KOŠAROVCE. Podujatie sa konalo v rámci výtvarného projektu Open space 2 (Otvorený priestor), počas ktorého mladí umelci kreatívne pretvárali priestory miestnej sýpky.
Do koncepcie agroartu sa výborne hodila impozantná trojposchodová budova košarovského parného mlyna, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou.
Z histórie
Parný mlyn postavili v Košarovciach v roku 1936. Jeho majiteľom bol Žid Vojtech Richtman. Mlyn poháňala para. „Do generátora sa kládli polená s rozmermi 10 x 10 centimetrov. Bol chladený vodou. Teplá voda vytekala žliabkom do potoka. Ako deti sme sa v nej kúpavali. Strojník občas zo špásu nalial do nej trochu oleja,“ spomínal Michal Džujko.
Podľa jeho slov stroj, ktorý mlyn poháňal, bol unikátny a pamiatkari tvrdili, že je vraj v Európe len šesť takých mechanizmov. Mlyn mlel obilie pre obec i široké okolie. Počas druhej svetovej vojny v roku 1944 zásoboval partizánov, čo dokumentuje aj pamätná tabuľa na priečelí budovy.
Oproti mlynu sa nachádzala sýpka. „Mlela sa múka hladká, hrubá, aj gris. Hovorili sme jej perša, druha, treca múka. Žilo sa chudobne. Ľudia nemali peniaze a za mletie často platili zrnom,“ doplnila rozprávanie Anna Brillová. Mlyn bol funkčný až do 70-tych rokov minulého storočia.
Dedičia sú v zahraničí
Po vojne odišiel majiteľ mlyna do Izraela. Pred odchodom sa musel vzdať majetku, ale ešte skôr stihol predať polovicu pánovi Vaškovi z Nižného Hrabovca. Vraj sa dohodli, že keby sa raz vrátil, predanú polovicu by odkúpil späť. Polovica mlyna patrí obci, dediči pána Vaška žijú v Amerike.
Pre nevyrovnané vlastnícke vzťahy nemôže obec s mlynom nakladať. „Myslím si, že je to beznádejné. Obec peniaze na odkúpenie nemá, navyše dedičia žijú v zahraničí. Určite sa budeme zaoberať otázkou ako mlyn získať do výlučného vlastníctva, ale teraz máme iné priority. Potrebujeme sa pustiť do rekonštrukcie školy, kultúrneho domu,“ uviedla starostka obce Jarmila Lukáčová.
ZISTILI SME
Pamiatkari budú prehodnocovať
Pamiatkari evidujú košarovský parný plyn ako národnú kultúrnu pamiatku pod číslom 4358. Do zoznamu pamiatok vedy a techniky bol zapísaný v roku 1984 rozhodnutím rady ONV vo Vranove nad Topľou, pod ktorý vtedy obec patrila.
Podľa aktuálnych informácií pracovníkov z Krajského pamiatkového úradu v Prešove, nateraz posledná fyzická obhliadka sa datuje do roku 1999.
Zápis tvrdí, že budova je v zachovanom stave, ale technické zariadenie už neexistuje. Dôjde teda k prehodnoteniu, či objekt spĺňa kritériá pamiatky vedy a techniky. Stane sa tak najskôr na budúci rok.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
