice? Oslavy majstrovského titulu sa tiahli pod Vihorlat až od Dunaja.
13 + 4...
Práve takto možno číselne zahrnúť výpravu ŠK Chemes Humenné, ktorá sa vydala (spolu s dvojicou šoférov autobusu) k Dunaju do slovenskej metropoly. Na súpiske tucet hráčov pripravených zasiahnuť do hry, jeden, zranený, v hľadisku, dušou však prítomný dianiu minimálne na lavičke a štvorica realizačného tímu - tréner, asistent trénera, kondičný tréner a masér. Dnes už sú majstri Slovenska vo volejbale mužov v sezóne 2011/2012 známi. Ako vnímali posledné súboje na palubovke? Trebárs aj to, že na ceste za titulom vyradili dvoch najväčších predsezónnych favoritov - VKP Bratislava a VT Unicef Bratislava.
Jakub Bališin
blokár, 28. septembra 1990, 203 cm /90 kg, SVK... „Aj keď som nehral, s družstvom žijem. Či už to boli tréningové alebo rozcvičkové dávky, snažil som sa pomôcť čo najviac. Z titulu sa veľmi teším, dúfam, že v ďalších sezónach zažijem radosť obdobnú, už aj viac mojím pričinením.“
John Dekker
smečiar, 9. mája 1988, 204 cm/94 kg, AUS... „Celú finálovú sériu nás sprevádzal dobrý servis a následne z toho vyplývajúce dobré bloky. Náročnú cestu za titulom sme začali už v semifinále, keď sme natrafili na VKP Bratislava, ktorý bol po nadstavbe „top“ tímom. Možno ani súper však nečakal, že ho vyradíme hneď v troch zápasoch.“
Jakub Hriňák
nahrávač, 1. októbra 1990, 188 cm/ 72 kg, SVK... „Som veľmi šťastný. V sezóne som hosťoval v Starej Ľubovni, ale účinkovanie chemesákov som stále sledoval. Spočiatku to veľmi na terajšie zlato nevyzeralo, ale zomkli sme sa, bojovali a odmenou je pre nás víťazstvo. Domov nesiem titul ja, i keď to pred sezónou avizoval brat Milan. Ja sa teším, on isto smútim. Ak budeme mať pohár doma, rodina sa bude veľmi tešiť. Zlatú medailu som priniesol ja, jeden z nás bratov musel ostať smutný.“
Michal Hudák
smečiar, 10. augusta 1989, 194 cm/ 85 kg, SVK... „Bratislavským tímom gradovala forma koncom nadstavby, nám sa dvíhala od začiatku play-off a stúpala. Možno nás súperi spočiatku nechceli brať vážne, čo bolo našou výhodou. Naberali sme na istote, hernej sile. Vyhrať štyri zápasy v Bratislave nie je náhoda, vezieme titul opäť na východ, opäť do Humenného.
Miroslav Jakubov
univerzál, 4. júna 1987, 198 cm/90 kg, SVK... „Do bojov o medaily, teda semifinále sme vstupovali ako jeden celok, ktorý vie, čo chce, pozná cestu uspieť. V polovici roka došlo k výmene trénera, rýchlo sme sa však oboznámili s menom nového kouča. Pomohli nám trochu iné trénerské debaty, iný spôsob tréningu. V MEVZE sme nemali ani trochu obavy, ba naopak hrali sme uvoľnene, mohli sme iba prekvapiť. A táto pasáž prekvapení sa s nami ťahala aj na extraligovej vlne. Viac mali cítiť tlak naši súperi. Teší ma, že som bol súčasťou tohto kolektívu, získali sme tretí titul, každý má svoj význam, je krásny.“
Milan Javorčík
smečiar, 19. 6. 1985, 189 cm/80 kg, SVK... „V zápase sme šli nadoraz, po každej lopte, snáď až v treťom sete, keď sme získali 20. bod a náš náskok bol štvorbodový som začal cítiť zimomriavky po tele. Veľkú zásluhu na tom majú naši fans a ďalší východniari, ktorí vytvorili v bratislavskom prostredí pre nás priam domáce prostredie. Bolo to úžasné, atmosféra vygradovala až do posledného bodu, bolo to úžasné. Ďakujeme! Pred finále bolo všetko otvorené. Súper nás v nadstavbe dvakrát porazil, ale naša forma šla hore. Naše víťazstvá boli síce štyrikrát 3:0, no koncovky sme mali zväčša tesné, takže cesta k titulu bola riadne náročná.“
Peter Kašper
blokár, 12. marca 1985, 200 cm/ 100, SVK... „Ak by mi niekto v januári povedal, že budeme majstri Slovenska, asi, či skôr sotva mu uverím. Cestu za titulom sme si užívali, herne šliapali naplno. Akoby sme si po bezmedailovom Final four chceli napraviť chuť, čo sa dokonale podarilo. Kým dovtedy sa nám nedarilo, situácia sa po Final four otočila. Bolo to úžasné. Finále sa zväčša lámalo v koncovkách, vyhrali sme ich my, blízko k radosti mal aj náš súper. Snáď sme boli v rozhodujúcich chvíľach trpezlivejší, ale niekedy aj odvážnejší.“
Vladimír Kríž
blokár, 20. septembra 1982, 197 cm/95 kg, SVK... „Pre mňa to bolo trochu špecifické, pretože som veľa nehral, ale o to viac ma teší, že chlapci zabojovali. Z tretieho klubového i svojho titulu sa veľmi teším. Pre viacerých volejbalových priaznivcov môže byť do značnej miery prekvapenie, že sme oba bratislavské celky vyradili dosť hladko. O to väčšia radosť, som veľmi rád, že v Humennom je stála viacročná volejbalová špička.“
Marcin Krys
libero, 19. januára 1983, 192 cm/87 kg: „Ťažká sezóna, v ktorej sme dokázali, že vieme pokoriť aj súpera z radu na Slovensku najlepších. Ukázali sme, že tvoríme tím, vieme poraziť aj súpera, ktorého pasovali za víťaza, či minimálne finalistu. Tak VKP ako aj Volley team Unicef boli silné tímy, ale na našu hernú silu nemali.“
Ján Leškanič
univerzál, 25. apríla 1991, 200 cm/ 90 kg, SVK... „Volejbal je kolektívny šport, čo sme v plnej miere aj na palubovke potvrdili. Som veľmi šťastný, že táto séria takto v zlato „vypálila“, lebo to s nami pred pár mesiacmi nevyzeralo dobre. Všetko sa však otočilo v náš prospech, čo pripisujem aj účasti vo Final four MEVZA. S VKP Bratislava to bolo aj o veľkej rivalite, finále s Unicefom aj o výdrži, súdržnosti. A tomto smere si myslím, že sme boli omnoho viac zocelení, ochotní podať výkon na hranici svojich schopností, aj keď sa niekomu neradilo“
Milan Mizerák
blokár, 27. októbra 1982, 198 cm/86 kg, SVK... „Od Final four MEVZY sme chytili formu, herne sme šli nahor, a aj keď sme napokon skončili v konfrontácii Stredoeurópskej ligy štvrtí, prehry nás posilnili. V manšafte vládla pohoda, dobre sa trénovalo, spomeniem aj cukráreň Katka, kde si viacerí z nás dali cez deň kávičku. Kolektív jednoducho držať spätý, čo bolo hlavné. Vo finálovej sérii vnímam ako zlomový druhý zápas, víťazstvo u súpera a výhodu sme už z rúk nepustili.“
Stanislav Soták
nahrávač, 6. apríla 1984, 192 cm/75 kg, SVK... „Po jednom prešovskom mám už druhý humenský titul, takže... čo k tomu povedať. Veľmi dôležité bolo semifinále s VKP. Séria hraná na tri víťazstvá, zvládli sme ju na nulu, pričom dvakrát sme vyhrali vonku. Finálový druhý zápas naklonil misky váh na našu stranu, súpera akoby práve táto prehra zrazila do kolien a mal vo svojej hre akoby zábranu. Nevedeli uhrať aj dobre rozbehnuté koncovky, kým nás sa to darilo. Niekedy to bolo aj so šťastím, ale to praje odvážnemu.
Grigory Sukochev
kapitán, nahrávač, 18. februára 1988, 196 cm/87 kg, SVK... „Oba bratislavské tímy sme dokázali preskočiť možno aj preto, že na nás nebol vyvíjaný taký tlak. Ináč povedané, práve bratislavské finále sa očakávalo, my sme plány niekomu zrušili. Hrali sme kompaktne, kvalitne v každej pozícii, aj keď chýb sme sa ani my nevyhli. Finále bolo vyrovnané, ťažké, ani by som nehľadal nejaký zlomový bod, či set, zápas. V prvom zápase sme mali smolu, druhý nás dostal do psychickej výhody. Doma sme silní, čo sa aj potvrdilo výhrami. Máme zlato, ktoré sa ťažko vybojovalo, lebo veľa setov sa skončilo práve o dva bodíky.“
Rostislav Chudík
hlavný tréner... „Sezóna je za nami, máme titul, chlapci môžu sláviť, získali extraligové maximum. Cestu za zlatom si vyšliapali najmä sami, tréneri im k tomu iba dopomáhajú. Netreba zabúdať na Riša Vlkolinského, ktorý ich na záverečnú fázu sezónu veľmi dobre pripravil. V play-off sme so Slavom Hubom a „real“ tímom hráčom trochu pomohli, našich bolo snáď 30 percent, ale 70 bolo realizovaných na palubovke. Chlapci si pamätajú, keď som ich nechal po svojom príchode do klubu servovať... Videl som prednosti, slabiny, mieru herného rizika, čo môžu, čo nie. Podľa toho sme sa stavali, každý hráč využíval to svoje. Bolo to o nahrávke, útoku, obrane v poli i na sieti servise. Chlapci naše slová premenili na realitu, bojovali, chceli, nebáli sa a majú zlato.“
Slavomír Huba
asistent trénera... „V play-off sme mali dobrú formu, myslím, že sme ju správne naladili pre extraligovú hlavnú časť sezóny. Či v šatni alebo mimo nej sme si s chlapcami povedali veľa vecí, ako hrať, pôsobiť na palubovke i mimo nej, aby sme cestu k zisku titulu naplnili. Ťažké zápasy vo Final four MEVZY nám dali veľa. Vedeli sme sa zmobilizovať, či otrepať, keď mal súper náskok a ten aj zrovnať, či otočiť vo svoj prospech. Top nás nakoplo, dodalo do bojov o medaily veľké sebavedomie. Cestou za titulom sme kráčali spolu s našimi fans, ktorí nám dali „stading ovation“ aj po dvoch prehrách vo Final four.“
Dávid Šalata
kondičný tréner... „Chalani sa zomkli a to veľmi pomohlo. Podľa môjho názoru bol Volley team pre nás náročnejším súperom, i keď VKP sme mali čo vracať s uplynulej sezóny. Zlom nastal v druhom sete druhého zápasu, keď sme zvládli tesnú a dramatickú koncovku, napokon aj zápas, vždy o dva bodíky.“
Jozef Kováč
masér... „Herná fazóna mala v play-off ten správny cveng. Iba Volley team nás dokázal poraziť jediný raz, potom prehral štyrikrát 0:3, Prešov i VKP Bratislava v sériách predtým vyšli naprázdno, čo hovorí za všetko.“
