Odchod mladých za prácou, široká ponuka ovocia a zeleniny v supermarketoch, úbytok síl a naopak nechuť pracovať so zemou majú na svedomí novodobý trend: záhradky sa čoraz viac stávajú miestom oddychu.
HUMENNÉ. Záhradkársky boom zažilo Humenné začiatkom osemdesiatych rokov minulého storočia. Oľga Michančová, tajomníčka Okresného výrobu Slovenského zväzu záhradkárov v Humennom, bola spolu s manželom pri tom.
„Išlo o ladom ležiacu pôdu agrokombinátu. Novozaložený okresný výbor bol koordinátorom postupného budovania osád. Osady vznikali v akcii Z. Každá základná organizácia v osade je právnym subjektom. Má vlastnú volenú samosprávu a hospodári po svojom,“ vysvetľuje Oľga Michančová.
Mnohé osady boli vybudované na urbárskych či súkromných pozemkoch. Vysporiadať pozemky bol zložitý a dlhodobý proces.
„Dnes sú už kompletne vysporiadané tri osady, ostatné čiastočne,“ informuje pani Michančová. Za problém pokladá fakt, že mnohí vlastníci záhradiek nechcú byť členmi Slovenského zväzu záhradkárov.
„Myslia si, že to nepotrebujú. Keby neboli členmi, museli by si vytvoriť nejaké spoločenstvo. Užívajú spoločné priestory, cestu, vodu, elektrinu,“ hovorí.
Kedysi boli záhradkári aktívnejší
Druhým negatívnym javom je podľa jej slov skutočnosť, že veľa záhradiek nie je obrábaných.
„Tí, čo začínali, sú už vo vysokom veku a mladí nemajú záujem. Často cestujú za prácou do iných miest či zahraničia. Výbor si s tým nevie dať rady. Vylúčiť člena nemôže, lebo je to jeho vlastníctvo, a nemôže ho donútiť, aby prišiel aspoň pokosiť,“ konštatuje.
„Mnohí dnes záhrady využívajú nie na pestovanie, sadenie, ale na relax, rekreáciu. Chodia si tam posedieť, grilovať,“ dodáva. Ochabol aj spoločenský život záhradkárov.
„Kedysi sme mávali plesy, výstavy. Teraz o podobné aktivity záujem nie je. Na republikovej úrovni súťažíme o najkrajšie jablko, hrušku. Deti sa môžu zapojiť do výtvarnej súťaže so záhradkárskou tematikou, “ uzatvára.
Pomalá generačná výmena
Poľnohospodársky inžinier Milan Mihálech záhradkárči vo „veľkom štýle“. Ku štvorárovej parcele v osade Panoráma prikúpil v hornej časti dvojárový pozemok.
„K dvojárovým pozemkom, ktorých je tu málo, nie je prístupová cesta ani elektrina. Nesmú sa na nich stavať chatky, tak sú väčšinou neobrábané,“ hovorí pán Mihálech, ktorý pôsobí vo funkcii predsedu výboru základnej organizácie.
„Asi 70 percent záhradkárov v osade má nad šesťdesiat rokov. Máme tu veľa sedemdesiatnikov. Za ostatné tri roky k nám pribudlo zo desať štyridsiatnikov. Mladí ale v zásade nemajú záujem pokračovať v práci po rodičoch,“ hovorí.
Nadhodnotené
Predaj záhradiek sa hýbe pomaly. „Ceny sú veľmi nadhodnotené. Veľa pýtajú. Na slovenské pomery nie, ale na humenské áno,“ hovorí.
„Aj keď vždy je lepšie dať za záhradku s chatkou šesťtisíc eur, ako zaplatiť takú istú sumu za garáž. Treba však rátať s ďalšími investíciami,“ dopĺňa.
S trendom vymeniť drinu za relax súhlasí. „Bude to pokračovať v takom duchu. Zelenina sa dá kúpiť a rodičia po odchode detí z domu ani toľko produktov nespotrebujú.“
Aj preto pán Milan v záhradke nasadil stromčeky. „Chcem si tu urobiť pekný sad. Táto časť bude slúžiť na relax,“ ukazuje na priestor so „stĺpovitými“ stromami, vonkajším kozubom, chatkou a hygienickým príslušenstvom. Celý pozemok spevnil proti zosuvu opornými múrmi.
Sadí dvakrát
Do záhradky sa pán Milan, aj napriek pracovnej vyťaženosti, snaží chodiť každý deň. Ako poľnohospodársky inžinier má vzťah k pôde i správne vedomosti.
„Sejem a sadím na jar. V lete pozbieram úrodu, napríklad hrášok, orešec, reďkovku a na to isté miesto sadím inú plodinu. Nenechám pôdu do jesene ležať ladom alebo zarásť trávou. Sejem ešte napríklad hrášok, mrkvu, japonskú reďkev, niektoré hlúboviny Celý rok mám všetkého nadostač. Doteraz to bola drina, odteraz relax. Z prinútenia by som to nerobil,“ dodáva s úsmevom.
Práca aj oddych
Manželia Blažena a Jozef Gažovci rozšírili rodinu záhradkárov pred dvoma desaťročiami. „Baví nás to odmala. Keď sme sa prisťahovali do mesta, chýbala nám záhradka,“ hovorí pán Jozef.
Obaja s manželkou sú už dôchodcovia. Väčšina prác leží na ich pleciach. „Mladí sa chodia rekreovať,“ hovorí pán Jozef so smiechom.
Manželia pre seba dopestujú mrkvu, petržlen, cibuľu, cesnak, paradajky, papriku, uhorky. Keď je dobrá úroda, ujde sa aj rodine.
„Trávime tu každú voľnú chvíľu. Niekedy tu aj prespíme,“ hovorí pán Jozef. Záhradkárčiť budú dovtedy, dokedy im budú stačiť sily.
„Máme troch synov. Jeden z nich sa 'udal '. Predpokladáme, že sa o ňu potom postará,“ dodáva.
Na záhradke píše knihu
Pani Mária Lajtárová záhradkárči tretí rok. „Som mladá záhradkárka,“ smeje sa dôchodkyňa. „Ja si to užívam. Všetko som si urobila sama a stále niečo prerábam,“ hovorí.
Dielom jej rúk je pôsobivá skalka, ale aj omietnutá a vymaľovaná chatka. „Aké mi tu robenie. Ovakovala som ju raz –dva.“
V záhradke trávi pani Mária každú voľnú chvíľu. „Dnes som si tu uplietla tričko, napísala štyri strany do svojej štvrtej knihy, zakúrila som v sporáku a chystám sa piecť. V sobotu som robila pečené pirohy,“ vyratúva aktívna speváčka a spisovateľka, pre ktorú je záhradka predovšetkým miestom relaxu.
Zistili sme
Čo hovorí samospráva
Humenská samospráva sa otázkou rozširovania záhradkárskych osád v súčasnosti nezaoberá. „Nezaznamenali sme takýto záujem občanov. Ak po zverejnení oznámenia o začatí obstarávania zmien a doplnkov územného plánu sídelného útvaru Humenné dostaneme takéto návrhy či podnety, budeme sa tým, samozrejme, zaoberať,“ uviedla hovorkyňa mesta Slavěna Vorobelová.
jo
Záhradkárske osady
V Humennom je 6 záhradkárskych osád s približne 730 záhradkami. Vznikali na začiatku osemdesiatych rokov minulého storočia.
Najstaršou je Drienovec. Nachádza sa nad Kudlovcami spolu s mladšími osadami Panoráma a Pokrok.
Najmenšou, so 17 záhradkami, je osada Petočova. V priemyselnej zóne sa nachádza 46 záhradiek v osade Pereň. Časť pôdy musela ustúpiť ceste a podnikateľským subjektom v okolí.
Najmladšou a najväčšou (182 záhradiek) je Poniklec nad osadou Podskalka.
jo
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
