Korzár logo Korzár Horný Zemplín
Utorok, 29. november, 2022 | Meniny má Vratko

Spisovateľ Milan Zelinka splatil dlh rodákom

Spisovateľ Milan Zelinka sa narodil v Igrame v okrese Senec. Na východ Slovenska prišiel ako montér štátnych telefónnych ústrední.

Hádzanár. Milan Zelinka v mladosti hrával v Cíferi hádzanú.Hádzanár. Milan Zelinka v mladosti hrával v Cíferi hádzanú. (Zdroj: jo)

Priženil sa do – ako hovorí literárny kritik Alexander Halvoník – charizmatického Papína a od roku 1966 žije a tvorí v Humennom. Je finalistom ceny Anasoft litera za Príbehy z Karpát (2005) a držiteľ tohto prestížneho ocenenia za románovú novelu Teta Anula za rok 2007. 22. marca oslávi sedemdesiatku.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ako píšete?

„Píšem od štvrtej do siedmej ráno. Počujem rozprávača, musím to hneď zachytiť, lebo ináč je koniec. Keď prvú vetu nezachytím, na večné veky sa to vytratí. Píšem do zošita. Obyčajnou mäkkou ceruzkou. Nesmie byť tvrdá, aby nebol veľký odpor. Rozprávač rozpráva, ja ho počúvam a zapisujem. Musím ho kontrolovať rozumovo. Všelijaké hlúposti nemôžem pustiť. Veľa škrtám. Potom text prepíšem do mechanického stroja. Počítač nemám a ani nechcem mať, lebo si už naň nezvyknem. Znovu čítam, znovu škrtám, opravujem.“

SkryťVypnúť reklamu

Čo teraz píšete?

„Mám rozrobenú jednu prózu a práve ju dorábam. Volá sa Pristaš. Má dve časti. Sú to spomienky na to, ako som si tu na východnom Slovensku privykal. Prvá časť je vo forme listu. Píšem kamarátovi na západné Slovensko, ako som sa sem priženil. Kamarát sa mi neozýva. Vraciam sa aj do dávnej minulosti, keď som išiel na konzervatórium a pokúšal som sa študovať spev. Predtým som ešte musel ísť na plastickú operáciu pier. Vraciam sa do minulosti ako rak cúva, a preto sa prvá časť volá znamenie raka. Má asi 70 strán.
Potom začnem písať sestre. Píšem jej o prvých dotykoch s ľuďmi, s prírodou, ktorá ma zaujala. O zvykoch všelijakých. Sú tam smutné, humorné aj záhadné veci. Nakoniec sa potvrdí, že rozprávač si tu zvykol celkom dobre. Aj si rozumie s tými ľuďmi, že tam našiel svoj domov. Toto je autobiografické, ale na mnohých miestach som to dotvoril až pretvoril, niektoré veci sú dokonca na hranici uveriteľnosti. Kniha by mala vyjsť vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ. Rukopis musím odovzdať do konca marca.“

Písali ste len o našom kraji. Rodáci mali na vás ťažké srdce...

SkryťVypnúť reklamu

„A dávali mi to aj najavo. Odkazovali mi, aby som už konečne písal o západnom Slovensku. Je to sťažené. Nesmiem zabudnúť na rodný kraj, ale musel som si zvykať na nový. Tento kraj je veľmi malebný, a oproti rovine je čarokrásny. Na rovine nemáte buka, duby tam nie sú. Len vŕby rastú pri potoku. Tento kraj na mňa veľmi silne zapôsobil. Dokonca tak silne, že som začal písať až tu. Ja som predtým nepísal. Nechcel som byť spisovateľom. Chcel som byť operným spevákom. Nemal som výšky. Teraz po mnohých rokoch si myslím, že som nemal ani poriadny hlas.“

Teta Anula vyšla v roku 2007. Získali ste za ňu prestížnu cenu Anasoft litera. Splatili ste dlh rodákom.

„Keď Teta Anula vyšla, myslel som si, že je to posledná kniha, ktorú napíšem o západnom Slovensku. Po každej knihe mám pocit, že už nikdy nič nenapíšem. Aj rok, dva. Rudenka som napísal pred dvoma rokmi. Ale od Tety Anuly uplynuli dva roky, kým som nejako začal, kým sa mi začalo niečo rysovať. Keby mi vtedy niekto povedal, že napíšem ďalšiu knihu, považoval by som ho za fantastu. Predo mnou bola pustatina, prázdno, púšť, nič som nevidel na obzore. Potom prišli podnety. Cífer, kde sme žili 25 rokov, má tradíciu v ochotníckom divadle, je tam spevokol, folklórny súbor, Cíferská hudobná jar, filatelisti, hádzanári, futbalisti. Miestne noviny vychádzajú už 20 rokov. To bol dlhodobý vplyv.“

Spomenuli ste hádzanárov....

SkryťVypnúť reklamu

„Aj ja som hrával. Rudenko je učiteľ telocviku a zemepisu na základnej škole v Šúre, čo je fiktívna obec na západnom Slovensku. Zároveň je aj hádzanárskym trénerom. Rozprávač je jeho bývalý žiak a bývalý hráč. Spomienkami naňho rekonštruuje celý svoj život. Ja som bol jedným z tých hádzanárov. To bol jeden z impulzov, ktorý ma prebudil. Druhý impulz bolo cédečko mládežníckeho ľudového orchestra Igramskí igrici, ktoré mi poslali z rodnej obce Igram. Obsahuje pesničky z celého Slovenska, počúval som ich najmenej 30-krát. Toto ma prebudilo – predsa len si tí západniari zaslúžia, aby som o nich niečo napísal!“

Tak sa to u vás strieda – raz píšete o Papíne, raz o západnom Slovensku.

„Veľa som sa rozprával s miestnymi ľuďmi. Vypytoval som sa manželky na detstvo. Nezbieral som argumenty proti nim, ale potreboval som poznať život tých ľudí, aby som ich lepšie pochopil.
Keď som chodieval po Humenskom okrese ako revízor, stretával som sa so všelijakými ľuďmi. Raz som stretol neznámu ženu, ktorá išla kopať zemiaky. Prechádzal som zo Svetlíc do Nižnej Jablonky krížom cez kopec. Kým sme došli k ženám, ktoré na poli kopali bandurky, vyrozprávala mi celý svoj život. Ako sa tam vydala, aký je jej muž, aká je svokra, všetko. Posťažovala si, že jej manžel nadŕža matke, svokra je voči nej zaujatá. Tak to vyznelo, že jej manžel je nejaký odľud. Potom sme sa rozišli. Ja som išiel ďalej. Prišiel som na rázcestie, kde boli tri cesty. Vybral som si tú vpravo v presvedčení, že vedie do Nižnej Jablonky. Išiel som cez lieštiny, až som vošiel do hlbokého bukového lesa. Zablúdil som. Bolo zle, začal som sa potiť, sucho v ústach. Pomyslel som si – už je koniec, už tu zahyniem. Keď som bol v najhoršom, začul som buchot sekery. Niekto v lese rúbal drevo. Išiel som za hlasom sekery. Prídem na malé rúbanisko a tam asi 30–35–ročný chlap hotovil drevo. Zabudol som povedať, že mi žena hovorila, že manžel má na tvári červené fľaky. Bol to jej muž, ktorého mi vykreslila v neveľmi vábnych farbách. Tento človek mi potom ukázal cestu. Bola to náhoda?“

Po revolúcii ste sa na dlhý čas odmlčali.

„Nemôžem prísť tomuto svetu na chuť. Poviem vám otvorene, ja som si myslel, že pokus o reformovanie socializmu Dubčekom by bol možný a bola by to taká stredná cesta. Spojiť výhody socializmu s výhodami kapitalizmu. Trhové hospodárstvo a sociálne zabezpečenie. Nikdy som nebol v nijakej strane, ani vtedy, ani teraz. Ani nebudem. Bol som zaskočený vývojom. Nikdy som neveril, že by mohla prísť takáto radikálna zmena.
Nevedel som uchopiť nový život. Pre mňa boli najkrajšie zážitky, keď sme na jeseň vyberali zemiaky. Svokrovci, manželka, jej sestra, naše deti. Keď po oblohe leteli divé husi a v povetrí lietali strieborné pavučiny. Nám sa robota darila, lebo sme boli jeden dobrý kolektív. Vždy som obdivoval, keď sa kolektív dohodol, keď mal spoločný cieľ. V dnešných časoch ma každý kolektív nadchne. Lebo je to vzácnosť.“

Máte vieru v ľudí?

„Verím ľuďom. Pokiaľ ma nejaký človek nesklame, verím mu. Myslím si, že každý človek je jedinečný a nenahraditeľný. Ako človek. Každý je bytosťou, ktorá má dušu a nedá sa nahradiť. Papínčan Jano Patarák má v jednej próze takú vetu, že smrť každého človeka má ďalekosiahle následky. Prečo? Človek stále niekomu chýba, keď zomrie. To je jeden z dôkazov, že každý človek je jedinečný a ako človek nenahraditeľný. S každým človekom, ktorý zomiera, odchádza aj kus mňa. Píše o tom Hemingway v Komu zvonia do hrobu. Nepýtaj sa komu, zvonia tebe.
Dopredu verím človeku. Vlastne inú možnosť ani nemám. Je to cnosť z núdze. Nemám inú možnosť, len veriť, že mladí budú mať takú robotu, ktorá ich uspokojí finančne a naplní duševne, že budúcnosť bude lepšia, že krízy pominú. Čím bude viac mladých ľudí zmysluplne zamestnaných, tým sa ja ako penzista budem mať lepšie. Čím bude politická stabilita istejšia, čím bude hospodárska prosperita lepšia, tým sa aj my dôchodcovia budeme mať lepšie.
Teším sa, keď sa mladí ľudia tešia, keď sú veselí. Najmä keď vidím kolektívy, keď si ľudia rozumejú. Skutočné šťastie je možno v porozumení, hovorí Paustovskij. Nikto nechce vojnu a vojny sú stále. Prečo? Kým budú mať generáli vyššie platy ako učitelia, vždy budú na svete vojny. Povedal to jeden francúzsky filozof. Je to možno prehnaná myšlienka, ale pravdivá. Ľudia sa málo poznajú. Predsudky často vyplývajú z nepoznania.
Chodievame s manželkou raz, dvakrát do týždňa do Papína. Z Humenného cestuje autobusom 6 – 7 mladých žien učiteliek do papínskej školy. Už deväť rokov tam cestujú. Zaujalo ma to, lebo ony sú taký dobrý kolektív. Sedia vzadu v autobuse, smejú sa, sú také spontánne, srdečné. Musím obdivovať tieto ženy. Cestujú päťkrát v týždni 25 kilometrov tam, 25 kilometrov späť, robota v škole je veľmi náročná, musia ako pedagogičky poznať svoje predmety, ale aj vedieť ako učiť. Musia byť osobným príkladom. Doma majú rodiny – manželov, deti, o ktoré sa treba starať. Chtiac–nechtiac – musím ich obdivovať.“

Najčítanejšie na Horný Zemplín Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Vedeli ste, čo všetko kryje poistenie nehnuteľnosti?
  2. Po pohlavnom styku by sa ženy mali čo najskôr vymočiť. Muži nemusia
  3. Hľadá sa nástupca slávneho pekára
  4. Počúvaj hlas svojho srdca a študuj, čo ťa baví...
  5. Liečba rakoviny sa u nás výrazne zlepší. Bude to stáť 300-tisíc
  6. Po štúdiu u nás si ťa skvelá práca nájde sama
  7. Zažívali domáce násilie a nikdy nepracovali. Ako dlho trvá naučiť ich to?
  8. Desať dôvodov, prečo študovať na Trnavskej univerzite
  1. Zmeny v systéme revíznych postupov
  2. Prvotriedne služby, nikoho iného by sme už nebrali
  3. Posledné voľné byty z úrody Jabloní. Nenechajte si ich ujsť.
  4. Prejdite na zelený benzín, pomoc životnému prostrediu sa ráta!
  5. Ako sa dostať k darčeku výhodnejšie? Skúste túto možnosť.
  6. Získajte sériu retro keramických hrnčekov
  7. Aby ste si pri príprave vianočných dobrôt spievali od radosti
  8. Hľadá sa nástupca slávneho pekára
  1. Po pohlavnom styku by sa ženy mali čo najskôr vymočiť. Muži nie 20 948
  2. Zarábame milióny, no jachtu na Malorke nemám 7 714
  3. Hotely, strava, pláže, služby. Aká je dovolenka v Punta Cana? 6 890
  4. Niektorí ľudia nemajú pracovné návyky. Ako dlho trvá zmeniť to? 5 214
  5. EUBA - Tvoja voľba, tvoja budúcnosť 2 663
  6. TESCO pokračuje v raste.Otvorilo predajňu v Kysuckom Novom Meste 1 963
  7. Platíte za poistenie, ktoré naozaj potrebujete? 1 807
  8. Blíži sa najväčšia investičná konferencia roku 2022 1 675

Blogy SME

  1. Martina Paulenová: Prečo (ne)bijem svoje deti
  2. Martin Šuraba: Bol som pri strednej škole
  3. Irena Šimuneková: Strážov
  4. Post Bellum SK: Na stromoch viseli tí, ktorí sa postavili Nemcom na odpor
  5. Eva Gallova: Vtipy o lekároch, ktorí vyjednávajú s politikmi a o politikoch, ktorí sa robia, že vyjednávajú s lekármi
  6. Marek Mačuha: Futbal - kto postúpi na svetovom pohári?
  7. Peter Maroncik: Keď takto vypadá radostná oslava, ako by vypadala nasranosť?
  8. Tomáš Vodvářka: Podivuhodná noc - adventní povídka
  1. Grácz Ján: Po 62 odberoch končím s dobrovoľným darovaním krvi. Všeobecná zdravotná odmieta otcovi preplatiť liečbu. 125 672
  2. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia 15 708
  3. Michael Achberger: 7 tajných tipov na chudnutie: malé zmeny, veľké výsledky 6 129
  4. Jana Melišová: V závoji hmly 4 836
  5. Ľuboš Vodička: Železnica na Slovensku: Myjavský viadukt 4 009
  6. Ján Valchár: 9 mesiacov štvordňovej operácie (a najlepšia investícia histórie). 3 828
  7. Věra Tepličková: Tak Sme rodina, alebo nie sme rodina? 3 482
  8. Monika Nagyova: Staré dievky z Luníka IX 2 898
  1. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět
  2. Jiří Ščobák: Je 6 000 mrtvých v Kataru moc?
  3. Monika Nagyova: Staré dievky z Luníka IX
  4. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia
  5. Jiří Ščobák: Nechci se otužovat, ale v praxi to trochu dělám
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 51. - Antarktída - Prvá Byrdova antarktická expedícia (1928 - 1930) - 3/3, Prelet nad južným pólom
  7. Jiří Ščobák: Chcete výborný seriál s nestandardním příběhem? Chcete krásnou herečku a herce, kteří umí hrát? Teplo lidské duše? Strašidelný zámek a psychiatrii?
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 50. - Antarktída - Prvá Byrdova antarktická expedícia (1928 - 1930) - 2/3, prvý polrok 1929
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Prezidentka Čaputová vystupuje so správou o stave Slovenskej republiky.

Čaputová predniesla svoju tretiu správu o stave republiky.


a 1 ďalší 3 h
Nataša Holinová

Životné dielo Žilinku sa práve zavŕšilo. Aj na Fica a Kaliňáka uplatnil paragraf 363.


2 h
Šéfredaktorka denníka SME Beata Balogová.

Hegerova vláda vládne na úkor dôvery voliča.


3 h

Ekvádor a Senegal dnes hrajú svoj tretí zápas v skupine D na MS vo futbale 2022 v Katare.


Sportnet 4 h

Blogy SME

  1. Martina Paulenová: Prečo (ne)bijem svoje deti
  2. Martin Šuraba: Bol som pri strednej škole
  3. Irena Šimuneková: Strážov
  4. Post Bellum SK: Na stromoch viseli tí, ktorí sa postavili Nemcom na odpor
  5. Eva Gallova: Vtipy o lekároch, ktorí vyjednávajú s politikmi a o politikoch, ktorí sa robia, že vyjednávajú s lekármi
  6. Marek Mačuha: Futbal - kto postúpi na svetovom pohári?
  7. Peter Maroncik: Keď takto vypadá radostná oslava, ako by vypadala nasranosť?
  8. Tomáš Vodvářka: Podivuhodná noc - adventní povídka
  1. Grácz Ján: Po 62 odberoch končím s dobrovoľným darovaním krvi. Všeobecná zdravotná odmieta otcovi preplatiť liečbu. 125 672
  2. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia 15 708
  3. Michael Achberger: 7 tajných tipov na chudnutie: malé zmeny, veľké výsledky 6 129
  4. Jana Melišová: V závoji hmly 4 836
  5. Ľuboš Vodička: Železnica na Slovensku: Myjavský viadukt 4 009
  6. Ján Valchár: 9 mesiacov štvordňovej operácie (a najlepšia investícia histórie). 3 828
  7. Věra Tepličková: Tak Sme rodina, alebo nie sme rodina? 3 482
  8. Monika Nagyova: Staré dievky z Luníka IX 2 898
  1. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět
  2. Jiří Ščobák: Je 6 000 mrtvých v Kataru moc?
  3. Monika Nagyova: Staré dievky z Luníka IX
  4. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia
  5. Jiří Ščobák: Nechci se otužovat, ale v praxi to trochu dělám
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 51. - Antarktída - Prvá Byrdova antarktická expedícia (1928 - 1930) - 3/3, Prelet nad južným pólom
  7. Jiří Ščobák: Chcete výborný seriál s nestandardním příběhem? Chcete krásnou herečku a herce, kteří umí hrát? Teplo lidské duše? Strašidelný zámek a psychiatrii?
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 50. - Antarktída - Prvá Byrdova antarktická expedícia (1928 - 1930) - 2/3, prvý polrok 1929

Už ste čítali?

SME.sk Minúta Najčítanejšie
SkryťZatvoriť reklamu