Na chráme sv. apoštolov Petra a Pavla na najmladšom Sídlisku pod Sokolejom mu odhalili pamätnú tabuľu a pripravili seminár o jeho živote.
HUMENNÉ. Svätú liturgiu celebroval jeho syn Peter, gréckokatolícky biskup, prvý bratislavský eparcha. Na spomienkovej slávnosti nechýbali deti Pavla Rusnáka a členovia Oblastnej organizácie Konfederácie politických väzňov Slovenska. S posolstvom nádeje prišiel do Humenného jej predseda don Anton Srholec.
Pavol Rusnák od roku 1946 učil v Humennom na štátnom ruskom gymnáziu náboženstvo. Po Prešovskom sobore v roku 1950 sa odmietol vzdať viery, za čo ho väznili v prešovskej väznici. Na sklonku roku ho s celou rodinou vysťahovali do Starého Města pod Sněžníkom.
„Narodil som sa v septembri 1950. Rodina sme boli veľká. Bolo nás vtedy dvanásť detí, trinásty súrodenec sa narodil až v Čechách. Vtedajší mocipáni prejavili aspoň akú - takú ľudskosť a hľadali bývanie, kde by nás napchali všetkých naraz. Preto sme do pohraničia išli až pred Vianocami. Prežili sme tam ťažkých desať rokov. Až potom sme sa vrátili späť,“ načrel do spomienok vladyka Peter.
Vďaka a obdiv za pevný postoj
Jeho spomienky na otca sú podmienené veľkým vekovým rozdielom medzi nimi.
„Kým som dospel do veku, keď som si už mohol utvárať istý názor, ale nie taký jednostranný ako to pubertiaci robia, že vždy vidia na rodičoch všetko zlé a až neskôr si uvedomia ich kvality, otec už bol vtedy starší muž, v mojom dnešnom veku. Až neskôr som si uvedomil, koľko vnútorného utrpenia prežíval. Nebolo to ľahké. S trinástimi deťmi sa postarať o živobytie, vydržať nátlak štátnej bezpečnosti, prenasledovanie. Pamätám si rôzne návštevy u nás v noci, ktorým som nerozumel, sväté liturgie za zatvorenými dverami u nás doma v atmosfére utajenia a strachu. Doliehalo to na mňa. Vtedy som prežíval všelijaké postoje takého falošného hrdinu, ale dnes vidím, že otec niesol hrdinstvo s pokorou, v ponížení a trpezlivosti. Dnes som otcovi veľmi vďačný za tento jeho postoj,“ povedal vladyka Peter.
Do rodiska sa vracal sporadicky. „Slúžil som tu primičnú svätú liturgiu, keď som bol vysvätený za kňaza. Mal som kolegu Humenčana, ktorý ma podpichol – veď máš v rodnom liste napísané, že si Humenčan, tak by sa patrilo prísť sem. Vtedy tu bol farárom veľmi dobrý kňaz a tiež prenasledovaný človek, otec Michal Šutaj. Potom tu dlhé roky pôsobil otec František Čitbaj. Bol to môj osobný priateľ,“ dodal.
Človek má byť verný svojim koreňom
Predseda Konfederácie politických väzňov Slovenska Anton Srholec je presvedčený o tom, že vkladať príbehy ľudí, prenasledovaných za bývalého režimu, do klenotnice pamäti národa, je potrebný a záslužný čin.
„Takí ľudia ako Pavol Rusnák chýbajú dnes vo verejnom živote a som rád, že ich dávame ako vzor. Človek žije z tých koreňov, z ktorých vyrástol. Myslím si, že identita človeka pozostáva v tom, že za každého počasia je im verný. Človek má byť verný tomu, čo sa v živote naučil a ako bol nasmerovaný. Som presvedčený, že zlo vo svete, nech sa prejavuje akokoľvek, prejde, pominie sa, a dobro - život, pravda a láska – vždy zvíťazia,“ prihovoril sa veriacim na slávnosti.
Slová obdivu venoval aj manželke otca Pavla Etele. „Hovoríme, že so svätými sa ťažko žije. Jeho manželke by mali postaviť pomník. Zaslúži si veľkú úctu za hrdinskú vernosť a účasť na jeho fantastickom a nádhernom príbehu. Z rodín zasvätených Pánovi pochádzajú veľmi vzácni a krásni ľudia,“ povedal.
Do Humenného prišiel ako posol nádeje. „Je možné žiť v demokratickom svete, keď budeme viac ľudskí, priateľskí, zodpovední sami za seba. To je to kresťanské premenené na ľudské,“ dodal.
Nie náhodou pod Sokolejom
Pavol Rusnák žil v rodinou na Valaškovciach, ktoré patria pod jurisdikčnú správu farnosti Pod Sokolejom. Je v tom kus symboliky, že chrám s pamätnou tabuľou stojí na najmladšom sídlisku v meste.
„Práve svedectvo života Pavla Rusnáka môže byť oslovujúcim pre mladých ľudí. Je to úžasná pomôcka pre nás, kňazov v pastorácii. Táto tabuľa je viditeľným znakom, že čosi sa v minulosti dialo a bolo to také silné a úžasné, že z toho môžeme čerpať aj my, ľudia modernej doby,“ dodal správca farnosti Pod Sokolejom otec Ján Frandofer.
Profil
Otec Pavol Rusnák
Titulárny arcidekan Pavol Rusnák (9. 10. 1906 Ľubovec - 8. 2. 1981 Bratislava) bol synom gréckokatolíckeho kňaza Pavla Rusnáka.
8. 9. 1929 prijal sviatosť manželstva s Etelou Bodnárovou, s ktorou vychoval 13 detí.
12. 10. 1930 prijal sviatosť kňazstva z rúk biskupa Pavla Gojdiča v Prešove.
V pastorácii pôsobil vo farnostiach Osturňa (1930) a Poráč (1931-1946).
V roku 1938 bol v Olomouci promovaný na doktora posvätnej teológie.
Od roku 1946 učil náboženstvo na gymnáziu v Humennom.
Po Prešovskom sobore v roku 1950 sa odmietol vzdať svojej viery, kvôli čomu si veľa vytrpel a bol väznený v prešovskej väznici. Následne bol s rodinou vysťahovaný do Starého Města pod Sněžníkom.
Vo vyhnanstve pracoval ako robotník v závode na spracovanie ľanu až do roku 1959, kedy sa s rodinou vrátil na Slovensko do Bratislavy. Pracoval ako archivár v Západoslovenských vodárňach a kanalizáciách a od roku 1965 ako knihovník v Univerzitnej knižnici.
Po obnovení gréckokatolíckej cirkvi v roku 1968 dostal dekrét do farnosti Fulianka, kam nenastúpil. V pastorácii pôsobil vo farnostiach Miklušovce (1968) a Remeniny (1969), odkiaľ v roku 1974 odišiel do dôchodku.
Pochovaný je na Martinskom cintoríne v Bratislave.
Zdroj: Tlačová kancelária Konferencie biskupov Slovenska
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
