Korzár logo Korzár Horný Zemplín

Helena Jurková prežila na dedine románový život

Známi ju volali Elenka, jej bývalí žiaci ju až do dnešných dní oslovujú pani učiteľka. Jej život bol ako román, v ktorom hlavná hrdinka prežíva útrapy učiteľského života.

"A veruže si na ňom každý posedím!". Takto vraví pani Helenka o stolčeku svojho žiaka Paľka Ferjaka z Kochanoviec. Má ho na čestnom mieste v kuchyni."A veruže si na ňom každý posedím!". Takto vraví pani Helenka o stolčeku svojho žiaka Paľka Ferjaka z Kochanoviec. Má ho na čestnom mieste v kuchyni. (Zdroj: kor)

Bez toho, aby čo len na chvíľu zapochybovala o vznešenosti a dôležitosti svojho poslania. "Som dedinská učiteľka," hovorí ešte aj dnes o sebe Helena Jurková.

ĽUBIŠA. Hoci si pani Helenka vychutnáva jeseň svojho života a už hodný čas je dôchodkyňou, ani na okamih neuvažuje, nekoná inak než ako láskavá pani učiteľka.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Nezabudnuteľná učiteľka francúzštiny

Narodila sa v Ľubiši v roku 1933. Tu chodila do vtedajšej Ľudovej školy. "Ako malé dievča som v škole hrávala s ostatnými deťmi divadlo. Nacvičovali ho s nami učiteľ, pán Kopčák s manželkou. Očarilo ma," spomína.

SkryťVypnúť reklamu

Potom prišla meštianka v Humennom a štúdium na gymnáziu. Tu stretla osobnosť, ktorá ovplyvnila voľbu jej budúceho povolania. "V piatom ročníku nás francúzštinu učila pani profesorka Bindasová. Krásna dáma. Spomínam si na jej šarm a prívetivosť. Vravela som, si: Bože, aká je len dobrá. Aj ja chcem byť taká. Len či sa mi to splní?"

Viac času s obľúbenou profesorkou jej však osud nedoprial. "Vtedajší režim sa postaral, že z gymnázia musela odísť. Vraj ju ktosi udal..." povzdychne si. Dodáva, že po skončení gymnázia si v Michalovciach doplnila pedagogické vzdelanie, aby mohla byť učiteľkou 1. až 5. ročníka.

V Ohradzanoch bola síce bieda, ale hrali divadlo

"V roku 1953 som prišla učiť na vtedajšiu "jedenásťročenku", ktorá bola v budove terajšej ZŠ Švermova do Humenného. Po roku ma však preložili učiť do Ohradzian druhákov, štvrtákov a piatakov. Bola som tam aj s kolegyňou, dnes už nebohou Helenkou Taňkošovou, rodenou Kolesárovou. V byte u domácich sme mali len jednu nemocničnú posteľ. Dva roky sme sa na nej tlačili. V miestnosti nekúrili, v zime zamŕzali okná. Žili sme na polievkach. Kým sa rozhorelo drevo v peci, aj nás ne prešla chuť," hovorí so smiechom o ťažkých časoch.

SkryťVypnúť reklamu

Tie však mali svoje čaro: "Na škole sme hrávali divadlo. Dokonca aj Divú Báru. V jednom predstavení som hrala peknú slečnu. Bola som tenká ako prútik, vymaľovali ma, vyobliekali. Šli sme aj na zájazdové vystúpenie do Lukačoviec."

Dedina, ktorá jej bola súdená

Helenka vraví, že Lukačovčanom sa vtedy zapáčila. Po dvoch rokoch držala v rukách rozhodnutie o preložení práve do tejto dediny.

"Mama mi tam viezla perinu a osobné veci. Ona, Ľubišanka, zvyknutá na rovinu, na vlak a zrazu rozbitá cesta a samé brehy, lesy? Plakala, že sa s nami autobus vyvráti. Nikdy nezabudnem, ako zalamovala rukami: Dzifče mojo! Ta to za co ce Božičko potrestal? Šak to tu je ten koňec šveta!" spomína s láskou.

"Celú prvú noc u domácich som plakala do vankúša. Ráno som ho sušila. Domáca mi ďalšiu noc požičala svoj. Vraj aby som sa do ich dediny vydala. A či veríte, oproti ich domu býval mladý agronóm. Zaľúbili sme sa, vzali a dostali školský byt. Bez toalety, vody, s povalou plnou myší," smeje sa.

SkryťVypnúť reklamu

Po roku však školu aj s bytom zbúrali. Materské povinnosti si pri dvoch dcérkach "odkrútila" v malom dedinskom dome u manželových rodičov: "Kým som bola s deťmi doma, on študoval."

Divadelnými a tanečnými vystúpeniami deti formovala

Po materskej ju čakal v novopostavenej škole dvojizbový byt, v ktorom mladá rodina konečne našla vytúžené súkromie: "Až na to, že manžel nastúpil na vysokú školu do Nitry na denné štúdium. Pretrápila som sa s tými dievčatami. Kým som učila, často ma čakali v zadnej lavici. Kým prišli do prvého ročníka, vedeli obidve čítať, písať aj počítať."

Pani Helenka spomína na dôležitú vec: "Ešte za slobodna som v Lukačovciach začala so žiakmi nacvičovať divadlo, rôzne programy na výročia, besiedky, vystúpenia. Veľmi často sme nacvičovali tance. Asi som tým ovplyvnila mojich žiakov, lebo mnohí z nich tancovali neskôr vo folklórnom súbore Chemlon."

Dodáva, že si sama vymýšľala choreografie, scenáre: "Veľmi ma to bavilo. Nikto nás to nenútil robiť. Jednoducho nám to všetkým, aj rodičom detí prinášalo radosť."

Pani Helenka: Vždy ma ťahalo na dedinu

Po 17 rokoch v Lukačovciach plakala pani Helenka znova: "Odchádzala som zo školy. Postavili sme dom v Ľubiši, sťahovali sme sa. Žiaci aj ich rodičia mi prichystali rozlúčku na Juniálese. Ani opísať sa nedá, koľko sme sa oplakali. No doteraz dostávam od svojich žiakov pozdravy. Taká Evička Hodorová, tak tá na mňa odvtedy na Vianoce ešte nezabudla."

Po 20 rokoch tak pani Helenka prišla učiť do Humenného na ZŠ Švermovu: "V zborovni sa ku mne zrazu prihorí jedna z mojich prvých maličkých žiačok, ktorú som v tej škole učila - Nataška Leňová. Ale už ako pani učiteľka, moja kolegyňa. No nie je to krásne?"

Pani Helenka netají, že práca v meste však pre ňu nebola to pravé: "Ťahalo ma to na dedinu. Chýbali mi tie dedinské deti. Ich zanietenosť pre mimoškolskú činnosť. Keď sa v Kochanovciach uvoľnilo miesto, neváhala som."

Dodáva, že sa jej pod ruky dostali žiaci 1. až 3. ročníka. "Na prváčikov mám najkrajšie spomienky. Tie ich očká, ich malé rúčky, ktoré ich neposlúchali pri písaní, ich čistota a úprimnosť..." spomína zasnene.

Na niektoré veci sa nedá zabudnúť

"Raz som sa detí pýtala, čím chcú byť? A oni jeden cez druhého, že herec, moderátor, spevák... Len Paľko Ferjak povedal, že chce byť stolárom ako otec. Deti reagovali tak všelijako. Ja som ho pochválila. Povedala som, že Paľko mi raz, keď pôjde na vojenčinu, urobí stoličku, na ktorej keď budem stará, posedím si," spomína pani Helenka.

"Po rokoch len naraz za mnou príde Paľkova babka a spod fartuška mi čosi vyťahuje. Vraj, pani učiteľka, to posiela Paľko, lebo už rukuje na vojenčinu. A podáva mi stoličku. To bolo pre mňa niečo nádherné. Jemu aj rodičom som hneď napísala ďakovný list. Vychovať takého syna, to sa nepodarí len tak hocikomu. Jeho mamka mi vraveli, že keď ho čítali, poplakali si. Stoličku nevolám inak ako Paľkova. Mám ju doma doteraz."

Do dôchodku so slzami

Po 15 rokoch pôsobenia v Kochanovciach odchádzala pani Helenka v roku 1990 do dôchodku: "Povedala som si, že stačilo, nech idú učiť mladí. Žiaci aj rodičia mi v kultúrnom dome pripravili rozlúčkovú slávnosť. Prišli moji prváci. Od prvých po posledných. Bolo to nevýslovne dojímavé."

Netají: "Vždy na začiatku septembra dodnes plačem. Hoci je to už 21 rokov, čo som na dôchodku." Bolestné je, že v období, keď sa mohli zo svojej práce a vnúčeniec spoločne už len tešiť, prišla o manžela. Dodáva však, že silu a chuť žiť jej okrem jej rodiny, do ktorej po dvoch dcérach pribudol syn a potom vnúčence, dávajú aj jej bývalí žiaci.

Vraví, že sa k nej stále hlásia: "Napríklad také Zitka Ficíková z Kochanoviec. To sa nestalo, aby mi aspoň raz v roku neposlala nejaký pozdrav." Pani Helenka sa o školstvo doteraz živo zaujíma, aj keď ako priznáva, bývalých kolegýň má už málo: "Nedávno nás opustila Anka Hrinová. V Ľubiši učila 20 rokov. Aj pán učiteľ Kontúľ už nie je medzi nami."

Rozhodnutie učiť dodnes neľutuje

"Viete, zdá sa mi že moja generácia bola so školou viac spojená ako tá dnešná. Nemali sme televíziu, internet, mobily, ale zato sme sa viac stretávali, spoločne tvorili, viac čítali, zabávali sa. Učiteľov za to však dnes už, chvalabohu, nezaťažujú ako nás politickými školeniami. Majú našťastie mnoho možností, ako si stále rozširovať vzdelanie. Hoci, zdá sa mi, že za našich čias bolo samozrejmé, že keď sme sa učili o prírode, vyšli sme von. Prešli sa ňou. Dnes sa o nej deti dozvedajú viac z učebníc a z internetu."

Aký má byť podľa pani Helenky učiteľ?: "Stále vyrovnaný. Svoje starosti nesmie nosiť do školy. Ja som tie svoje nechávala za prahom triedy. Keď som ho prekročila, venovala som sa len žiakom."

Nad fotkami svojich milých žiačikov z dediny vraví: "Ďakujem Bohu za to, že som mala najkrajšie povolanie na svete. Ak by som si mala vybrať znova, vždy by som sa rozhodla len pre učiteľstvo."

Najčítanejšie na Horný Zemplín Korzár

Komerčné články

  1. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu
  2. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  3. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  4. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  6. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  7. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  8. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  1. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  2. E-recept, evolúcia v zdravotnej starostlivosti
  3. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  4. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  5. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  6. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  8. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  1. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 18 623
  2. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 551
  3. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 11 057
  4. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 851
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 604
  6. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 10 324
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 8 093
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 5 137
  1. Viktor Pamula: Dvadsať rokov v NATO.
  2. Ivan Mlynár: Nácek Tomáš Taraba : „Medveď hnedý, vinný vo všetkých bodoch obžaloby“.
  3. Jozef Varga: Krkavci / 48. /
  4. Marek Strapko: Aj za čias Ježiša žili dezoláti
  5. Ondřej Havelka: Starý zákon pohledem poutníka. Bible jako nejstarší cestopis odhalující smysl Cesty 10/11
  6. Rado Surovka: Chameleón prezidentom ?
  7. Ján Serbák: Zaujímavosti zo storočných novín (29.3. - 4.4.1924)
  8. Miroslav Lukáč: Milý Peťko! Nechcel by som ťa ani za suseda, ani za stojan na bicykel.
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 47 172
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 681
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 491
  4. Juraj Kumičák: Kolaborant 10 217
  5. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 416
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 398
  7. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 7 551
  8. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 7 475
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Viktor Pamula: Dvadsať rokov v NATO.
  2. Ivan Mlynár: Nácek Tomáš Taraba : „Medveď hnedý, vinný vo všetkých bodoch obžaloby“.
  3. Jozef Varga: Krkavci / 48. /
  4. Marek Strapko: Aj za čias Ježiša žili dezoláti
  5. Ondřej Havelka: Starý zákon pohledem poutníka. Bible jako nejstarší cestopis odhalující smysl Cesty 10/11
  6. Rado Surovka: Chameleón prezidentom ?
  7. Ján Serbák: Zaujímavosti zo storočných novín (29.3. - 4.4.1924)
  8. Miroslav Lukáč: Milý Peťko! Nechcel by som ťa ani za suseda, ani za stojan na bicykel.
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 47 172
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 681
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 491
  4. Juraj Kumičák: Kolaborant 10 217
  5. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 416
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 398
  7. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 7 551
  8. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 7 475
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Minúta Video
SkryťZatvoriť reklamu