V Kremnici ukončila odbor zlatníctvo a strieborníctvo na umeleckej škole. Šperku sa venuje na teoretickej úrovni štúdiom estetiky v Prešove, ale aj vo vlastnej tvorbe. Jej krehké autorské šperky sú inšpirované prírodou, do detailu premyslené a nič v nich nie je samoúčelné. Jej debutová výstava šperkov Jedenásťmínussedem vo Vihorlatskom múzeu obsahuje štyri zaujímavé kolekcie.
HUMENNÉ. Otec maľoval krajinky, mama tiež, spolu aranžovali kvety. Po štúdiu šperkárstva túžila od detstva.
„V roku 2007 som maturovala, teraz končím štúdium estetiky. Preto 11 mínus 7. Sú to štyri roky a štyri kolekcie,“ hovorí Silvia.
Ako dieťa bola obklopená zvieratkami – psami, vtáčikmi, korytnačkami, sliepkami, nechýbal dokonca ani leguán.
„Stále chodím so psom do prírody na prechádzky a je mi tam skvelo. Príroda je výborný inšpiračný zdroj. Baví ma skúmať prírodniny, hrať sa s nimi, porovnávať organický a anorganický materiál. To, čo je vytvorené ľuďmi a čo sa dokáže podobať prírodnému. Nachádzanie podobností je prítomné vo viacerých mojich kolekciách,“ vysvetľuje.
Prepojenie s ľudským telom
V maturitnej kolekcii Metamorfózy dominujú strieborné ozdoby na ucho z babôčky sťahovavej a ihlice do vlasov z vlčieho maku či makovice.
„Šperky nie sú len objekty, ktoré si dáte do vitríny. Tvorím ich tak, aby boli prepojené s ľudským telom. Makovica je skutočná. Hrkajú v nej zrniečka. Vlčí mak rastie v obilí, vlasy sú vlastne obilné klasy. Motýľ babôčka celý život prežije na jednej rastline, volá sa glejovka americká. Poňala som ju ako ľudské ucho,“ približuje svoje myšlienky Silvia.
Dve letá brigádovala pri sestre na Cypre. Za zarobené peniaze si nakúpila náradie a nástroje do vlastnej zlatníckej dielne, ktorú má doma v pivnici.
„Aby som mohla pracovať nielen s ’lacnými’ obecnými kovmi, ako sú mosadz a meď, ale aj s drahými – so striebrom. Práve maturitnú prácu sme mohli robiť zo striebra. Mala som v hlave nápady. Chcela som ich dokončiť,“ hovorí o ďalších kolekciách „Mazlíčci“ a Prázdniny.
Vrcholom – nateraz - je kolekcia Umenie za rozumnú cenu. Je vyjadrením úcty poštovej známke ako súčasti umenia.
„Veľkosť známky spočíva v malosti, čo je jej spoločným znakom so šperkom. Chcem tým povedať, že som sa počas štúdia dozvedela v rámci estetiky, teórie umenia niečo iné, nové,“ hovorí o brošniach z mosadze, medi, duralu, ocele a papiera.
„Tohto roku končím, v lete si budem musieť hľadať prácu, uvidím. Chcem sa ďalej posúvať,“ hovorí a jedným dychom dodáva: „Zbaliť si dielňu a rozbaliť si ju niekde inde, to nie je pre mňa problém.“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
