Keď nedávno hľadali humenskí poslanci odpoveď na otázku, či je zvýšenie úverovej zaťaženosti pre mesto Humenné príležitosťou alebo hrozbou, riaditeľ Inštitútu hospodárskej politiky František Palko, bývalý štátny tajomník Ministerstva financií SR, si na podporu ekonomického zdravia mesta poslúžil údajom, že v meste žije 24 000 ekonomicky aktívnych občanov.
HUMENNÉ. Teda – obrazne povedané – 24 000 zarábačov a vyrábačov peňazí, tvorcov hodnôt, zabezpečovateľov rozvoja a garantov prosperity. Lebo darmo, peniaze treba, ale ľudia sú dôležití... Sú ekonomicky aktívni Humenčania naozaj takí aktívni, že sa budúce generácie nemajú obávať zajtrajškov?
Takmer šesťtisíc nezamestnaných
Podľa údajov z magistrátu v meste Humenné žilo k 21. septembru 34 509 obyvateľov. Z toho je v ekonomicky aktívnom veku – od 18 do 62 rokov - 11 965 mužov a 12 259 žien. Štatistiky Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny evidujú v celom okrese 32 559 ekonomicky aktívnych občanov, čo znamená, že keď odrátame 24 224 aktívnych Humenčanov, v obciach okresu žije 8 335 ľudí v produktívnom veku.
V auguste tohto roka bolo na humenskej pobočke úradu práce prihlásených 5 941 uchádzačov o zamestnanie, z toho 5 419 bolo pripravených nastúpiť do práce okamžite. Práve tento údaj slúži na výpočet miery evidovanej nezamestnanosti, čo v prípade okresu Humenné znamená 16,64 percenta.
V Prešovskom kraji, kde je priemerná miera evidovanej nezamestnanosti 18,42 percenta, sú zúfalejšie okresy ako ten náš. Rebríček vedie Kežmarok s 27,61 %, nad dvadsiatkou oscilujú okresy Sabinov, Svidník i Medzilaborce. V porovnaní s celým Slovenskom sme horší o takmer tri a pol percenta.
Odchod za prácou
Oveľa deprimujúcejší údaj je počet nahlásených voľných pracovných miest. V auguste v štatistikách figurovalo číslo 77. Východisko? Odchod za prácou. Na druhý koniec Slovenska, do Česka, do zahraničia.
„Náš úrad nevedie oficiálne štatistiky, koľko klientov si našlo prácu v zahraničí. Naši klienti majú možnosť vycestovať do zahraničia kedykoľvek a legislatíva im umožňuje vyradenie z evidencie na vlastnú žiadosť na obdobie viac ako 15 kalendárnych dní, keď si hľadajú zamestnanie aj cez známych a rodinných príslušníkov. Ak sa im zamestnanie nepodarí nájsť, majú možnosť po uplynutí 15 kalendárnych dní opäť sa zaevidovať na úrade práce,“ vysvetľuje Jaroslav Michálek, riaditeľ odboru služieb zamestnanosti na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Humennom.
Od júna do konca augusta bolo z evidencie nezamestnaných vyradených v priemere 63 uchádzačov o zamestnanie. Z toho 25 na vlastnú žiadosť a 38 na základe dokladu o vzniku pracovného pomeru alebo živnosti.
Výpovednú hodnotu má aj fakt, že v tomto roku eviduje humenský magistrát 1 971 úľav za platbu za komunálny odpad. Ten zahŕňa nielen študentov, ale aj občanov, ktorí sa dlhodobo zdržiavajú mimo miesta trvalého pobytu.
Vedie Česko
Nezamestnaní sa pri hľadaní práce v zahraničí najčastejšie obracajú na rôzne personálne agentúry, na EURES. Často pomôže rodina či známi. „Cez Eures si osobne hľadá prácu priemerne 130 klientov mesačne. Z tohto počtu sa realizuje umiestnenie u zahraničného zamestnávateľa v priemere u 3 klientov mesačne v závislosti od kvalifikácie a jazykových znalostí. Ďalší klienti si nájdu prácu v zahraničí prostredníctvom portálu EURES poradenstva a asistencie pri vyhľadávaní voľných pracovných miest,“ dopĺňa Michálek.
Najobľúbenejšími pracovnými destináciami Humenčanov sú jednoznačne Česká republika a Rakúsko. Potom nasleduje Veľká Británia, Holandsko, Nemecko a ojedinele i USA. Zamestnávajú sa hlavne ako operátori v sklade, kuchári, pomocní kuchári, čašníci, obsluhujúci personál v reštauráciách, opatrovateľky, pomocníčky v domácnosti, operátori vo výrobe, animátori.
Záujem prevyšuje ponuku
Neveľká geografická vzdialenosť, nulová jazyková bariéra a kultúrna blízkosť robia zo susednej Českej republiky jednotku na zozname. „Záujem závisí od toho, akú prácu ponúkame. Momentálne gro ponuky predstavujú výrobné závody v Plzni. Doposiaľ záujem vždy prevyšoval ponuku a nikdy sme nemali problém s nedostatkom záujemcov o prácu,“ hovorí Iveta Hodorová, personalistka z humenskej pobočky agentúry Tetra CV.
České podniky potrebujú hlavne vyučených stredoškolákov s maturitou. „Žiadaná je obsluha CNC strojov, čo si vyžaduje odbornú prípravu. Za pozíciou operátor výroby sa skrývajú kvalitári, kontrolóri, testovači a podobne. Všetci uchádzači musia absolvovať test znalostí a zručností priamo na mieste,“ vysvetľuje personalistka.
Na prvý pohľad zdanlivo jednoduchý test na sčítanie, odčítanie, delenie, násobenie a hľadanie rovnakých súborov písmen a číslic treba zvládnuť za sedem minút a hlavne mladšie ročníky sa pri ňom zapotia. „Sú naučení na pomoc techniky. Keď chýba kalkulačka, je problém,“ zdôrazňuje Hodorová.
Mladí ľudia dlho nevydržia
Mladí vo veku od 18 do 25 rokov na pracovnom mieste dlho nevydržia. „Spravidla do roka odchádzajú a fluktuujú. Pre nás sú najzaujímavejší ľudia vo vekovej kategórii 30 – 45 rokov. Sú stabilnejší, zodpovednejší, mnohí s rodinami, vážia si prácu. Vydržia v priemere tri roky a mnohí sa po prestávke vracajú,“ hovorí.
S vekom a poklesom výkonnosti klesá záujem o cestovanie za prácou. „Zamestnávame aj ľudí po päťdesiatke. Musia byť manuálne zruční, lebo ide o jemnú prácu. Niektorí odcestujú, aj keď majú pochybnosti, či prácu zvládnu,“ dopĺňa Hodorová. Zárobok sa pohybuje v čistom mesačne okolo 15 000 českých korún, ubytovanie je zdarma.
Dve stovky len z jednej agentúry
Od začiatku tohto roka do polovice septembra sprostredkovala Tetra CV prácu 200 obyvateľom Humenného a okolia. Východniari sú podľa Ivety Hodorovej žiadaní a tešia sa dobrej povesti pracovitých ľudí. „V minulosti bolo práce menej. Firmy boli opatrnejšie pri nábore našich ľudí. Dnes môžeme konštatovať, že nároky firiem na zamestnancov sa neustále zvyšujú. Pred štyrmi rokmi sa nijaké testy nerobili,“ dodáva Hodorová.
A zmenilo sa ešte niečo. „Naši ľudia už neberú všetko, čo sa ponúka. Vyberajú si, zvažujú. Povedala by som, že poznajú svoju cenu. Pochodili po svete. Sú smelší, skúsenejší. A flexibilnejší. Nemajú problém so zaškolením. Sú ochotní vzdelávať sa a pracovať na sebe,“ uzatvára Hodorová.
Východisko z núdze či povinnosť?
Na odbore živnostenského podnikania Obvodného úradu v Humennom evidujú k 31. 8. v okresoch Humenné, Snina a Medzilaborce 10 597 SZČO, z toho 1 810 právnických a 8 787 fyzických osôb. Prevládajú obchodné činnosti, pomocné stavebné práce, jednoduchá drevovýroba, kovovýroba, opatrovateľstvo.
Oľga Matuchová, vedúca odboru, potvrdzuje, že odbor živnostenského podnikania od svojho vzniku trvale zaznamenáva nárast podnikateľských subjektov v našom regióne. „Od svojho vzniku do roku 2007 bol medziročný nárast podnikateľských subjektov v priemere o 10 %, v roku 2008 bol nárast oproti roku predchádzajúcemu o 8 % a po roku 2008 až do roku 2011 sa uvedený nárast spomalil a pohybuje sa pod 5 % ročne.
Kríza síce spôsobila značný nárast pozastavení a ukončení živností, avšak celkove k poklesu podnikateľov nedošlo. Kompenzujú to novovznikajúce živnosti a noví podnikatelia,“ hovorí Matuchová. Faktom však je, že mnoho ľudí je nútených vybaviť si živnosť. Paradoxne sú tak „podnikateľmi“ textilné robotníčky, piliari v drevovýrobe, vodiči v kamiónovej doprave i opatrovateľky, ktoré pracujú v zahraničí. „Zákon nerozlišuje drobného živnostníka a veľkého podnikateľa,“ zdôrazňuje Matuchová.
Navyše členstvo Slovenska v Európskej únii umožňuje živnostníkom podnikať istý čas aj v zahraničí. „Časť ich príjmov teda logicky zostáva tam,“ dodáva.
Pokles dane z príjmov
„Na území mesta evidujeme 224 právnických subjektov, ktorí by v tomto roku mali zaplatiť dane vo výške 628 383 eur a 221 subjektov SZČO s daňami vo výške 147 013 eur. Daňové príjmy, teda výnos dane z príjmov v roku 2010 bol 6 519 317 eur, v roku 2009 8 273 877 eur a v roku 2008 8 558 056 eur,“ uviedla hovorkyňa mesta Slavěna Vorobelová. Rozmenené na drobné, menej podnikateľov, menej pracovných príležitostí, nižšie daňové výnosy, zabrzdený rozvoj.
„Niekedy mali mestá čosi ako prídomky – mesto módy, obuvi, nábytku, strojárstva. Humenné bolo mesto umelých vlákien. A dnes? Je mestom predavačiek a úradníčok. To nás z biedy nevytrhne,“ lakonicky poznamenáva mladá inžinierka, matka dvoch detí, ktorá si už roky márne hľadá v meste prácu.
Dôležití sú ľudia
Martin, vysokoškolsky vzdelaný otec troch detí, pracuje ako opatrovateľ v Rakúsku: „Spočiatku som mal problémy, ale už som si zvykol. Mám dobrú rodinu, komunikujem s nimi po anglicky, lebo nemčinu mám slabšiu. Som rád, že mám prácu, aj keď je to východisko z núdze. Ostane mi čas aj na rodinu.“
Vierka, nezamestnaná: „Hľadám si prácu už niekoľko rokov. Som pred päťdesiatkou, a to je najčastejší dôvod odmietnutia. Nezobrali ma ani do supermarketu na inventúru.“
Marta Ontkovičová, nezamestnaná: „O prácu som prišla, keď firma zrušila svoje predajne v Humennom. Aktívne si hľadám prácu, ale kde sú voľné miesta, tam slabo platia alebo neplatia. Do zahraničia ísť nechcem. Bojím sa, že by som sa už nevrátila.“
Ivana Findríková, kaderníčka – živnostníčka: „S podporou z úradu práce som si otvorila kadernícky salón. Hoci počiatočná investícia bola vysoká, verím, že sa udržím a podnikanie sa mi rozbehne.“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
