Žiaci si v Užhorode vyskúšali ruštinu

Stará známa pravda "Koľko rečí poznáš, toľkokrát si človekom" je taká uznávaná, že o nej azda ani netreba polemizovať. Obzvlášť dnes sú veľmi dôležité cudzie jazyky. Uvedomujú si to aj žiaci Základnejš koly v Kamenici nad Cirichou a ich rodičia.

Prejavujú záujem o výučbu cudzích jazykov. Už od prvého ročníka sa učia anglický jazyk. Na druhom stupni si môžu vybrať ako druhý cudzí jazyk nemčinu alebo ruštinu.

HUMENNÉ. Žiaci druhého stupňa, ktorí sa učia ruský jazyk a zároveň úspešne reprezentovali školu v tomto školskom roku v rôznych súťažiach a olympiádach, sa začiaktom mája zúčastnili jednodňového jazykového poznávacieho výletu do Užhorodu.

Výlet sa páčil

Bola to pekná odmena pre žiakov, ktorú schválilo vedenie školy a rada rodičov. Dopravu žiakom sponzoroval predseda rady rodičov Ján Sojčák. Spolu so žiakmi sa výletu zúčastnili aj žiaci - ruštinári zo ZŠ Hrnčiarska v Humennom. Počasie im prialo a hraničný priechod Ubľa - Malyj Bereznyj prešli bez čakania. Všetci mali výbornú náladu, hoci si museli privstať.

Program výletu bol zaujímavý. Najprv navštívili Užhorodský hrad. Prehliadku Vlastivedného múzea absolvovali so sprievodkyňou v ruskom jazyku. Potom navštívili skanzen - múzeum pod holým nebom, v ktorom obdivovali staré domčeky a drevený kostol sv. Michala. Očarili ich aj obrazy zakarpatských maliarov, ktorí tam maľovali. S veľkou ochotou sa s nimi rozprávali a vysvetľovali svoje techniky maľovania, no a poniektorým dovolili zanechať štetcom nejaké obrysy na svojich dielach.

Nasledovala exkurzia po pešej zóne, samozrejme, v ruskom jazyku. Slovom sprevádzala učiteľka ruského jazyka Marta Jančíková. Veľký a nezabudnuteľný dojem v žiakoch zanechali kultúrne pamiatky: gréckokatolícka katedrála, rímskokatolícky kostol, Chrám Vzkriesenia Krista Spasiteľa s kaplnkou, židovská synagóga, terajšia filharmónia. Svojou krásou upútalo aj Divadelné námestie. No a na nábreží rieky Uh obdivovali najdlhšiu lipovú aleju v Európe.

"Zistili sme, že naše národy majú aj niečo spoločné, čo sa týka histórie. Veď od roku 1919 po 1938 Zakarpatská Ukrajina bola súčasťou Československa ako Podkarpatská Rus. Ďalším bodom nášho výletu bola železničná stanica, ktorú sme závideli obyvateľom Užhorodu aj my. No a aký by to bol výlet bez dobrodružstiev. A tak sa aj nám stala kuriózna príhoda. Len čo sme vošli do čakárne, sadli sme si oddýchnuť, k našej pani učiteľke pristúpil výpravca s nejakou zamestnankyňou železnice. Zdvorilo pozdravili a potom poprosili predložiť zoznam žiakov a do ktorého mesta cestujeme. Pani učiteľka sa usmiala a povedala, že radi by sme cestovali do Moskvy alebo do Sankt-Peterburgu, ale dnes to nepôjde. Snáď nabudúce, lebo dnes sme si prišli iba obzrieť stanicu. Výpravca sa ospravedlnil, ale len tak sme ho hneď nepustili. Ochotne sa s nami na pamiatku aj odfotil," spomínajú školáci.

Zlatý klinec - zábavné centrum

Zlatým klincom programu bola návšteva zábavného centra - rozprávkového a záhadného ako z rozprávok Šeherezády, štvorposchodového hradu „Džin". Čo poschodie, to atrakcia, kaviareň a reštaurácia. Samozrejme im chutila teplá polievka či havajská pizza s ananásom. Nikomu z nich sa nechcelo opustiť túto rozprávku.

"Nakoniec sme navštívili nákupné centrum. Veď bez sladkostí sme sa nemohli vrátiť domov. Cestou späť sme si spievali a prosili pani učiteľku, aby sme si takýto výlet ešte zopakovali. Spokojnosť bola na obidvoch stranách. Hoci sme sa vrátili v neskorých nočných hodinách, ráno sme prišli na vyučovanie. V očiach svojej učiteľky sme videli láskavý pohľad a vďaku, že sme nesklamali," dodali žiaci,

V mene všetkých žiakov, ktorí sa zúčastnili výletu, ďakujú vedeniu školy, rade rodičov a jej predsedovi Jánovi Sojčákovi a učiteľke Marte Jančíkovej za nezabudnuteľné zážitky.