Vo filme o Baluďanskom si zahrali aj Humenčania

Režisér a scenárista František Palonder, humenský rodák, pred rokom našiel v Humennom to, čo hľadal.

Čo minulého roku sľúbil, to v tomto splnil. Kaštieľ a skanzen sa stali ideálnym miestom na nakrúcanie scén z detstva významnej osobnosti Michala Baluďanského, rodáka z Vyšnej Olšavy, prvého rektora Petrohradskej univerzity. František Palonder nakrúca o Baluďanskom hraný dokumentárny film a nedávno si v ňom zahrali v komparze aj Humenčania. Režisér sľúbil premiéru filmu práve tu - do roka a do dňa.

HUMENNÉ. Keď na jeseň minulého roku odložil František Palonder nakrúcanie v Humennom na neurčito, niektorí nádejní komparzisti nádej stratili. „Nič z toho nebude,“ povedali si.

A – našťastie – nemali pravdu. Filmársky štáb obsadil kaštieľ i skanzen, naťahal káble, rozsvietil svetlá, rozložil rekvizity, zapol kameru a .... padla prvá klapka.

„Hraný film sa robí veľmi dlho. Keď je niekto svedkom filmovačky, zdá sa mu, že je to piplačka a beh na dlhé trate. Film má stovky záberov. Každú situáciu, ktorá sa odohrá za minútu, treba rozohrať na päť – šesť záberov z rôznych strán. Musím ich vidieť vopred v svojej mysli. Musím to mať nakreslené, potrebujem technický scenár. Musím to mať pripravené tak, aby som na pľaci nikoho nezdržiaval,“ povedal režisér Palonder.

„Robenie“ filmu je kumšt, nie remeslo. „Remeslo a kumšt sú dve rôzne veci. Je to tak, ako keď si v novinách prečítate fakty o niečom, správu, ktorá je pre vás dôležitá. Poézia sa možno zaoberá tým istým – belasým nebom, krásnym slnkom a nešťastnou devou, ktorá skočila do Laborca. Ale je to podané ináč. Oduševňuje nás, podáva nám obrazy, povznáša nás. To je rozdiel medzi remeslom a kumštom.“

Do roka a do dňa

Filmovanie bude prebiehať v piatich štátoch.

„Veľkú časť nakrútime v Sankt Peterburgu, kde Baluďanský pôsobil. V Budapešti, vo Viedni, vo Varadíne, v Sátoraljaújhely, kde študoval na gymnáziu, v Londýne, kde ako vyslanec cára zachraňoval mier medzi Anglickom a Amerikou, v Karlových Varoch, kde sa stretával so Šafárikom a českými buditeľmi. Zmapujeme celú jeho životnú púť – od narodenia až po smrť. Dúfam, že do konca roka filmovanie ukončíme. Keď zabehnem do strižne na dva-tri, mesiace, možno aj na päť, tak v marci – apríli by sme mohli urobiť slávnostnú premiéru,“ vyrátal režisér Palonder.

Na humenskú premiéru plánuje pozvať spevácky zbor z Vyšnej Olšavy.

„Veľmi sa na ňu teším. Tento film je ťažko vystrádané dieťa. Ale zaslúžil si ho slovenský národ, aj Rusíni, Maďari i Rusi, lebo každý považuje Baluďanského za svojho. Málokto však o tejto veľkej osobnosti vie. Chcel by som, aby bol príkladom pre mladých ľudí, aby bola zavedená medaila pre najlepšieho študenta na Košickej univerzite, ktorú kedysi Baluďanský ukončil. Aby aj na Petrohradskej univerzite dostával najlepší študent Baluďanského medailu, ako to bolo kedysi zvykom,“ dodal František Palonder.

Marián Slovák ani netušil, že ...

Známy slovenský herec Marián Slovák účinkuje vo filme v úlohe rozprávača. Hoci cestuje pracovne do Košíc a Prešova, v Humennom bol po prvýkrát. „Nechodievam často na východné Slovensko a žiaľbohu, nemám ho zmapované. Nie preto, že by som nechcel, ale život to tak zariadil,” povedal rodený Bratislavčan.

Priznal sa, že tak ako 99 percent Slovákov, ani on netušil, že takýto velikán pochádzal od nás. „Zoznámil som sa s touto mimoriadnou osobnosťou prostredníctvom scenára. Myslím si, že tento dokumentárny hraný film nám pomôže objaviť ďalšieho všestranného vzdelanca a humanistu, ktorý tu žil pred dvesto rokmi. Po Belovi a Štefánikovi je to ďalší náš krajan, ktorý významom prekročil hranice krajiny,” uviedol.

S našou slovenskosťou a vzťahom k vlastným dejinám je to trochu zložité. „S obľubou sa bijeme do pŕs, ale na štúdium, prenikanie do hĺbky, spoznávanie a uctenie si velikánov akoby sme nemali vlohy. Sme mladé etnikum, mladý národ a nikto od nás nevyžadoval, aby sme boli na seba hrdí,“ povedal.

Ako ďalej dodal, Slováci by sa mali navzájom viac spoznávať. „Zatiaľ sme rozatomizovaní, ale to sa rokmi spraví,“ myslí si.

Kolísala malého Miška

Eva Jacevičová, učiteľka literárno-dramatického odboru na Základnej umeleckej škole v Humennom, priviedla pred rokom na kamerové skúšky do miestnej televízie svojho žiaka. Okamžite upútala režiséra, ktorú ju v predstavách už videl v úlohe matky malého Miška.
Začalo sa presviedčanie. „Bolo to nečakané prekvapenie. Nedostala som príležitosť povedať nie. Keď som sa pokúšala povedať nie, pán režisér to aj tak nerešpektoval. Prehovoril ma,“ povedala tesne pred nakrúcaním.
Napokon kolísanie malého syna v domčeku za zvukov uspávanky v podaní vynikajúcej speváčky ľudových piesní Márie Mačoškovej zvládla na výbornú.

Humenčania v komparze

Humenčania si v komparze zahrali spolužiakov malého Michala a dedinčanov. Ak si myslíte, že ísť pomalým krokom do cerkvi, spievať s popom Hospody, pomiluj, vyjsť z cerkvi a s lampášom v ruke sa rozísť po domoch sa dá zvládnuť za hodinku, ste na veľkom omyle.

Povel štart platil pre kameru, pohyb pre komparzistov. Štyrikrát, päťkrát to isté, dlhé čakanie na „naštelovanie“ techniky, vietor fúkal, cerkev nezohriala, ale pán režisér bol milý a trpezlivý. Dovolil nám zohriať sa v kaštieli teplým čajom a na „pľac“ nás doviezol televízny mikrobus. Päť „filmárskych“ hodín neľutoval nik.

Splnenie detských snov

Kvetoslava Fečíková si získanú skúsenosť pochvaľuje. „Veľmi sa mi takáto práca páči. Je to splnenie môjho detského sna – účinkovať v historickom filme. Pocity sú úžasné,“ povedala pri vyzliekaní z kostýmu.

Dôchodcovi Miroslavovi Mihalčinovi sťažovali artikuláciu poriadne bajúzy, ktoré mu nalepila pani maskérka. „Vzal som to ako výzvu. Ešte som nikdy nič podobné nerobil. Je to príjemné na sklonku života mať takýto zážitok. Budem šťastný, keď sa – pri svojom veku – dožijem premiéry,“ povedal so smiechom.

Štefan Letko si vo filme zahral dvojrolu. Ráno ako prísny jezuita učil chlapcov v kolégiu latinčinu, popoludní ako vážený dedinčan kontroval popovi v cervi „Hospody, pomiluj“.

„Zvládol som to. Snažil som sa vyhovieť požiadavkám režiséra a urobiť niečo prospešné. Voľakedy som robil kantora, ale latinčina ma trochu zaskočila. Snažil som sa, niekoľkokrát sme to opakovali. Som spokojný a som rád, že som sa dostal do tejto sféry,“ povedal na záver náročného filmovacieho dňa, keď sa už pomaly zmrákalo.