Busty uhorských kráľov po Máriu Teréziu namaľoval na plátno Martin Johann Schmidt, prezývaný Kremserschmidt, približne v roku 1750. V týchto dňoch unikátna izba vydáva svedectvo o svojej výzdobe. Pod UV lampou akademického maliara, autorizovaného reštaurátora Ľubomíra Cápa ožila pôvodná baroková dekoratívna maľba.

HUMENNÉ. Izba uhorských kráľov je dominantou historickej expozície Vihorlatského múzea v Humennom. Nateraz posledné zásahy do malieb sú z konca 60. a začiatku 70. rokov, keď kaštieľ prechádzal rozsiahlou obnovou. „Králi sú premaľovaní na 90 percent. Určite to robil človek, ktorý mal výtvarné, ale nie reštaurátorské vzdelanie,“ hovorí Ľubomír Cáp. Preto je na ňom, aby sondážnym prieskumom zistil skutkový stav a navrhol optimálne postupy reštaurátorských prác. O ich financovanie bude múzeum žiadať ministerstvo kultúry. Odhad trvania prác je 4 – 5 rokov.

Čo odhalila sonda

Pomocou UV osvetlenia zistil Cáp všetky zásahy na maľbách kráľov. „UV svetlo reaguje na zmenu chemického zloženia farby. V rôznych časových obdobiach sa nikdy nepoužívali identické farby. Na základe toho UV svetlo pekne ukáže všetky zásahy,“ vysvetľuje.

Výsledky sondážneho prieskumu skúseného reštaurátora prekvapili. Zistil, že pod maľbou je ešte jedna staršia, baroková. Ide o prvotnú farebnú vrstvu, datovanú do vzniku miestnosti okolo roku 1730. „Je vyslovene dekoratívna. Ešte som sa nestretol s barokovou maľbou, ktorá spĺňa len funkciu tapety. Je to nezvyčajné, lebo baroko zvykne byť veľmi dekoratívne bohaté. Toto je dosť strohý ornament,“ hovorí o nájdených kruhoch s mašličkami Cáp.

Rodinné múzeum

Izba kráľov slúžila, podľa slov Ivany Strakošovej, zástupkyne riaditeľa Vihorlatského múzea, ako prijímacia reprezentačná miestnosť. „Ako malé rodinné múzeum. Aj preto ju zdobil profesionál, nie amatér, maliar nástenných malieb Martin Johann Schmidt, zvaný Kremserschmidt, pretože pracoval v meste Krems v Rakúsku. Datovanie okolo roku 1750 je len kunsthistorické. Nie sú dochované žiadne listinné pramene, napríklad, že vyplatili maliara a podobne,“ objasňuje Strakošová.

Prečo sú králi namaľovaní na plátne?

Prečo nie sú králi namaľovaní na stene, ale na plátne? Túto „záhadu“ vysvetľuje reštaurátor Cáp prozaicky. „Ukázala nám to baroková omietka. Veľmi sa sype, nie je súdržná, kompaktná. Vychádzam z toho, že už vtedy nedovoľovala maliarovi nástenných malieb maľovať na stenu. Preto musel vymyslieť systém rámov, na ktorých sú napnuté plátna,“ hovorí.

Maliarovi vyčíta iný „kotrmelec“. „Na plátno sa maľuje olejom alebo temperou, ale on maľoval takými farbami, aké sa používajú na nástenné maľby. Je to dosť nepríjemná komplikácia. Maliari sa v tých časoch triedili. On sa špecializoval na maľovanie nástenných malieb. Obrazy na plátne nemaľoval často, nemal takú skúsenosť,“ myslí si Cáp.

Nie každá maľba na stenu je freska

Ďalšou „komplikáciou“ je nástenná maľba na strope izby. „Freskou zvykneme nazývať všetky nástenné maľby. Slovo freska pochádza z taliančiny a znamená do čerstvého. Maľovalo sa do polovlhkej omietky. Medzi omietkou a pigmentom vznikla väzba, uhličitan vápenatý a maľba po zaschnutí nebola rozpustná vo vode. Vyžadovalo si to veľkú zručnosť. Museli ste určitú časť namaľovať za jeden deň. Autori mali tzv. giornaty, teda denné diely. Toto je maľované ako seko, to znamená na sucho. Pigment je vo vápne a spájadlom mohlo byť husté mlieko alebo glej. Problémom je to, že spájadlo po čase vyschne a z farby vzniká prach. Reštaurovanie dodá spájaciu látku pigmentu. Životnosť maľby tak bude  'nekonečná '. Len voda a oheň ju môžu zničiť,“ dodáva Cáp.
Reštaurátori teda budú musieť zrekonštruovať aj omietku a vymyslieť takú verziu rámov s bustami kráľov, aby sa dala rozobrať a v prípade potreby vybrať a vyniesť z miestnosti.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín