HUMENNÉ. Keď pred dvoma rokmi nastúpil do prvého ročníka na Gymnázium arm. gen. L. Svobodu žiak na invalidnom vozíku, potreba bezbariérového vstupu do modernej, veľkoryso riešenej budovy sa stala nutnosťou.
„Konzultovali sme s naším zriaďovateľom, Prešovským samosprávnym krajom, potrebu upraviť vstup do budovy školy. Nečakali sme, kedy nám pridelí finančné prostriedky, ale sme na vlastné náklady vybudovali zboku provizórny vchod,“ spomína riaditeľ školy Ivan Pajtaš.
Odborné učebne sa nachádzajú na poschodí
Hoci ďalším ústretový krokom bolo zrušenie „migrácie“ triedy so žiakom na vozíku a jej stále umiestnenie na prízemí, problém s presunom sa neodbúral úplne. „Odborné učebne – chemické a fyzikálne laboratóriá, učebňa výpočtovej techniky sú na poschodiach. Tu ochotne a radi pomáhajú spolužiaci,“ hovorí riaditeľ Pajtaš.
Pochopenie našiel aj na vyššom územnom celku. „Súhlas so stavebnými úpravami a pridelením finančných prostriedkov sme dostali v júni tohto roku. Po ukončení procedúry spojenej s verejným obstarávaním, sme začiatkom októbra podpísali zmluvu so zhotoviteľom,“ vysvetľuje.
Pohodlne a bezpečne
Miestna firma sa pustila do práce. Okrem bezbariérového vstupu do hlavnej budovy, prejdú kompletnou rekonštrukciou aj dve sociálne zariadenia na prízemí – jedno v trakte klasických a druhé v trakte odborných učební.
Poslednou finančne najnáročnejšou položkou je montáž zdvíhacej plošiny pre vozičkárov. Tá ich komfortne a bezpečne vyvezie na dve horné poschodia. Celkové finančné náklady presiahnu sumu 99 000 eur. „Práce plánujeme ukončiť začiatkom decembra. Tým sa vytvoria vhodné podmienky pre imobilných žiakov aj do budúcnosti. Môj predpoklad je, že ich počet bude narastať. Bezbariérovosť je dnes „normálnou“ vecou vo verejných budovách či školách,“ myslí si riaditeľ Pajtaš.
Odstránenie „fyzických“ bariér napomôže podľa neho aj odstráneniu bariér v mysliach a srdciach. Gymnazisti majú blízko v susedstve špeciálnu školu pre telesne a mentálne postihnutých. Študentská rada pre nich pripravuje rôzne podujatia. „Teraz to už bude jednoduchšie a budeme môcť častejšie pripraviť rôzne projekty a aktivity,“ zdôraznil riaditeľ Pajtaš.
Všestranná ústretovosť
„Tešíme sa z každého dňa, keď sa urobí kus práce,“ neskrýva nadšenie pani Anna Tkáčová, matka druháka Juliána, ktorého svalová dystrofia pripútala na vozík. Gymnaziálne štúdium absolvovali už jej tri deti, preto celú rodinu veľmi teší, že aj „čistý“ jednotkár Julián dostal šancu. „Sme veľmi vďační vedeniu školy, že syna prijali a všemožne mu vychádzajú v ústrety. Aj spolužiaci sú zlatí,“ hovorí pani Anna.
Rozšírenie dvier a nájazdová plošina pri bočnom vchode im síce uľahčila vstup do budovy, ale neodstránila obavy o synovu bezpečnosť. Zvýšeného komfortu sa už nevedia dočkať. „Cesty sú zlé, rozbité. Niekedy, hlavne keď je klzko či prší, mám čo robiť, aby som ho vytlačila na vozíku do budovy. Vpúšťa i vypúšťa nás pani vrátnička, ktorá má k dispozícii synov rozvrh hodín. Nemusíme ju ani volať. Do odborných učební nosia syna spolužiaci. Je to pre nich záťaž. Hrozí tiež nebezpečenstvo pádu,“ vyratúva.
Škole je vďačná aj za ľudskosť. „V tomto roku sme so synom zorganizovali na škole zbierku v Deň svalových dystrofikov. Stretli sme sa s veľkým pochopením,“ dodáva.
Budem voľnejší
„Chcel by som byť informatikom a niečo dokázať,“ také sú životné plány druháka Juliána. Miluje matematiku a informatiku. „Škola mi vychádza v ústrety. Pomáhajú aj spolužiaci. So všetkým, s čím potrebujem. Nemám tu ťažkosti,“ usmieva sa Julián. Keď sfunkčnia plošinu, na elektrickom vozíku sa dostane všade. „Budem voľnejší,“ teší sa.
Spolužiak Šimon Franko pokladá pomoc Juliánovi za úplne prirodzenú. „Prijali sme ho veľmi dobre. Nemáme s ním žiadne problémy. Nevšímam si, kto a ako konkrétne pomáha. Urobíme, čo treba. Vynesieme ho do triedy, pomôžeme s úlohou, vymeníme cez prestávku knihy. Sme dobrý kolektív,“ vraví.
Uznanlivo hovorí o Juliánových ambíciách i mimoškolských aktivitách na krúžku informatiky. „Držíme mu všetci palce. A či sme „zlatí“? Asi to tak bude,“ dodáva so smiechom.
Zistili sme
Ako je to v iných školách?
Strednú školu chemickú a potravinársku v Humennom navštevuje tiež jeden žiak na vozíku. Škola má vstup do budovy bez schodiska, vnútri je k dispozícii výťah. „Riešime to tak, že triedu sme umiestnili na prvé poschodie v blízkosti odborných učební a laboratórií,“ vysvetlil riaditeľ školy František Babič.
Ako ďalej uviedol, v budúcom kalendárnom roku požiadajú zriaďovateľa o finančné prostriedky na bezbariérovosť a úpravu sociálnych zariadení pre imobilných. Plánujú využiť tiež zdroje z eurofondov.
Stredná zdravotnícka škola v Humennom má bezbariérový vstup do školského internátu s výťahom, ktorý je spojený s hlavnou školskou budovou. Ako potvrdila riaditeľka školy Marcela Griščíková , keďže ich učebné odbory neumožňujú prijať žiakov s telesným postihnutím, o žiadnych iných špeciálnych bezbariérových úpravách vedenie školy neuvažuje.
jo
Fakty
Čo je bezbariérové navrhovanie budov?
Reálne až od druhej polovice 20. storočia začali byť hendikepovaní ľudia vnímaní ako plnohodnotní členovia spoločnosti. Ako sa čoraz významnejšie začleňovali do každodenného života, bolo nutné sprístupňovať imobilným ľuďom verejné budovy. Do praxe a legislatívy sa bezbariérové navrhovanie dostávalo pomaly, najmä vo východnom bloku, v súčasnosti je však pri verejných budovách podmienkou. V Spojenom kráľovstve sa už vzťahuje aj na obytné budovy. Až od začiatku 90. rokov 20. storočia bolo bezbariérové navrhovanie všetkých verejných a obchodných budov nariadené legislatívou.
zdroj: Wikipédia
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
