HUMENNÉ. Mesto ako zriaďovateľ vyčíta škole, že čerpá finančné prostriedky nad limit a na úkor iných mestských škôl.

Riaditeľ sa sťažuje na negatívnu kampaň voči škole a tvrdí, že robia čo sa dá. Rodičia sú presvedčení o nutnosti a opodstatnenosti jej zachovania, pretože je široko-ďaleko jediná svojho druhu a pomáha ich deťom zachovať a nestratiť národnú identitu.

Rada školy vidí riešenie v priestorovej reorganizácii v rámci objektu školy, navrhuje zmeniť jej názov a žiada poslancov, aby svoje rozhodnutie prehodnotili. Všetci sa zhodujú na jednom: zrušiť „podstatu“, teda internát, znamená likvidáciu školy.

Dôvody zrušiť internát a školskú jedáleň ku koncu tohto školského roka sú podľa mesta v prvom rade finančné.

„Rozpočet v zmysle všeobecne záväzného nariadenia nepostačuje na krytie základných mzdových a prevádzkových nákladov v jedálni a na internáte. Táto škola čerpala na prevádzku v minulom roku až 180 % finančných prostriedkov, čo je nad limit určený ministerstvom školstva,“ uviedla hovorkyňa magistrátu Slavěna Vorobelová.

Zápis prvákov bude

Do 30. júna 2012 bude škola v prevádzke ako doposiaľ. „Začiatkom roka 2012 bude prebiehať zápis žiakov do prvých ročníkov. Zároveň získame aj pravdepodobný údaj počtu žiakov od nového školského roka 2012/2013,“ hovorí.

Žiaci môžu podľa jej slov využiť ubytovanie na internáte strednej zdravotníckej školy, ktorá môže poskytovať aj stravovanie. Pre úplnosť treba dodať, že stredná škola ponúka len desať ubytovacích miest za štyrikrát vyššiu sumu.

Aj napriek tomu hovorkyňa Vorobelová zdôrazňuje: „Mesto školu rozhodne zrušiť nechce a týmito opatreniami sa ju snaží zachrániť.“

Nesúhlasné stanovisko k zrušeniu

Predsedníčka komisie školstva pri mestskom zastupiteľstve Alena Židová pripúšťa, že zrušenie internátu a jedálne môže byť pre školu likvidačné. Od vedenia školy očakáva koncepciu rozvoja, víziu do budúcnosti a ekonomickú analýzu.

„Žiadali sme pána riaditeľa, aby vypočítal plnú kapacitu školy a či pri normatíve, ktorý teraz dostáva, je schopný utiahnuť jej prevádzku. Situáciu musia prehodnotiť pracovníci na odbore školstva. Oni nám musia dať relevantné údaje,“ hovorí.

Myslí si, že škole by pomohla zastaviť niekoľkoročný pokles počtu žiakov orientácia na rusínsky jazyk, vyradenie zo siete národnostných škôl, prípadne zriadenie ďalšieho subjektu - štátnej jazykovej školy. „V súčasnej situácii nie je možné, aby fungovali pri tomto počte žiakov,“ tvrdí.

Inou otázkou je, či má mesto podporovať „nehumenské“ deti, ktoré školu navštevujú. „Obce, v ktorých majú deti trvalý pobyt, sa na financovaní školy nepodieľajú. A kapacity našich škôl pokojne pojmú 78 žiakov, ktorí môžu v prípade zrušenia ísť do rozptylu,“ dodáva. Komisia však podľa nej súhlas k zrušeniu nedá.

Najviac škodí negatívna kampaň

Riaditeľ školy Ľubomír Jakub je presvedčený o tom, že škole „najviac škodí to, že sa robí proti nej veľká negatívna kampaň“. Najprv o sťahovaní, teraz o rušení internátu.

Strata istoty podľa neho odradila potenciálnych záujemcov o štúdium – prvákov i tých z vyšších ročníkov. „Sme škola internátna a rušia nám internát? Rušia nám podstatu. Sme regionálna škola, ktorá podchytáva žiakov z celého regiónu. Navrhoval som, aby sa hľadali možnosti financovania školy z kraja, z Bratislavy, aj z obcí, odkiaľ k nám deti chodia. Žiaľ, v týchto názoroch som ostal osamotený. Zrušenie internátu je premyslený krok na likvidáciu školy,“ tvrdí riaditeľ Jakub.

„Jednoznačne by sme podporili aktivitu, aby sme neboli národnostnou, ale slovenskou školou s rozšíreným vyučovaním jazykov – rusínskeho, ukrajinského, ruského. Na to však potrebujeme vybudovať zázemie. Chce to čas a priestor,“ hovorí riaditeľ.

Je presvedčený o tom, že ak škola zanikne, žiaci sa do humenských škôl nepohrnú. „Vrátia sa do Sniny, do Medzilaboriec. Tu zanikne 30 pracovných miest. Peniaze na mzdy prichádzajú z Bratislavy. Ak sa zrušia, prídu už len podpory. Neviem, či je to tak lepšie. Z našej strany sme urobili, čo sa dá,“ dodáva.

Zachovať a posilniť rusínčinu

Erika Bochinová, matka tretiačky a ôsmaka, zastupuje v Rade školy rodičov.

„Školu aj internát treba zachovať. V okolí je to jediná národnostná škola a žije tu veľa príslušníkov rusínskej a ukrajinskej národnosti. Myslím si, že lepšie spropagovaná škola by mala ešte viac žiakov. Určite nie som za zrušenie. Deťom sa tu veľmi dobre venujú, som spokojná,“ hovorí. Orientáciu na rusínsky jazyk – upevnenú aj v názve školy - víta. „Som za to, aby sa tu rozprávalo viac po rusínsky. Sme Rusíni,“ dodáva.

Predsedníčka Rady školy, učiteľka Júlia Hermanová tlmočí rozhodnutie rady z piatka 2. decembra. Tá rnesúhlasí s uznesením zastupiteľstva. „Bolo rýchle a nebolo prekonzultované s radou školy,“ vysvetľuje.

Rada predloží návrh na racionalizačné priestorové opatrenia. „Chceli by sme zachrániť školsk ú jedáleň aj internát. Všetko by ostalo pod jednou strechou. Využil by sa priestor školského bytu, kancelárie, chodby, ktorú by bolo treba prehradiť. Predložíme potrebnú kalkuláciu,“ hovorí.

Dodáva, že oo likvidácii škôl v Habure, Novej Sedlici či Ruskej Porube je táto škola národnostným centrom.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín