HUMENNÉ. Päťdesiat účastníkov si prezrelo štyri chrámy a jednu prírodnú zaujímavosť – prírodné jazero pri bývalom kameňolome v Beňatine. O pútavý výklad sa postarali otec Andrej Šambronský, správca farnosti na Dubníku a Miroslav Strakoš, odborný pracovník Vihorlatského múzea v Humennom.
Na východe Slovenska sa nachádza 27 drevených kostolíkov evidovaných ako národné kultúrne pamiatky. Sedem je ešte v skanzenoch a múzeách ľudovej architektúry. Kostolík v Hervartove je rímskokatolícky, ostatné sú východného obradu, prevažne gréckokatolícke. Osem kostolíkov na Slovensku patrí do zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
Chrámy sú vybudované ako zruby z jedľového dreva bez klincov, lebo tie vyvolávali predstavu Ježišovho ukrižovania. Strecha je šindľová. Charakteristické je pre ne trojdielne vnútorné usporiadanie: chrámová predsieň - babinec, loď a oltárna časť – svätyňa. Oltárnu časť od lode chrámu oddeľuje ikonostas. Kompletné ikonostasy sa zachovali z 18. storočia, najvzácnejšie sú päťetážové.
Zastávka prvá a druhá
Prvé kroky výletníkov viedli do obce Inovce v okrese Sobrance. Drevený chrám pochádza z roku 1836 a ikonostas v tom čase reštaurovali v Bratislave. Druhá zastávka v obci Ruská Bystrá znamenala návštevu chrámu z roku 1730 zo zoznamu UNESCO, zasväteného preneseniu ostatkov sv. Mikuláša. Nádherný miniatúrny chrám zdobí kompletný päťetážový zreštaurovaný ikonostas. V obci žije 124 obyvateľov, chrám pravidelne navštevuje len necelá desiatka z nich.
Ako zdôraznil administrátor farnosti Jozef Kornecký, udržiavanie chrámu je finančne veľmi náročné aj kvôli nízkemu počtu veriacich. „Preto sme vďační všetkým, ktorí k nám prichádzajú a podporujú náš „živý“ chrám. Všetky zásahy v ňom možno robiť len po odsúhlasení pamiatkarmi. Píšeme projekty a aktívne zháňame finančné prostriedky,“ povedal.
Nechýbala aj služba
Chrám sv. Jána Krstiteľa z roku 1750 v Kalnej Roztoke je v „kožuchu“. To znamená, že jeho steny boli omietnuté a vybielené. Práve v tomto chráme sa konala aj služba - liturgia. Predseda humenskej pobočky numizmatickej spoločnosti Jaroslav Zelinka odovzdal účastníkom Pamätný list.
Do chrámu zasvätenému sv. Jurajovi v Jalovej dorazili výletníci krátko pred zotmením. Chrám podľa miestnych stojí už na treťom mieste, jeho strop je znížený a ikonostas je preto rozložený do stenách chrámu.
Viete, že ...
Chrámová predsieň bola pre kajúcnikov, hriešnikov, v ranom kresťanstve aj pohanov, ktorí sa chceli stať kresťanmi. Bolo to miesto očisťovania a často tu boli aj spovednice. Niekedy sa v nej nachádzala krstiteľnica a konali sa tam rozlúčky s mŕtvymi.
Loď chrámu predstavuje putujúcu cirkev, veriacich ľudí, zjednotených Kristovým duchom, ktorí smerujú do nebeského kráľovstva.
Svätyňa predstavuje nebeské kráľovstvo, kus neba na zemi. Jej centrom je oltár, symbol Božieho trónu. V nej sa pohybuje len kňaz a miništranti, ktorí predstavujú anjelov, pomocníkov.
red
Všimli sme si
Zaujímavosť
Oltárnu časť od lode oddeľuje ikonostas – drevená stenová konštrukcia s ikonami.Má podobnú funkciu ako starozákonná opona, je symbolickou hranicou medzi pozemským a nebeským svetom. Umiestnenie ikon je členené vertikálne aj horizontálne.
Ikony v najspodnejšom rade zobrazujú starozákonné výjavy.
V základnom rade ikonostasu sa nachádzajú troje dverí – dvoje sú postranné pre diakonov a laických pomocníkov, stredné, tzv. cárske, sú pre vysväteného kňaza. Na nich sú vyobrazení štyria evanjelisti a ikona Zvestovania.
V základnom rade ikon sa vždy po pravej strane od cárskych dverí nachádza ikona Krista a ikona zobrazujúca patróna chrámu, naľavo je patrón východnej cirkvi sv. Mikuláš a Bohorodička.
V treťom rade sviatkov – praznikovom - sú ikony menších rozmerov (je ich 12). Tu sa spravidla nachádza Posledná večera. Etabloval sa v 16. storočí.
Apoštolský rad zobrazuje 12 apoštolov s Ježišom Kristom.
V piatom rade sa nachádzajú zobrazenia starozákonných prorokov. V Karpatoch sa etabloval až v 17. storočí.
red
Farby v ikonografii
Ikona je Božie slovo dané do obrazu. Ikonopisec píše ikonu v milosti posväcujúcej. Robí ju pre Božiu slávu, bez nároku na odmenu a zisk. Ikony autori nepodpisovali, lebo primárne ich autorom je Boh. Autor je inšpirovaný Svätým Duchom.. Ikony najčastejšie písali mnísi.
Ikony majú predpísané farby. Zlatá farba symbolizuje nebo. Červená, purpurová farba je kráľovská, v nej je zobrazený Ježiš. Je farba krvi, života, výkupná obeta Krista. V nej boli často zobrazovaní mučeníci. Odtieň hnedej symbolizuje pokoru.
Modrá farba je božská, nebeská, farba vody, života, symbolizuje tajomstvo. Panna Mária má spodný diel belasý, nebeský, vrchný – kráľovsky trpiaci.
Zelená farba, často tyrkysová, symbolizuje pozemský život, vitalitu a rast, pozemskosť, ľudskosť, úbohosť.
Biela farba je nebeské svetlo, čistota, jas, nevinnosť, šťastie a dobrota.
Čierna farba je Bohu nepriateľská. Často sa čiernou farbou zobrazovali démoni, draci.
red
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
