Aj preto by ste v okolí bytovky s číslom vchodov 6 – 8 na Třebíčskej ulici na Sídlisku III v Humennom márne hľadali na zemi čo i len obyčajný ohorok z cigarety.
HUMENNÉ. Sedemdesiatštyriročná pani Valéria Gavalierová už dvanásť rokov deň čo deň, v piatok i sviatok zbiera okolo bloku odpadky. Výnimkou sú len dni, keď prší, sneží, alebo „maródi“. „Lebo nemôžem z balkóna pozerať na tú špinu. Nechcem, aby to tu bolo ako na Luniku deväť,“ odpovedá na otázku, prečo.
Rekord deväť vedier
Sama si vyčlenila „rajón“ – ulicu pred bytovkou po materskú školu, detské ihrisko za domom po základnú školu. Neporiadok podľa jej slov ani zďaleka nerobia len deti. „Zbieram špaky, odpadky, konáre. Denne nazbieram aj dve vedrá. Najhoršie je to po zime, keď zíde sneh. Vtedy vyjdem aj dvakrát. Rekord som mala deväť vedier,“ hovorí bývalá dlhoročná dierovačka vo výpočtovom stredisku v Chemlone.
Patrí k sídliskovému koloritu
„Zo začiatku sa pri mne pristavovali susedia i cudzí ľudia a pýtali sa ma, či som normálna. Vraj, prečo to robím, keď mi to nikto nekázal a nikto mi za to neplatí. Neskôr uznanlivo pokyvovali hlavou – bodaj by bolo viac takých ako vy. Reku – príďte aj k nám, hovorili mi,“ spomína pani Valéria na svoje „zberateľské“ začiatky.
Dnes si na to susedia zvykli a berú to ako samozrejmosť. „Je súčasťou sídliskového koloritu,“ hovorí pani Mária zo susednej bytovky. Pán Július chodieva na sídlisko za vnukom. „Je to obdivuhodné,“ tvrdí.
Stará škola
Pani Valéria o sebe hovorí, že sa do tohto sveta nehodí. Že je zo starej školy. Roky je „domovníčkou“. „Keď som raz na schôdzi navrhla, aby som z fondu za tieto moje brigády dostávala nevysokú odmenu, neschválili mi to. Vraj, nikto mi to nekázal robiť. Voľakedy som ľudí upozorňovala, aby nehádzali po zemi odpadky, aby udržiavali poriadok. Dnes to už nerobím. Keby som mala niekomu povedať, radšej sama spravím,“ približuje pani Valéria svoju filozofiu. Tá je odrazom dnešnej doby. „Kto dnes urobí niečo zadarmo?“ kladie si rečnícku otázku.
Kríže nebolia
„Niekto chodí na prechádzku so psom. Ja psa nemám. Ja zbieram. To je moja prechádzka. Beriem to ako šport. Predtým som chodila na injekcie na kríže. Dnes ma nebolia. Cítim sa výborne. Keď sa zavčas rána nadýchnem... Viete, aký je na brieždení vzduch krásny a čistý?!“ hovorí bývalá aktívna stolná tenistka. „Je mi jedno, ako to ľudia vnímajú. Budem to robiť, kým budem vládať,“ dodáva pani Gavalierová.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
