Získali ho za víťazstvo v ôsmom ročníku tejto prestížnej súťaže v konkurencii 12 družstiev z celého Slovenska. Súťažilo sa 22. a 23. septembra v Humennom.
HUMENNÉ. Sedemčlenné družstvo hasičov záchranárov zo Záchrannej brigády v Humennom je na súťaži stálicou. Na ôsmich ročníkoch bolo päťkrát prvé, dvakrát druhé a raz obsadilo tretie miesto. Poháre zabrali celú kapotu land roveru a v prostriedku trónil najvzácnejší: putovný pohár prezidenta HaZZ. V Humennom zostane natrvalo, lebo hasičom sa podarilo zvíťaziť trikrát po sebe.
Náročné stanovištia
Dvojdňová súťaž nie je nijakou prechádzkou ružovou záhradou. V čo najkratšom čase treba postupne absolvovať rôzne stanovištia – vo výške tretieho poschodia vykonať „hasebný útok“, pracovať s rozbrusovačkou, s hydraulickým vyslobodzovacím náradím, zdvihnúť bremeno pomocou vzduchových zdvíhacích vankúšov, vyslobodiť figuranta z havarovaného vozidla, poskytnúť zraneným prvú pomoc a kompletnú resuscitáciu.
K tomu treba prirátať beh v zásahovom obleku s nasadeným autonómnym dýchacím prístrojom s maskou. Teda plus 20 až 25 kilogramov navyše. Humenskí záchranári to všetko zvládli za necelých štrnásť minút. Ešte lepší čas dosiahli na druhý súťažný deň, keď z výšky 10 metrov zachraňovali zraneného. Trvalo im to necelých sedem minút. „V pokoji a pohode sme išli na istotu,“ hovorí veliteľ družstva Ivan Sokolovič. Čo na tom, že najslabšiemu tímu tá istá disciplína trvala skoro trikrát dlhšie.
Sú ako mušketieri
„Aj keď na súťaži robíme presne to, čo je našou bežnou prácou, vyžaduje si to od nás maximálne sústredenie a nasadenie. Rozhodujú maličkosti,“ hovorí Peter Kordil. Najdôležitejšie sú tréning, sústredenosť, osobné nasadenie a v neposlednom rade súhra celého kolektívu, zhodujú sa všetci členovia družstva. „Je to ako domino. Keď sa niečo pokazí, môže to ohroziť ďalšiu prácu a všetko sa môže rozpadnúť,“ dodáva Slavomír Fedorko.
Záchranári sú ako mušketieri. Jeden za všetkých, všetci za jedného. „Akurát, že nás je sedem,“ smejú sa. „Chlapi sú zdatní a skúsení. Keď sa niečo pokazí, musia si poradiť. Musia vedieť čo robiť aj za druhého. Všetci musia ísť naplno,“ chváli svojich ľudí veliteľ družstva Ivan Sokolovič.
„Aj pri behu sa držíme spolu. Jeden je zdatnejší ako druhý, ale bežíme spolu vyrovnaným tempom, ktorému stačia všetci. Posilňuje to kolektívneho ducha,“ pridáva Slavomír Fedorko. „Tlak na psychiku je veľký. Na súťaži sme v domácom prostredí a naozaj sme veľmi chceli putovný pohár získať,“ priznáva Peter Kordil. „Povedali sme si, že iné ako prvé miesto neberieme,“ hovorí Jozef Rumňák ml, ktorý súťažil po prvýkrát.
Poslanie, nie povolanie
Ivan Sokolovič, Peter Kordil, Slavomír Fedorko, Juraj Bučko, Jozef Durkaj, Radko Pančák, Jozef Rumňák ml. Služobne najstarší chlapci sú v družstve brigády od roku 1997. Priemerný vek je 35 rokov. Väčšina družstva je stabilná, obmieňajú sa jeden, dvaja členovia v závislosti od pracovných povinností. Niektorí pomáhali v zemetrasením zničenom Iráne či Turecku, všetci sú potápači a leteckí záchranári.
Mnohí berú svoju prácu ako poslanie. „A adrenalín. A tradícia – dedo bol hasič, otec je hasič,“ vyratúva Jozef Rumňák ml. ďalšie dôvody, prečo sa pre toto povolanie rozhodol. „Ešte som sa nestretol s nevďakom ľudí. Práve naopak,“ pripomína ešte jeden rozmer záchranárskej práce Slavomír Fedorko. „Je to o emóciách, aj keď niekedy je veľa prizerajúcich a málo pomáhajúcich,“ dodáva Kordil. „Máme radi svoju prácu. Či by sme išli za lepším finančným ohodnotením? Áno, ale bolo by to v tejto oblasti,“ uzatvára.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
