Korzár logo Korzár Horný Zemplín
Nedeľa, 27. september, 2020 | Meniny má CypriánKrížovkyKrížovky

Osadné slávi Vianoce dvakrát

Dve štedré večere, ale aj dvojo darčekov. Na katolícke sviatky v decembri aj na pravoslávne v januári.

Pravoslávny kostolík v Osadnom bol na veľkom povečerí plný. Viac než tridsať veriacich sa modlilo Hospodin, zmiluj sa. Domov sa na sviatky vracajú  aj tí, ktorí odišli za prácou alebo sa presťahovali. U Lukáčovcov  stromček nahradil veniec z čečiny.Pravoslávny kostolík v Osadnom bol na veľkom povečerí plný. Viac než tridsať veriacich sa modlilo Hospodin, zmiluj sa. Domov sa na sviatky vracajú aj tí, ktorí odišli za prácou alebo sa presťahovali. U Lukáčovcov stromček nahradil veniec z čečiny. (Zdroj: SME – VLADIMÍR ŠIMÍČEK)

OSADNÉ. Osadné je zahalené v hlbokej tme. V dedinke pri poľských hraniciach na severovýchode Slovenska len sem-tam sliepňa pouličná lampa. Namiesto mrazom vyštípaných líc detí, záľah snehu a závejov, ktoré na rusnákoch neodmysliteľne patria k pravoslávnym Vianociam, nepríjemne mrholí, inak zamrznutý potok si veselo zurčí.

Nebyť farebných svetielok za oknami domov a dreveníc, štekania psov a odstavených áut so značkami z celého Slovenska i Čiech, dedinka na konci sveta by bola akoby vymretá.

Christos raždájetsja!

Pravoslávny kňaz Peter Soroka s manželkou Evou a synčekom Justínom žijú na malinkej fare s vlhkými múrmi a prepadávajúcou sa strechou hneď pod Chrámom Voznesenia Hospodinovho.

Pred večerou sa idú spolu s Petrovou mamou umyť do potoka. Aby očistili svoje telo i dušu a aby celý rok boli svieži. „Je to starodávny zvyk. Zvykli sme sa umývať v snehu. Predvčerom ho poriadne napadlo, ale za dva dni všetok zliezol. Škoda, atmosféra by bola oveľa krajšia,“ hovorí stodeväťdesiat centimetrov vysoký muž v Kristových rokoch s hustou bradou.

Domáci pán zapaľuje sviecu, pod stôl, prestretý pre siedmich ľudí, kladie otiepku sena. „Christos raždájetsja,“ zvolá domáci pán. Synček ho pozorne sleduje. „Isus Christos sa narodil v maštali. Toto je jeden zo symbolov, ktorý nám jeho príchod na svet pripomína.“

foto ico
Pravoslávne Vianoce v Osadnom objektívom Vlada Šimíčka

Štedrá pôstna večera

Na nebo vyšla prvá hviezda. Večera sa začína spoločnou modlitbou a prípitkom. Peter ponúka krajec chleba, z ktorého si každý odlomí a namočí do misky s medom, nasleduje strúčik cesnaku so soľou, kapusta so zemiakmi, zahustená polievka s hubami – mačanka, a pirohy. „Máme štyridsaťdňový pôst. A dnes sa nesmie až do večere vôbec nič jesť. Celý deň pijem len čaj, jedlo sa nesmie ani ochutnať, len od oka ho dosolím a dochutím,“ vysvetľuje Petrova mama Ľubov Soroková.

„Musím podotknúť, že tá kapusta je dnes vyslovene zlá,“ mraští čelo Petrova manželka. Rodina vrátane Petrovej mamy, ktorá večeru pripravovala, sa schuti smeje. „Zvykne sa to hovoriť, aby do novej úrody kapusty nevošli húsenice.“ Za stolom sedíme šiesti. Siedmy tanier je pre príbuzných, ktorí už medzi nimi nie sú.

Malý Justín ako najmladší člen rodiny sfukuje sviečku. Čierny dym stúpa rovno k stropu. „Chvála hospodinu, to znamená, že nikto z rodiny celý rok nezomrie. Pamätám si, že ako dieťa som sfúkol sviečku a dym išiel na dedka. Zomrel 23. januára, dva týždne po Vianociach.“

Babka a rodičia sa pomodlia, poďakujú hospodinovi za dary jedla. Chlapča je medzitým už pod vianočným stromom. Ide sa na darčeky!

Mysleli aj na nás. „To je od nášho pravoslávneho Isuska,“ hovorí Peter Soroka.

Kým Justín piští a skáče od radosti nad škatuľou s ohromným skladacím žeriavom na diaľkové ovládanie a hasičským autom, otec ide pripraviť chrám na Veľké povečerie.

Hospodi, pomiluj

V Osadnom žije 189 obyvateľov. Podľa Petra Soroku sa približne sto hlási k pravoslávnej cirkvi, dvadsať ku gréckokatolíkom.

„Oni slávia Vianoce ako väčšina západnej civilizácie podľa gregoriánskeho kalendára – v decembri. My sa riadime pôvodným, juliánskym kalendárom. Ale vianočné sviatky máme vlastne dvakrát do roka.“

Vianoce sa pre pravoslávnych začínajú na Štedrý deň 6. januára rannou liturgiou cárske časy a trvajú tri dni.

Pre Petra sú to najťažšie, ale zároveň aj najradostnejšie pracovné dni v roku. Okrem Osadného sa stará aj o veriacich v susedných Hosťoviciach. Oddychuje len počas katolíckych Vianoc.

Na veľké povečerie do Chrámu Voznesenia Hospodinovho sa prišlo pomodliť zo tridsať veriacich. A kostolík bol takmer plný. Z úst azda tisíckrát zaznie chorál Hospodi, pomiluj – Hospodin, zmiluj sa.

„Boh nikdy nebol tak blízko nás ako pri narodení Isusa Christa, nášho Pána,“ utešuje Osadčanov protojerej Peter Soroka.

2.jpg

Vianoce bez stromčeka

V čiernej tme pred domom Lukáčovcov stojí auto s bratislavskou značkou. Spoza brány, ktorú stráži ešte černejšie psisko, však badať, že vnútri je živo.

Juraj Lukáč je známy ochranár, zakladateľ a náčelník Lesoochranárskeho zoskupenia VLK. Rodený Bratislavčan sa do Osadného aj s celou rodinou presťahoval z Prešova pred šiestimi rokmi.

Aj Lukáčovci majú každý rok dvojo Vianoc. „Máme obrovskú výhodu oproti všetkým ostatným, že sa spolu môžeme tešiť dvakrát. Akurát Dáša má dvakrát toľko roboty. Sme rozvetvená rodina, takže na prvé Vianoce príde polovica rodiny, na druhé zvyšok.“

Napriek tomu by ste v útulnej chalupe márne hľadali vianočný stromček. V izbe, ktorá je zároveň pracovňou, visí pod lustrom akurát ozdobený veniec z čečiny.

„Je to jeden z našich prejavov odporu, voči totálnej komercionalizácii toho sviatku. Deda Mráza vymysleli komunisti, Santa Clausa firma Coca-Cola a vianočný stromček Nemci.“

Už v sedemnástom storočí začali v Nemecku vysádzať smreky na miestach, kde boli jedľovo-bukové lesy, vysvetľuje Juraj. Každá umelá výsadba si vyžaduje prebierky, mladé stromčeky teda museli vyrezávať. „Zrazu mali do bludu stromčekov, nuž čo s nimi? Nejakí mešťania si ich začali brať do mesta, a tak z toho vznikol zvyk, ktorý veľmi-veľmi dlho išiel k nám.“

Generácia jeho starých rodičov ešte nepoznala vianočný stromček. Na východné Slovensko tento zvyk prišiel niekedy v päťdesiatych rokoch, tvrdí ochranár.

„Nehodnotím, či je tento zvyk zlý, alebo dobrý. Ja si len myslím, že veľa ľudí má doma rozsvietený stromček, pod ním nepreberné množstvo darčekov, a pritom ani netuší, o čom ten sviatok naozaj je.“

3.jpg

Zimný slnovrat

Pri prestretom stole sedí spolu s manželkou Dášou, dcérou Elenkou s manželom Petrom a s deťmi Matejom a Kristínkou. K rodičom pricestovali z Bratislavy, kde žijú, a všetci sa tešia, že môžu byť spolu.

Juraj priznáva, že kedysi ako malý chlapec žiaden duchovný rozmer Vianoc nevnímal. „Pre mňa znamenali len tie darčeky pod stromom.“

Pravoslávne Vianoce majú pre Lukáčovcov zvláštne postavenie: „Práve teraz sa skončil chaos okolo „pravých Vianoc“, ktoré uznáva západný civilizovaný svet. Už sú vianočné výpredaje, obchody v mestách a na dedinách sú ľudoprázdne, zrazu zavládol naozaj pokoj a mier. Ľudia v Osadnom sa skôr zaujímajú, keď je večerná omša, a nie dokedy sú otvorené obchody a supermarkety.“

Juraja fascinuje, že katolíci určili dátum narodenia svojho spasiteľa podľa zimného slnovratu. Nik totiž nepozná presne rok, a už vôbec nie mesiac či deň jeho narodenia.

„Pre mňa to má obrovský význam. Boli to vždy v dejinách ľudstva, aj v pohanských časoch, najoptimistickejšie sviatky. Vianoce sa slávia v najväčšej tme a zime, dávajú ľuďom optimizmus, pretože dni sa začínajú predlžovať, noci krátiť, odjakživa teda boli sviatkom vítania čohosi nového, jasnejšieho, života v pravom slova zmysle. Akoby hovorili – nebojte sa, ľudia, je teraz síce tma a zima, ale určite príde svetlo a teplo, nový život.

Nie je to samozrejmé, pretože ľudská rasa nie je z princípu optimistická. Preto si to musíme stále pripomínať. O tom sú Vianoce, či už katolícke, alebo pravoslávne – neprepadať dezilúzii, nemyslieť si, že to najhoršie prežívame práve teraz a lepšie už nikdy nebude.“

Koledníci

Starosta obce Róbert Mikuláško po štedrej večeri išiel priložiť do kozuba na obecnom úrade. „Ráno by mali prísť betlehemci prezliecť sa do kostýmov. Aby nám nepomrzli.“

Tradícia koledníkov v Osadnom je stará možno aj sto rokov. Sú to väčšinou starší páni, dôchodcovia, ktorí chodia vinšovať od detstva.

„Oni to prevzali od svojich otcov. Sedem anjelov, dvaja bubovia, čert zavinšujú, zahrajú hru, zaspievajú pesničky a vyzbierajú nejaké peniažky na kostol, lebo len z darov kostol žije.“

Aj Mikuláškovci oslavujú Vianoce dvakrát do roka. Róbert sa považuje za mišung pravoslávnych a gréckokatolíckych predkov.

„Nemám s tým problém, chodím aj do jedného, aj do druhého kostola. Manželka je zo Zubného, prvé sviatky v decembri sme u jej rodičov, na pravoslávne Vianoce chodia oni k nám. Deti dostávajú dvakrát darčeky. Sme rozvetvená rodina. Dnes sme sa u nás zišli dvadsiati aj s deťmi.“

Reklama na nezaplatenie

Róbert „zdedil“ funkciu po svojom otcovi Ladislavovi. Ten bol najdlhšie slúžiacim starostom na Slovensku. Vo funkcii pôsobil neuveriteľných 39 rokov.

„Má dva bajpasy, mal by už odpočívať. Prvý infarkt dostal, keď u nás nakrúcali dokument o našej dedine.“ Dokument Osadné Marka Škopa preslávil drobnú vymierajúcu obec doma i v zahraničí. Ako im film pomohol?

„Stále hovorím, že cesta z Bratislavy či z Bruselu do Osadného je dlhšia ako opačným smerom. A peniaze k nám akosi nechcú dôjsť. Na druhej strane taká malá dedina sa nemôže púšťať do projektov, kde musí mať desaťpercentnú finančnú spoluúčasť. Nemáme na to.“

Film však urobil Osadnému nezaplatiteľnú reklamu. Od jeho uvedenia rapídne stúpol počet turistov, ktorí by za iných okolností do dedinky nikdy, ani náhodou, nezablúdil.

Róbert spomína na dve študentky z Holandska. Do Osadného sa vybrali stopom cez celú Európu. „Boli nadšené z prírody, z ľudí, skákali od radosti, že do cieľa vôbec došli. Rozprávali perfektne po rusky, takže s otcom sa vedeli dohovoriť. Strávili u nás štyri hodiny. Boli na vrchole blaha.“

Do Osadného prichádzajú vďaka filmu aj významné osobnosti.

„Minule idem autom, naproti chlapík s dvomi deťmi, zdal sa mi povedomý. Prídem na druhý deň do obchodu a krčmár mi vraví, Poď, niečo ti ukážem. A na stene bol podpis Dominik Hašek.

Legendárny brankár prišiel k nám s dcérou a so synom, urobili si cyklotúru do Novej Sedlice, cez internet si objednal nocľah, večer bol v krčme, objednal chlapom po pive, porozprávali sa. Takže práve film Marka Škopa nás mobilizuje. Chceme prilákať viac ľudí, pripraviť im príjemné prostredie. S pomocou Hospodina to hádam aj dokážeme.“

Najčítanejšie na Horný Zemplín Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Seat Leon Sportstourer ponúka priestor aj charakter (test)
  2. Neplatíte kreditkou? Pozrite si 5 tipov, prečo by ste mali
  3. Horské chaty sú legendy, ktoré píšu svoje vlastné príbehy
  4. Kampane SME patria medzi najlepšie slovenské reklamy
  5. Regionálne poklady nájdete aj v Kauflande
  6. Slováci zisťujú, že mať plán je dobrá vec
  7. Týchto 5 nehôd v domácnosti vás presvedčí - poistenie sa oplatí
  8. Chcete mať ekologickú domácnosť? Začnite od zelenej elektriny
  9. Šport je dôležitý pre fyzické aj mentálne zdravie
  10. Sedemnásť slovenských hotelov na septembrový last minute výlet
  1. Seat Leon Sportstourer ponúka priestor aj charakter (test)
  2. Mobilný zdvihák pre pacienta
  3. Horské chaty sú legendy, ktoré píšu svoje vlastné príbehy
  4. Otázky zo zubárskeho kresla: Zubné implantáty
  5. Neplatíte kreditkou? Pozrite si 5 tipov, prečo by ste mali
  6. Únava, Stres ? Nízke libido ? Riešenie je jednoduché!
  7. Veľký úspech slovenskej kávy v medzinárodnej súťaži Great Taste
  8. Obľúbená značka YES! sa rozrastá o nové proteínové tyčinky
  9. Kampane SME patria medzi najlepšie slovenské reklamy
  10. Štyri znaky nesprávneho zateplenia a ako sa im vyhnúť
  1. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 24 285
  2. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 15 841
  3. Sedemnásť slovenských hotelov na septembrový last minute výlet 14 430
  4. Horské chaty sú legendy, ktoré píšu svoje vlastné príbehy 13 504
  5. Premení klimatická kríza Liptov na Podunajskú nížinu? 10 194
  6. Unikátny zážitok na Muránskej planine. Uvíta vás tisícka sysľov 9 665
  7. Užite si čarovnú jeseň na horách: Tipy na výlety pre celú rodinu 9 641
  8. 5 digitálnych vychytávok, ktoré vám uľahčia štúdium 9 317
  9. Školský rozvrh s kalendárom prázdnin v denníku SME 9 161
  10. Neplatíte kreditkou? Pozrite si 5 tipov, prečo by ste mali 8 381
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Infektologička Alena Koščálová

Flegr: Slovensko má ešte šancu druhú vlnu zvrátiť

Rozhovor s biológom a parazitológom, profesorom Jaroslavom Flegrom.

Jaroslav Flegr.
Píše Pavol Baboš - Fórum

Prieskum: nástroj, ktorý mnohí politici stále nepochopili

Mnohí politici tento šikovný nástroj stále nepochopili. Veria mu, len keď im praje.

Na ceste k urne.
Minister zdravotníctva SR Marek Krajčí.

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Video Desktop