Najlepší akordeonista sa nebude živiť hudbou

Z priemerného žiaka sa vďaka usilovnosti a cvičeniu vypracoval na najlepšieho akordeonistu školy.

Dedo chcel, aby hral na husliach. Rodičia ho ako sedemročného zapísali do základnej umeleckej školy na akordeón. Niekoľkokrát sa stal víťazom celoslovenských súťaží s medzinárodnou účasťou. Od absolutória ho v Tvrdošíne v roku 2009 delili len dva body. „Veľmi som chcel byť najlepší. Vždy som chcel byť prvý vo všetkom a chcel som vyniknúť. Harmonika mi prirástla k srdcu,“ hovorí Ján Ferko z Kamenice nad Cirochou v Humenskom okrese.

HUMENNÉ. Absolventským koncertom sa po jedenástich rokoch lúčil so Základnou umeleckou školou v Humennom.

Janík bol spočiatku priemerný žiak. Nijako nevynikal nad ostatnými. Keď bol v zuške druhák, organizovala škola súťaž.

„Poslal som na ňu dvoch starších, skúsenejších akordeonistov. Janík príležitosť nedostal. Vôbec ho to neodradilo. Práve naopak. Začal na sebe pracovať,“ spomína na začiatky svojho najúspešnejšieho žiaka triedny učiteľ Róbert Blicha.

Znamenalo to hodiny a hodiny cvičenia. „Cvičil aj po nociach. Otec mu urobil v rodinnom dome prístavbu. Aby sa susedia nesťažovali, že ich ruší hraním. Išiel spať o šiestej. Vstával o druhej v noci a hrával. Robiť nástroj je drina. Je to ako v športe – tréning, tréning a ešte raz tréning,“ hovorí učiteľ.

Prácu na hudobnom diele prirovnáva k čisteniu špinavého obleku. „Najprv sa vyčistia najväčšie fľaky, ktoré najviac bijú do očí. Potom sú najväčšie tie, ktoré boli pred chvíľou menšie, a tak to postupuje ďalej. Stále sa čosi nájde, čo sa dá zlepšiť. U Janíka ostali už len nejaké škvrnky na podšívke,“ dodáva s úsmevom.

S úspešným žiakom si učiteľ rozumie aj bez slov. „Janík pozná moje myslenie. Otvorím ústa a on za mňa dopovie, čo treba zlepšiť.“

„Vyrástol vo vynikajúceho interpreta. Hrá diela určené pre konzervatoristov a vysokoškolákov. Technicky je na vysokej úrovni,“ hodnotí učiteľka Jana Nemčíková, dirigentka akordeónového orchestra Rondo pri ZUŠ, v ktorom je Janík koncertným majstrom.

Chcel byť prvý vo všetkom

Dedo chcel, aby jeho vnuk hral na husliach, tak ako voľakedy on. Rodičia ho spolu s bratom prihlásili na akordeón. „A dobre urobili. Dostal som skvelého učiteľa a harmonika mi prirástla k srdcu,“ hovorí Ján Ferko.

Za úspech podľa vlastných slov vďačí svojej povahe. „Stále som bol ambiciózny a zodpovedný. Keď som niečo robil, robil som to poriadne. A tak to bolo aj s harmonikou. Veľmi som chcel byť najlepší. Chcel som byť prvý vo všetkom a chcel som vyniknúť. Práve tieto vlastnosti mi pomohli k úspechom.“

Hoci v detstve neraz závidel kamarátom, že hrajú na ihrisku futbal, kým on poctivo celé hodiny cvičí, dnes svoje rozhodnutie neľutuje.

„Hudba mi dala veľa. Určite viac, ako mi vzala. Pomohla mi zlepšiť myslenie a logiku, naučila ma zodpovednosti a pracovitosti. Naučila ma, že človek musí byť v živote veľmi vytrvalý, aby niečo dosiahol. Hranie mi prinieslo veľa zážitkov a skúseností, o ktorých môžu moji rovesníci iba snívať,“ hovorí.

Talent nie je dôležitý

V súčasnosti je ťažké živiť sa hudbou. I preto sa gymnazista – maturant rozhodol pre štúdium medicíny. „Aj naďalej budem hrať. Koľko sa bude dať,“ sľubuje.

Hoci zahrá všetko a verejnosť ho pozná ako akordeonistu vo folklórnych súboroch Kalina a Chemlon, najradšej má skladby od ruských autorov.

„Sú plné života, temperamentné a veľmi ľubozvučné. Netreba sa vzdávať, keď sa niečo nedarí. Na hudobný nástroj si treba zvyknúť. Naučiť sa hrať je dlhodobý proces. Trvá aj päť-šesť rokov. Málokomu sa chce, ale potom sa dostavia výsledky a hudba začne baviť. Treba vydržať a počúvať pedagógov,“ odkazuje nádejným akordeonistom.

„A pokiaľ sa trápia talentom, tak nemusia. Ten nie je vôbec dôležitý,“ dodáva.