NACINA VES. Prvý odznak si Anton Vojtko, rodák z Nacinej Vsi, stredoškolský učiteľ telesnej výchovy na humenskej chemickej priemyslovke a gymnáziu, kúpil ako pätnásťročný chlapec.
“Boli sme na výlete v Tatrách. Kúpil som si plesnivec za štyridsať korún. Vtedy to bol veľký peniaz, ale veľmi sa mi páčil a zatúžil som vlastniť ho,” spomína pán Vojtko.
Potom jeho záujem o odznaky dlhší čas odpočíval. Naplno sa prebudil, až keď sa mu po vysokoškolských štúdiách narodili deti.
“Zbieral som všetko. Nerobil som nijaké rozdiely medzi odznakmi a na nič špeciálne som sa nezameriaval. Ukladal som ich do zásuvky. Dosť veľa som podostával, dosť veľa som pokúpil. Vtedy o odznaky nebola núdza,” hovorí o svojich zberateľských začiatkoch.
Záujem postupne prerástol do zberateľskej vášne. Ale takej, ktorú má jej majiteľ stále pod kontrolou a nehrozí, že sa nevymkne z rúk. Vari zbytočne zdôrazňovať, že najcennejšie kusy v zbierke sú späté so športom.
Ten je pre pána Vojtka nielen chlebíkom, ale aj záľubou. V mladosti sa aktívne a na regionálnej úrovni aj veľmi úspešne venoval atletike, nepohrdol ani futbalom či hádzanou.
Šport, šport a ešte raz šport
Pán Vojtko si cení odznak zo semifinále Pohára majstrov európskych krajín z roku 1969 Trnava – Ajax. „Vtedy sa na vrchole striedal bratislavský Slovan s Trnavou. My, Slováci, sme na túto hegemóniu slovenských klubov boli veľmi hrdí. Hrával Adamec, Dobiáš, Petráš...“ vyratúva.
Z kolekcie odznakov z olympijských hier si najviac váži Berlín z roku 1936. „Ani neviem, odkiaľ ho mám,“ hovorí.
Kolekciu dopĺňajú olympiáda z Tokia (1964), Moskvy, Los Angeles. Hneď v susedstve sú spartakiádne odznaky – od 1955 až po 1985, vrátane účastníckych z Prahy. Svoju cenu má odznak z lyžiarskych pretekov v Banskej Bystrici z roku 1941. Novším dominuje odznak z Majstrovstiev sveta vo futbale z Francúzska z roku 1998.
Odznaky sú zrkadlom doby. Mnohé závody, podniky, poľnohospodárske družstvá, ale aj športové kluby sú už minulosťou. Žijú len v odznakoch pána Antona. „Napríklad Lokomotíva Košice z roku 1946, Inter Bratislava z 50. rokov,“ vyratúva.
Odznaky sú vzorne potriedené podľa odvetví - odborové organizácie, Matica slovenská, poľovníctvo, holubárstvo, noviny, pivovarníctvo, zdravotníctvo, pohostinstvá, priemysel, stavebníctvo, poľnohospodárstvo, cestovné kancelárie, jaskyne, doprava, SNP.
Medzi osobnosťami nechýba Dubček či pápež Ján Pavol II., keď v roku 1990 navštívil Slovensko. Vojenským dominuje odznak zo spoločného cvičenia vojsk Varšavskej zmluvy Štít z roku 1972. „Keď mám dobré informácie, vraj ich je len okolo dvesto kusov,“ hovorí zberateľ.
Spomienky
Pán Vojtko si najviac cení tie odznaky, ku ktorým sa viažu osobné spomienky. „Mládežnícky Beh Zmeny v Kutnej Hore z roku 1971, Univerziáda z roku 1975. Pretekal som v atletike, stredné trate,“ spomína tak trochu s nostalgiou.
Považuje si tiež odznak z Majstrovstiev sveta v lyžovaní v Tatrách z roku 1970. „Raška vtedy skončil druhý v skoku na lyžiach. Bol som študentom gymnázia a boli sme pri tom ako diváci. Zahaprovala doprava a išli sme peši zo Štrbského Plesa do ubytovne. Zamrzla nám voda vo fľaši,“ dodáva.
Z dnešných čias má pán Vojtko odznakov pomenej. Sem–tam niečo vymení, pár kusov mu do zbierky priniesol z ciest a výletov mladší syn. „Občas sa medzi rečou dozviem, že niekto zbiera odznaky. Mám zopár na výmenu. Snažím sa dopĺňať série,“ hovorí.
Priznáva, že má ešte jednu záľubu. Spolu so starším synom, lekárom, vyrezáva z dreva plastiky. Majstrom je vraj syn, pán Anton sa púšťa len do „hrubej“ roboty. Záhrada ich rodinného domu je malou galériou.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
