HUMENNÉ. Káder ŠK Chemes Humenné má pre nový súťažný ročník trio posíl. Poľské libero Marczin Krys, austrálsky smečiar John Dekker a slovenský nahrávač Stanislav Soták. Ten však už pomery v klube pozná.

Spod Vihorlatu odišiel do krajiny tulipánov, a to hneď priamo k majstrovi do Apeldoornu. Bolo v tom však aj kus životnej náhody.

„Prebehlo to až príliš jednoducho. Bol som v Holandsku na súkromnej návšteve a dozvedel som sa, že Apeldoorn hľadá nahrávača. Poslal som im DVD nahrávku, ukázal sa na tréningu a odpoveď prišla pozitívna. Bol som milo prekvapený, priznám sa, že som tomu angažmánu ani veľké nádeje nedával, skôr som to bral tak, že prišla šanca a ja nemám čo stratiť. Samozrejne, že kladná odpoveď ma potešila,“ ozrejmil legionársky úvod kariéry.

Z dvojky na jednotku

Pôvodne bol do klubu Piet Zoomers /Apeldoorn angažovaný na post druhého nahrávača. Dianie sezóny však spočiatku prinieslo zmenu.

„Už počas letnej prípravy sa stalo to, že prvý nahrávač musel podstúpiť operáciu, takže tréningové obdobie som odtiahol sám. Odohrali sme asi desať prípravných stretnutí bez jedinej prehry, hral som aj prvé tri kolá sezóny, rovnako s víťazným resumé. Keď sa však maród zo zdravotných problémov dostal, menil ma. Bol domáci, tak som to aj chápal. Na druhej strane tréneri nestavali iba na ňom, a aj keď je v holandskej súťaži akýsi trend, že sa iba málo strieda, dostával som dosť príležitostí,“ mienil vranovský rodák.

Aj holandskí turisti

Hral holandskú súťaž i Ligu majstrov. Vyhrali Super cup, v ktorom som hral celý zápas, vyhrali Holandský pohár, v lige skončili na štvrtom mieste. V skupinovej fáze Ligy majstrov síce poslední, štvrtí, ale doma porazili Paríž, s Piacenzou to bola prehra až po tuhom boji 2:3.

„Hneď môj prvý zápas v Apeldoorne bol Super cup, vyhrali sme 3:1, čo nik nečakal, lebo pred sezónou odišli z klubu štyria hráči. Zápasy Ligy majstrov sa nehrajú každý deň. Bol som rád, že máme za súperov majstrov z volejbalovo atraktívnych krajím - Rusko, Taliansko či Francúzsko - značka európskej špičky. Hneď prvá konfrontácia s Kazaňou bola pre mňa neskutočným zážitkom. Špička ruského volejbalu, americkí legionári Ball a Stanley, ich tréning bol priam úžasný,“ rozplýval sa v spomienkach 192 centimetrov vysoký nahrávač.

Nielen o volejbale sú zážitky z najlepšej volejbalovej súťaže klubov. „Odveta v Kazani sa konala v januári, tešil som sa na pravú ruskú zimu, moji holandskí spoluhráči sa vybrali ako turisti, v poltopánočkách, tenkej vetrovke a hneď boli zmrznutí,“ dodal s úsmevom.

K druhému majstrovi

V klube Apeldoorn bol jediným Slovákom, po pár mesiacoch to tak bolo aj v holandskej súťaži. Ekonomická kríza však mala na klub tvrdý dosah, zbankrotoval.

„Nikto akoby neveril tomu, že generálny sponzor Piet Zoomers, ktorý podporoval klub celých sedemdesiat rokov, s tým môže skončiť. No, stalo sa. Už som nedával nádej nejakému pokračovaniu. Aj som bol na skúške vo Francúzsku, aj ma tam chceli, ale v tom sa ozval môj niekdajší spoluhráč z Apeldoornu, ktorý sa stal trénerom v Nesselande Rotterdam, aby som prišiel. A neľutoval som,“ podotkol „Soty“, ako znie Stanova prezývka.

Žiadne krivé slovo

Čakala ho tak druhá holandská sezóna, opäť pod značkou majstrovského klubu, pretože v sezóne 2008/2009 sa ním stal práve Rotterdam.

„Už som vedel, čo ma čaká, výhodou bolo pre mňa, že som poznal trénera. Nemohol som povedať ani jediné krivé slovo. Aj s Rotterdamom som vyhral Super cup, pričom od môjho príchodu do klubu po zápas prešli iba dva dni. V lige nás pasovali za hlavného favorita, mali sme obhájiť titul, ale prišli zranenia, káder ostal riadne zdecimovaný a skončili sme napokon na piatom mieste,“ poznamenal dvojnásobný víťaz holandského Super cupu, jedenkrát víťaz pohára.

Francúzske faux-pas

Po sezóne prešiel na francúzsku volejbalovú nôtu, do Hainanu, klubu tretej najvyššej ligy, ktorý mal postupové ambície, avšak...

„Došiel som do klubu, kde z minulej sezóny ostali iba štyria hráči, takže všetky postupové plány, ktoré mi boli pri jednaniach o angažmáne spomínané, razom padli. Noví hráči síce došli, ale kvalitou veľmi slabí. Takže namiesto postupu do PRO B sa nakoniec vypadlo do štvrtej ligy,“ ozrejmil uplynulú sezónu 27-ročný nahrávač.

Srdcom východniar

Keďže zahraničné angažmány jeho nahrávačske kvality udržali, ba ich ešte navýšili, núdzu o ďalšie angažmán nemal.

„Pravdou je, že som mal zatiaľ najviac ponúk, odkedy volejbal hrávam. Ťahalo ma to vrátiť sa na Slovensko. V máji sa mi ozval pán Grosiar s humenskou ponukou, a aj keď to nebolo hneď, zmluva bola napokon podpísaná. Humenský klub mi vyšiel úplne v ústrety a ja som spokojný, že som opäť chemesákom,“ podotkol volejbalista, ktorý na Slovensku hrával iba vo východniarskych kluboch, vo Vranove, Prešove a Humennom.

Náročná sezóna

Stanislav Soták pomohol VK Chemes Humenné v sezóne 2007/2008 ku klubovému historicky prvému titulu seniorov. Odišiel teda ako majster. A teraz sa k chemesákom vrátil...

„V Humennom sú ciele stále vysoké, som tu, takže ich pomôžem plniť. Bolo by najkrajšie, ak by som svoje účinkovanie v tomto klube opäť spojil s majstrovským titulom. Cesta k tomu je však ďaleká, ak vezmem do úvahy práve extraligu, isto bude súťaž vyrovnanejšia, už to nebude iba o Humennom a VKP Bratislava, prehovoriť do tohto boja bude chcieť aj Svidník či Volley team Bratislava. Každá cesta k úspechu je však náročná,“ dodal na nahrávačskom poste staronový chemesák.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín