Bolo jasné, že chce pokračovať a potrebuje poslucháčku. Vysvitlo, že pochádza z neďalekej dediny, kde žije v dome s dcérou a jej rodinou. So všetkými vychádza dobre, deti ju navštevujú, vnúčatá ju majú rady, i zdravotne je v poriadku, ale ...
„Zomrel mi muž. Bars dobrý chlop to bul. Nepil, nefajčil, do krčmy nechodil, všetko doma porobil. A neprešiel okolo mňa, že by me nepricisnul.“ Áno, presne tak to povedala. Toto prosté a úprimné vyrátanie všetkých jeho predností vrátane prejavu nežnosti urobilo naraz z obyčajnej dedinskej ženy milovanú bytosť.
„Zomrel pár dní po tom, ako odišiel do dôchodku. Odišiel v spánku. Večer si ľahol a ráno už nevstal. Už je to osem rokov. Žijem ako sa dá, chodím po návštevách, do kúpeľov. Ale ja,“ hlas sa jej zatriasol, „ja vlastne nežijem. Lebo tu,“ a priložila si ruku na hruď, “tu ostalo prázdno.“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
