Drevený chrám Nanebovzatia Pána v obci Šmigovec v okrese Snina na svojom pôvodnom mieste roky chátral. Pamiatkari desaťročia otáľali s jeho vyhlásením za národnú kultúrnu pamiatku. Teraz, keď ho chce gréckokatolícka cirkev preniesť na pútnické miesto do Ľutiny, sa národnou kultúrnou pamiatkou stal do mesiaca. To, že do obce sa už nevráti zrekonštruovaný ikonostas, nikto nevedel.

ŠMIGOVEC. Drevený chrám Nanebovzatia Pána postavili veriaci zo Šmigovca v roku 1755. Opravovali ho niekoľkokrát, v polovici 20. storočia oplechovali strechu, vežu a omietli ho.

Pre neodborný zásah pri rekonštrukcii nemohol byť zaradený do zoznamu národných kultúrnych pamiatok.

Chrám chátral. Do jeho opravy sa za socializmu a ani po Nežnej revolúcii nepúšťala cirkev ani samotní veriaci. V roku 1995 postavili veriaci v obci s 93 obyvateľmi murovaný chrám. Odvtedy v starom s bohoslužbami skončili. Do novej zvonice preniesli tri zvony zo starého chrámu.

V roku 2004 odovzdala farnosť z dreveného chrámu na reštaurovanie päťradový ikonostas. „Doteraz sme žili v tom, že sa po rekonštrukcii vráti do obce spolu aj s ostatnými cennosťami,“ povedal starosta Šmigovca Michal Pidanič (Smer–SD).

Chrám chcel Ulič

O chátrajúci chrám sa začala zaujímať neďaleká obec Ulič. „Začali sme podnikať kroky, aby sme ho mohli preniesť do Uliča a umiestniť v našej minigalérii replík siedmich drevených cerkví regiónu Snina. Máme ju od jesene 2009. Chceli sme ho opraviť a zriadiť v ňom sakrálne múzeum. Zostal by tak aspoň tu v Poloninách a nezrútil by sa,“ povedal starosta obce Ulič Ján Holinka (SDKÚ-DS).

O zámere informovali starostu Šmigovca a aj vlastníka chrámu - gréckokatolícku cirkev. „Oficiálnu odpoveď z arcibiskupstva doteraz nemáme,“ dodal.

Cirkev ho chce preniesť do miniskanzenu

Čo na zámer obce Ulič hovorí cirkev, sme sa opýtali hovorcu Prešovskej eparchie Ľubomíra Petríka. Ten informoval, že sa rozhodli umiestniť chrám do miniskanzenu drevených chrámov na pútnickom mieste v Ľutine v Sabinovskom okrese, ktorý začali budovať vlani. Tým chrám vlastne zachránia a zviditeľnia.

„V tomto roku chceme dať tento drevený chrám odborne rozobrať, zrekonštruovať a postaviť na tomto novom mieste v Ľutine. Z tohto dôvodu sme požiadali o jeho zápis medzi kultúrne pamiatky. V súčasnosti už je teda kultúrnou pamiatkou,“ povedal Petrík.

Súhlas bez komplexných informácií

Starosta Pidanič potvrdil, že o vyhlásení dreveného chrámu v Šmigovci za pamiatku sa dozvedeli vlani 20. decembra.

Tesne predtým gréckokatolícka farnosť Šmigovec požiadala obec o zaujatie stanoviska k preneseniu chrámu do Ľutiny. „Prieskum robila jedna veriaca. Z 93 obyvateľov obce sa ho zúčastnilo len 28. Súhlasili s prenesením chrámu s podmienkou vrátenia ikonostasu. Pri podpisovej akcii ale ľudia nevedeli o tom, že chrám bol medzičasom vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku,“ dodal.

To, že im cirkev ikonostas už vrátiť nemieni, sme Šmigovčanom oznámili až my. Dozvedeli sme sa o tom od hovorcu Petríka. Ikonostas chcú totiž inštalovať do preneseného chrámu v Ľutine.

„Nikto nám to neoznámil. Ľudia chcú ikonostas a cennosti z chrámu späť do Šmigovca. Je to dedičstvo našich predkov,“ reagoval Pidanič.

Zasadnú poslanci

„Predchádzajúce súhlasné stanovisko obecného úradu k premiestneniu bolo uskutočnené bez zhodnotenia všetkých dôležitých skutočností a bez schválenia v obecnom zastupiteľstve, preto ho nepovažujeme za rozhodnutie použiteľné v procese správneho konania,“ povedal starosta Pidanič.

Potvrdil, že celú záležitosť prerokujú obecní poslanci. Na základe ich rozhodnutia obec podnikne ďalšie kroky.

„Ak je už chrám nehnuteľnou národnou kultúrnou pamiatkou a nájdu sa peniaze na jeho obnovu v Ľutine, myslím si, že má zostať aj s ikonostasom na pôvodnom mieste. V obci, kde tieto hodnoty vytvorili naši predkovia,“ povedal.

Na naše otázky, prečo veriacim cirkev doteraz neoznámila, že im ikonostas už do Šmigovca nevráti a kedy im to oznámia, hovorca Petrík neodpovedal.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín