HUMENNÉ. “Ja mám o pojme fotograf odlišnú predstavu. Ozajstný fotograf má iné chápanie fotografie ako ja. Mňa – ako vyštudovaného technika - najviac zaujíma jej technická stránka. To znamená proces od cvaknutia spúšte až po hotovú fotografiu na stole alebo stene. Beriem to ako koníček na záznam svojich ciest po zahraničí i doma,“ hovorí Milan Kuruc.
Prvý fotoaparát dostal do daru na promócie v roku 1983. „Odvtedy fotografujem intenzívne, tisícky fotiek, tisícky záberov. Možno máme čosi v rodine, lebo strýko je amatérsky fotograf a môj bratanec Mário, ktorý býva a pracuje v Londýne, sa fotografiou živí. Momentálne študuje na filmovej akadémii so zameraním na fotografiu. Nedávno mi napísal, že získal akreditáciu na olympijské hry. Bude tam pôsobiť ako fotograf,“ vysvetľuje.
Počítač – to je ono
V počiatkoch sa pán Kuruc zaoberal klasickou čiernobielou a farebnou fotografiou. „Mokrý“ proces výroby fotografie dôverne pozná z panelákovej kúpeľne. Neskôr v rodinnom dome premenil jednu miestnosť na tmavú komoru.
S nástupom digitálu si uvedomil, že púť „klasickou“ cestou ho už neuspokojuje. Počítač, programy a hra s nimi – to je ono.
“Aj keď počítač dokáže robiť zázraky, základom je dobrý záber. To je alfou a omegou. Stmaviť, zaostriť, dodať farbu – to je práca počítača. Kým človek príde na všetky podrobnosti a finty programu, to sú stovky hodín a tisícky klikov myšou. Málo spím. Už roky vstávam skoro ráno a sadám si k počítaču,” hovorí.
Neoceniteľnou pomocníčkou je odborná literatúra. “Školím sa prostredníctvom internetu. Platím si lekcie, posielajú mi postupne témy a vysvetlenia. Najviac mi pomáhajú knižné publikácie a odborné mesačníky na slovenskom a českom trhu. Čítam tiež časopis Foto a kamera v anglickej mutácii, ktorý mi posiela bratanec z Londýna. Oblasť digitálneho spracovania fotografie je taká široká a zložitá, že viem vari len desatinu z tejto problematiky. Netrúfam sa porovnávať s ostatnými, ale stále mám pocit, že viem toho veľmi málo. Stále niečo hľadám, študujem, vylepšujem, zdokonaľujem,” priznáva so skromnosťou.
Fotografie z ciest
Spočiatku zachytával objektívom rodinné udalosti – promócie, krstiny, svadby. Teraz sa tejto rodinnej výsady pre nedostatok času vzdal. Leví diel jeho fotografického archívu tvoria zábery zo zahraničných ciest.
Pán Kuruc vyfotografoval polovicu sveta – Chorvátsko, Grécko, Nemecko, Rakúsko, Taliansko, Barmu, Malajziu, New York, Washington, Škandináviu, Blízky Východ, Turecko, Dubaj či Sicíliu.
“Hľadali sme neskomercionalizovanú exotiku. Preto manželka vybrala Barmu. Našli sme tam čistých, pravých ľudí napriek neuveriteľnej chudobe. To nie sú len slová – oni vám naozaj dajú aj posledné. Išli sme do hotela na siedme poschodie nabalení ruksakmi. Pribehli poslíčkovia, vzali nám ruksaky a pešo ich vyniesli hore, aby si vylepšili karmu. Nechceli ani sprepitné. Robiť to pre niečie dobro. Majú v sebe duchovno, pre nás neskutočné a nepochopiteľné. A sú naozaj šťastní,” spomína na krajinu, v ktorej nafotil sériu portrétových fotografií.
Hlavne krajinky
Kultúrny šok zažil pán Kuruc pri prechode z chudobnej Barmy do Malajzie s mrakodrapmi, ultramodernými letiskami a diaľnicami. “V Amerike sme vedeli, do čoho ideme. New York ale prekvapí každého. Je to mesto, ktoré nikdy nespí. Život tam doslova kypí. Vo Washingtone ma zaujali pamätníky americkej histórie. Monumenty sú perfektne udržiavané, to treba uznať,” hovorí.
Jeho srdcovkou ale stále zostávajú “krajinky”. “Zakyntos je veľmi fotogenický. Povedal by som raj pre fotografa. Odporúčam prenajať si auto a prebrázdiť celý ostrov,” dodáva. I na Slovensku sú miesta, ktoré nosí v srdci. “Jednoznačne Tatry. Zelené pleso ma najviac nadchýna. Pri fotografovaní prírody sa dá naozaj vyšantiť,” myslí si.
“Mojím veľkým snom je India, Nepál, Tibet a Himaláje. Najväčšou prekážkou je čas. Chcelo by to minimálne mesiac, aby človek nasal atmosféru a vnikol ľuďom pod kožu. Rád by som išiel tiež na západné americké pobrežie do národných parkov,” prezrádza Milan Kuruc.
Fotografovať chce dovtedy, pokým ho to bude baviť. K šiestim tisícom fotografií na počítačovom hard disku, v minigalérii doma a v pracovni tak zrejme pribudnú ďalšie. “Fotografia je taký koníček, ktorého keď sa chytíte, ťažko sa ho pustíte,” dodáva.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
