HUMENNÉ. Ponuka, ktorá sa neodmieta. Tak nazval vtedy dianie letných dní tréner Jozef Škrlík. Prvú ligu okúsil okrem Novohradu aj doma na Zemplíne.
Dvakrát v Humennom i v susedných Michalovciach, kde celkovo sedel na lavičke až v troch etapách. Humenský rodák ostal na východe Slovenska, ale rapídne zmenil úroveň súťaže - čakal ho najvyšší slovenský schodík, Corgoňliga.
Už niečo tušil, no vopred to neprezradil. Keď sme sa Jozefa Škrlíka ešte v júnových dňoch uplynulého roka pýtali, priznal, že zopár ponúk mal, ale pravdepodobne ostáva v Lučenci. A neprešiel ani týždeň a už si u prvoligistu v Novohrade balil kufre.
„Všetko sa zbehlo dosť narýchlo. V utorok ma kontaktoval generálny manažér 1. FC Tatran Prešov Erik Bogdanovský a predostrel mi ponuku asistenta v A-mužstve seniorov. V mojom prípade to bola ponuka, ktorá sa neodmieta, dosť skoro sme našli aj spoločnú reč. V utorok sme boli v kontakte, vo štvrtok som už hneď nastúpil na prvý tréning Tatrana,“ vrátil sa ku koreňom bleskového angažmánu.
Corgoňliga „doma“
Každý tréner má ambície prepracovať sa na najvyšší stupeň súťaže, inak to nebolo ani v prípade humenského rodáka, ktorý zemplínsku lokalitu pozná futbalovo ako svoju dlaň.
Veď trénoval dvakrát doma v Humennom, raz v Trebišove a dokonca trikrát v Michalovciach. Krátku seansu zažil v Brekove, viedol druholigový Vranov, rok prvoligový Lučenec.
„Dlhodobo trénujem na východe Slovenska, tak som sa aj vyjadril, že ako východniar by som tu aj rád ostal, no potešila by ma Corgoňliga. Možno to bolo vtedy povedané aj nadnesene, ale stalo sa to realitou. Bolo to moje naplnenie trénerského sna,“ mienil humenský rodák.
Odhodlaný štvorlístok
Keď mal 1. FC Tatran Prešov pred sezónou 2011/2012 prvý tréning, v kabíne hráčov privítal nový realizačný tím na čele s hlavným trénerom Štefanom Tarkovičom, ktorý si za asistentov vybral Richarda Högera a Jozefa Škrlíka, trénera brankárov Stanislava Semana.
„Všetko sme mladí tréneri, chceme pracovať a dostať prešovský futbal na vyššie méty, ako to bolo v uplynulej sezóne. Motivácia mi rozhodne nechýbala,“ povedal Jozef Škrlík, ktorý v letnom období absolvoval s mužstvom sústredenie v Tatrách. Tie si však už v zime neužil...
Po prešovsky nevydarenej jesennej časti sa dala predpokladať istá reakcia vedenia klubu. Tá síce neprišla hneď po polovici sezóny, ale napokon v čase začiatku zimnej prípravy. Jozef Škrlík už na zimné sústredenie „koňarov“ neodcestoval.
„Generálny riaditeľ klubu pán Petrík nám oznámil pred dvoma týždňami v piatok po tréningu, že obaja asistenti, teda ja i Rišo Höger končíme, klub s nami rozviazal pracovný pomer dohodou. Do Prešova s najväčšou pravdepodobnosťou príde iný tréner, ktorý si dovedie aj svojich asistentov,“ poznamenal teda teraz v zime už bývalý asistent 1. FC Tatran Prešov. Okrem realizačného tímu bola z klubu uvoľnená aj pätica futbalistov.
Tak, či onak, či sa zdá polovica sezóny niekomu málo, pre corgoňligového trénerského nováčika mala isto svoj značný význam.
„Určite. Prešovu som vďačný, že mi dal možnosť v Corgoňlige účinkovať, konkrétne v pozícii asistenta trénera, pričom ako hlavný tréner som mal na starosti rezervu, ktorá účinkuje v tretej najvyššej súťaži. Prešovský polrok bol pre mňa dobrou skúsenosťou, našiel som tu dobrý kolektív. Či už mám na mysli trénera Tarkoviča alebo asistento Högera a Stana Semana. Spolupráca klapala, bohužiaľ horšie to bolo s výsledkami, ktoré neboli adekvátne očakávaniam. To však už hodnotilo vedenie klubu a rozhodlo sa tak, ako sa rozhodlo,“ mienil humenský rodák.
O góloch i hráčoch
Za nič sa nedá pri hľadaní dôvodov zmien v realizačnom tíme schovávať. Prešovské „koňare“ zimujú na predposlednom mieste a to je málo. Určite sa viac očakávalo aj preto, že zeleno-biele prešovské farby hájila početná skupina legionárov.
„Dôvodov neúspešných výsledkov bolo viacero, z každého rožka troška. V prvom rade mohla byť iná typológia hráčov, chýbali nám góly, chýbali hráči, ktorí sa vedia individuálne presadiť, niečo v rozhodujúcich chvíľach vymyslieť. Ako to v zápasoch býva, príde aj chyba v obrane a niekedy sa nenaklonilo na našu stranu ani povestné šťastíčko. Nakopilo sa toho dosť, je to na širšiu debatu. Mnou spomínané môžu byť ako prvotné príčiny. V kádri bolo viacero futbalistov českej národnosti, ako Čechoslovák nemám nič proti, ale v našom prípade nie vždy priniesli potrebnú kvalitu, čo platilo aj o ďalších cudzincoch. Môj súkromný názor je, že Prešov by sa mal viac opierať o vlastnú liaheň, kde rastú šikovní chlapci, napríklad aj majstri staršieho dorastu, aj v rámci Československa. Je to však iba môj súkromný názor,“ hľadal dôvody Jozef Škrlík.
Okrem asistenta trénera 1. FC Tatran Prešov humenský futbal mal, či vlastne ešte stále má v klube z centra Šariša zastúpenie.
Na mysli máme hráčske rady, konkrétne Dávida Gubu, stredopoliara, rodáka z Medzilaboriec, ktorý naberal žiacke futbalové skúsenosti v Humennom, odkiaľ prišiel do Prešova.
„Dávid Guba je šikovný futbalista, povahou dobrý chlapec, mladý hráč, ktorý má veľkú perspektívu. Isto, musí na sebe pracovať, lebo tiež má nedostatky, ale môže vyrásť v kvalitného ligového futbalistu,“ podotkol už extréner na margo svojho bývalého zverenca, ktorý má svoje miesto aj v reprezentácii Slovenska do 20 rokov.
Zahraničná možnosť
Ostatné dni boli teda pre Jozefa Škrlíka rušnejšie ako obyčajne. Po rozviazaní pracovnej zmluvy s 1. FC Tatran Prešov bola otázka postavená jasne. Bude Jozef Škrlík trénersky oddychovať alebo nie?
„Spočiatku to vyzeralo, že ten nútený oddych bude u mňa reálny, lebo v súčasnosti, keď sa na Slovensku už rozbehli kolotoče zimných príprav, kluby majú zloženie realizačných tímov poriešené. Naskytla sa mi však možnosť účinkovania v zahraničí. Nie je to ešte stopercentne dohodnuté, ale najbližšie dni by mali aj tieto veci vyriešiť,“ dodal Jozef Škrlík.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
