Vtáky prikrmuje roky. Začína vtedy, keď napadne sneh. Odborníci zdôrazňujú, že prikrmovanie vtáctva nie je o záchrane, ale o pozorovaní a poznávaní a platia pri ňom určité pravidlá.

HUMENNÉ. Tubus naplnený slnečnicovými semiačkami slúži ako dávkovač. Ivan Smolek ho „vylepšil“ plošinkou a strieškou. Hotové kŕmidlo, zrodené z „rýchleho“ nápadu, zavesil nad kontajnery za bytovkou na pešej zóne.

Pán Smolek je bývalý chemik. Miluje prírodu. Vtáky prikrmuje v zime už roky. „Kŕmidlo sme dávali na parapetnú dosku. Nepáčilo sa to susedom a majiteľom áut, ktoré pod oknami parkujú,“ hovorí.

Zo širokej ponuky v jedálničku víťazne vyšli práve slnečnicové semiačka. Do zásobníka sa zmestí pol druha kila tejto pochúťky. Rozmanití návštevníci nepohrdnú ani lojom. „Hlavne v tuhej zime dodáva energiu,“ hovorí pán Smolek.

Medzi stálych stravníkov u Smolekovcov patria sýkorky, zelienky, glezgy, čížiky i pinky. „V minulom roku to boli doslova nájazdy. Tohto roku je ich pomenej. Akosi kŕmidlo zatiaľ neobjavili. Je netypická zima, tak sa vtáky nezgrupujú a lietajú individuálne. Vôbec som nevidel napríklad vrabce. Potravu si hľadajú pri kontajneroch, zrejme zobú niečo, čo nie je pre ich zažívanie dobré. Chlieb nesplesnie, čo doň dávajú?“ zamýšľa sa.

Vtáčiky aj vyrezáva

Kŕmidlo je vynikajúcim zdrojom pozorovania vtákov. „Akurát, keď ste fotografovali, na susednom strome sedel krahulec. Ulovil holuba. Je to zážitok,“ hovorí pán Smolek, pre ktorého sú vtáky aj inšpiráciou.

Už viac ako tri desaťročia vyrezáva vtáčiky z dreva. „Nožíkom. Z ruskej borovice, lipy, čo zoženiem. Potom ich obrúsim šmirgľom, vymaľujem farbami alebo fixkami a nalakujem,“ vysvetľuje postup.

Drevený stehlík mal byť náhradou za skutočného pre synovca, ktorý pred rokmi ako malý chlapec túžil, aby ku kŕmidlu za oknom prileteli hladní „stravníci“.

Prikrmovanie má svoje pravidlá

Podľa Anny Mackovej, pracovníčky pre environvýchovu zo Správy Chránenej krajinnej oblasti Východné Karpaty v Medzilaborciach, s prikrmovaním vtáctva je možné začať pravidelne koncom novembra a pokračovať až do marca.

„Krmivo treba podávať pravidelne a počas chladnejších dní frekvenciu pridávania postupne zvyšovať. Do kŕmidla nedávame väčšie množstvo potravy. Začiatkom jari v čase hniezdenia v žiadnom prípade už nekŕmime a kŕmidlo odstránime. Vtedy je už dostupný vtákom hmyz potrebný na výchovu mláďat, rodičia už nesmú prinášať ľahko dostupnú potravu z kŕmidiel. Prikrmovanie obmedzujeme aj počas miernej zimy,“ hovorí.

„Prikrmovanie nie je o záchrane, ale o pozorovaní a poznávaní, preto by nemalo byť náhradou za prirodzený spôsob obstarávania potravy,“ zdôrazňuje zoológ Martin Šepeľa.

Pestrý jedálniček i návštevníci

Vtáčí jedálniček je rôznorodý. Na prikrmovanie môžeme použiť širokú škálu krmív - slnečnicu, proso, mak, ovsené vločky, kukuričnú drvu, pšenicu, repku olejnú, vlašské aj lieskové orechy, varenú ryžu, ovocie, hovädzí loj.

„V žiadnom prípade nesmieme podávať krmivo solené, korenené, údené alebo pokazené, zvyšky jedla a chlieb. Mohlo by to vtákom spôsobiť tráviace ťažkosti až úhyn,“ upozorňuje Macková.

Medzi návštevníkov kŕmidiel u nás patria rôzne druhy sýkoriek, stehlíkov, piniek, strnádka žltá, glezg hrubozobý, hýľ lesný, ďateľ veľký, vrabec domový, sojka škriekavá, drozd čierny, mlynárka dlhochvostá, brhlík lesný či slávik červienka.

„Neželaným návštevníkom pre našich ’stravníkov’ môže byť aj jastrab krahulec, ktorý určite nepriletí za slnečnicovými semienkami,“ dodáva Macková.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín