Pod odborným dohľadom environmentalistky Anny Mackovej tak vyvrcholil projekt Jarné žabie putovanie, ktorý pre malých školákov už po druhýkrát pripravila Správa Chránenej krajinnej oblasti Východné Karpaty.
HUMENNÉ. Praktická časť projektu bola pôvodne naplánovaná na predveľkonočné obdobie. Matka príroda ale zamiešala karty a prudké ochladenie žaby na ceste na rozmnožovacie miesto trochu pribrzdilo.
Kým v minulom roku sa ťah začal 31. marca, tohto roku pripadol na 6. apríla. V ten deň ochranári i dobrovoľníci preniesli šesťtisíc ropúch. Ku koncu minulého týždňa ich počet vzrástol na približne 13 000.
„Dnes sa už niektoré ropuchy vracajú späť do lesa, do svojho biotopu. Vnímajú vlhkosť vzduchu, teplotu. Keď klesla pod nulu, nebola pri zábrane ani jedna žaba,“ povedala Anna Macková.
Piataci a šiestaci zo Základnej školy Jána Švermu tak minulý štvrtok na Brestovských rybníkoch videli obojživelníky putujúce v oboch smeroch.
„Ropuchy nakladú do vody aj desaťtisíc vajíčok, takže šanca na záchranu a prežitie jedincov je vysoká, aj pri transferoch. Na kolíznych úsekoch, kde je frekvencia áut vysoká, musí ale zapracovať človek,“ uviedla.
Pracovníci Správy CHKO Východné Karpaty natiahli popri ceste fóliové zábrany už po ôsmy raz.
O projekt je veľký záujem
Hlavnou myšlienkou ekovýchovného programu Jarné žabie putovanie je prepojiť školské učivo so skutočným životom. „Aby deti videli ropuchu zblízka, aby boli vonku. Budú sa viac zaujímať o prírodu,“ hovorí koordinátorka projektu Anna Macková.
Záujem oň bol veľký. „Vzrástol oproti minulému roku. Museli sme počty detí korigovať. Chceli prísť nielen tí, ktorí tu už boli vlani, ale aj ich kamaráti. Opäť sa prihlásilo viac dievčat, ktoré niekedy majú zo žabiek trochu strach. Snažia sa ho prekonať a jedny na druhé pozitívne vplývajú,“ uviedla učiteľka Jaroslava Petrová.
„Deti boli ochotné naučiť sa mnohé veci nad rámec školského učiva. Pripravili sa veľmi zodpovedne,“ pochválila ich.
Deti sa činili
Ropuchy majú v prírode a v potravinovom reťazci svoje miesto. Deti vedia, aké.
„Pomáhame žabkám, aby sa mohli páriť, aby ich bolo viac. Chytajú otravný hmyz a živia sa ním,“ povedala šiestačka Katarína Jenčáková, ktorá chodieva do prírody s otcom a so sestrou.
Šiestaci Gregor Slodičák a Michal Pidanič patrili medzi najaktívnejších „zberačov“. Okolo obeda preniesli už stovku žiab. „Chceme pomáhať prírode a žabkám. Chodievame do prírody na turistiku,“ potvrdili.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
