Ako jedinú ju na ocenenie navrhli až štyri subjekty – ústredie Únie žien Slovenska aj okresná organizácia, VÚC a mesto Humenné.

HUMENNÉ. „Na prijatí u predsedu Národnej rady Richarda Sulíka sme sa mali v krátkosti predstaviť. Nerada hovorím o sebe, nerada sa chválim a vyzdvihujem, čo som urobila. Veď je to tam napísané, prečítajte to - hovorím. Na to jedna zo žien spontánne zareagovala – to by sme tu boli do večera,“ spomína so smiechom pani Capová na chvíle návštevy výnimočných žien zo všetkých krajov Slovenska v Bratislave.

Celý zoznam

Za 25 rokov aktívneho „funkcionárčenia“ vo zväze žien, neskôr Únii žien Slovenska na okresnej a krajskej úrovni sa aktivít nazbieralo neúrekom. Vansovej Lomnička, Sninský slávik, Otec roka, Stretnutie dvojičiek, Spieva celá rodina, Najšoférka okresu Humenné – to je len ich zlomok. „Mám okolo seba celý tím ľudí, ktorý mi pomáha. Keď dirigent nemá dobrý orchester, nič nezahrá,“ hovorí Capová.

Teší ju, že humenská organizácia je pod jej vedením tradične najlepšia v kraji. „Bola by hanba, keby sme sa neposúvali dopredu. Musíme sa neustále vzdelávať, pracovať na sebe,“ zdôrazňuje.

Mrzí ju len jedno. „Upíname sa na tradície, ktorú sú dobré, ale mladých veľmi neoslovujú. Tí chcú niečo iné. Ale nehrnú sa k nám. Preto sme založili Klub zamestnaných žien, ktorý je veľmi aktívny a robí aktivity pre mladé ženy.“

Dobrovoľnícka práca

V Humennom každý vie, že keď treba zorganizovať pre niekoho pomoc, musí sa obrátiť na Anku Capovú. Dobrovoľnícka práca pri odstraňovaní následkov po povodniach, zbierka na zakúpenie mamografu, zbierky na Deň narcisov, rekondičné pobyty pre onkologické pacientky, pomoc týraným ženám, hendikepovaným a sociálne slabším je pre výnimočnú ženu samozrejmosťou.

„Nikdy sa nepýtam, čo za to. Už deväť rokov som na dôchodku. Dostávam iba nepravidelnú odmenu z ústredia. Baví ma to. Inak by som to nerobila. Neprejde deň, aby som neprišla do kancelárie aspoň na hodinu. Nikto ma nenúti, aby som to robila. Som na voľnej nohe. Robím, lebo chcem,“ vysvetľuje.

Pani poslankyňa

Anna Capová je poslankyňou mestského zastupiteľstva už tretie volebné obdobie. „Ľudia ma volili. Získala som si ich dôveru a keď sa na mňa obrátia, musím im pomôcť. Vždy sa o to snažím, keď ma požiadajú, ale niekedy sa to nedá, lebo je to kolektívne rozhodnutie,“ hovorí členka sociálnej a kultúrnej komisie.

„Najviac ma teší, že sme pomohli mnohým ľuďom, ktorí boli na hranici biedy. My ako organizácia a neraz aj ja ako osoba, z vlastných prostriedkov. Veľa sme urobili pre zdravotne postihnutých a pre onkologických pacientov. Tam je pomoc viditeľná,“ hovorí pani Capová. Projekty, dve percentá z daní, sponzori, ale aj vlastná peňaženka – také sú zdroje mimovládok.

Pani Capová pracuje okrem únie žien v troch ďalších – v Neinvestičnom fonde rodiny a žien, v Spoločnosti klinickej onkológie a je spoluzakladateľkou Grémia tretieho sektora. „Najhoršia stránka našej práce je, keď nemôžeme vyhovieť všetkým. Keď musíme žiadosť o pomoc zamietnuť. To je najhoršie. Aj na stretnutí s ministrom práce som hovorila o ťažkom živote na východe, o potrebe zmien zákonov, aby nepriaznivé okolnosti nevyháňali naše ženy za prácou do zahraničia,“ uzavrela.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín