Športový riaditeľ VK Chemes Humenné slávi šesťdesiatku

Ján Grosiar začiatkom mesiaca oslávil okrúhle životné jubileum, blahoželania a gratulácie prijímal k šesťdesiatke. Stál pri vzniku samostatného volejbalového klubu v Humennom, pričom od roku 1996 je športovým riaditeľom klubu.

HUMENNÉ. Ak bude humenský športový fanúšik v súčasnosti debatovať o volejbale, určite spomenie aj meno Ing. Ján Grosiar.

Športový riaditeľ VK Chemes Humenné už takmer dve desaťročia dohliada nad účinkovaním chemesákov. Spočiatku boli ciele stanovené na športový rozvoj klubu, výchovu vlastných odchovancov. Teraz sa pri senioroch už viac hľadí aj na ich umiestnenie.

Rodák z Kolbasova

Malá obec v okrese Snina, neďaleko ukrajinských hraníc, ktorá má len o čosi viac ako stovku obyvateľov. To je rodisko Jána Grosiara. Stredoškolské štúdiá ho prinútili odísť zo Zemplína do centra Šariša.

V Prešove študoval na strednej priemyselnej škole elektrotechnickej, aj "koňarov" však študijne opustil, ako vysokoškolák bol "vraňarom" na VŠT v Košiciach.

Po školských časoch sa vrátil bližšie k domovu, do Humenného, tunajšia stredná priemyselná škola chemická ho mala od roku 1976 v zozname svojich pedagógov, pričom za katedrou stál pri vyučovaní automatizácie a elektrotechniky, neskôr občianskej náuky a učil aj telesnú výchovu. Prešli dve desiatky rokov, počas ktorých sa bližšie zoznamoval s volejbalom, až v roku 1996 nastal definitívny prelom.

Od zeleného stola na trávnik

Ako mladý chlapec logicky inklinoval k športu. Od dvanástich rokov aktívne hrával stolný tenis a musel byť za zeleným stolom aj dobrý, lebo o rok neskôr prichádza v Lokomotíve Humenné k mužskej zložke. Keď mal šestnásť, odišiel študovať na SPŠ elektrotechnickú do Prešova, s čím súvisela aj zmena klubu (Štart Prešov), no aj stolnotenisový koniec kariéry. Od roku 1968 prešiel od zeleného stola na zelený trávnik. Krátko ho v humenskom družstve dorastu viedol známy tréner Melko.

"K futbalu som sa dostal takpovediac nútene. V tom čase bol problém dostať ubytovanie v internáte a môj vychovávateľ, pán Kozák, mi dal podmienku, že ak chcem bývať v Prešove v internáte, musím hrať futbal. Na mysli však mal prešovské družstvo. Ja som však prišiel do Humenného za nebohým trénerom Melkom, ktorý rozhodol, že ostávam v Chemlone Humenné. Moja futbalová kariéra však netrvala dlho, pretože som sa zranil a nútená pauza trvala takmer pol roka. Stihol som však odohrať v prvej dorasteneckej lige tri zápasy - v Púchove, Žiline a v Prešove. Rád spomínam na tieto humenské futbalové roky, kde mi boli spoluhráčmi futbalisti, ktorí neskôr dlhé roky patrili k oporám humenského futbalu. Spomeniem mená ako Kováč, Dolobáč, Pčola, Mycio, Olearnik, Chochoľak, Guzan, Gaľ či Szczygieľ," zaspomínal Ján Grosiar.

Aj basketbalová palubovka

Definitívny koniec aktívnej športovej kariéry však nastal pri basketbale počas vysokoškolských čias. "Ešte som mal jeden pokus o športový comeback, keď ma v Košiciach zlanárili k basketbalu. Opäť však prišlo zranenie, tentoraz silný výron členka a mesiac sadra na nohe znamenali rázny koniec môjho športového účinkovania," podotkol.

Čas na rozmyslenie

Po ukončení vysokej školy v Košiciach a absolvovaní základnej vojenskej služby nastúpil ako pedagóg na SPŠCH v Humennom, kde okrem vyučovacích povinností dostal na starosť volejbalový krúžok dievčat. Neskôr to prešlo do ponuky trénovať juniorky volejbalového klubu Chemlon Humenné.

"Súčasne s nástupom do zamestnania ma hneď v septembri roku 1976 oslovil môj bývalý spolužiak Marián Brzychcy s ponukou postu trénera družstva dievčat vo vtedajšom volejbalovom oddieli TJ Chemlon Humenné. Prišli na mňa cez školský športový krúžok rovnakého zamerania, ktorý mi bol v škole pridelený. Musel som si vziať čas na rozmyslenie, lebo s volejbalom som sa dovtedy v žiadnej vážnej podobe nestretol," riekol Ján Grosiar.

Volejbalový tréner

Napokon športu pod vysokou sieťou prikývol, v roku 1977 absolvoval trénerský kurz, postupne kvalifikačne stúpal, pričom trénerskú "dvojku" študoval napr. aj s Ľ. Halandom, terajším prezidentom Slovenskej volejbalovej federácie. Celý ten čas z lavičky viedol humenské mladé volejbalistky (kadetky, juniorky).

"Spomenúť môžem Ľubicu Kudlíkovú, ktorá bola reprezentantkou ČSFR a neskôr profesionálnou volejbalistkou, Alenu Zburovú, súčasnú hráčku Schwechat Viedeň, Renátu Lehockú, Luciu Spodníkovú, ktorá hrala za Doprastav Bratislava..."

Kariéra Jána Grosiara ako trénera trvala do roku 1996. Najskôr to bola úroveň regiónu, s juniorkami postúpil do I. ligy.

Od roku 1996...

A postupne práve v tomto období prichádza na povrch aj funkcionárčenie, lebo sa stáva predsedom Volejbalového oddielu v rámci TJ Chemes Humenné, neskôr dochádza k premenovaniu klubu pod hlavičku VK Linda Chemes a aj osamostatneniu volejbalového klubu.

Pri vedení volejbalu v Humennom nebol sám, snahu pozdvihnúť tento šport mali aj Lauruský, Dorko či Topľanský. K súčasnému obdobiu je teda Ing. Ján Grosiar v pozícii športového riaditeľa volejbalového klubu pätnásť rokov.

Štrnásťročná genéza

"Keď sme začínali, mužský volejbal vychádzal iba zo zložiek žiaci a juniori. To všetko bez jediného športového strediska či športovej triedy. Mojou snahou či cieľom bolo vybudovať v Humennom klub, ktorý by predstavoval baštu horného Zemplína. Generálnemu sponzorovi Chemes, a. s., som predostrel genézu, konkrétne bol vtedy s volejbalom prepojený Stanislav Rehúš. Etapy vývoja klubu boli rozdelené na obdobie štrnásť rokov, prioritou neboli výsledky, ale naopak pevná štruktúra," konštatoval Ján Grosiar.

Odchovanci i prví legionári

Dôležitá bola výchova volejbalovej mládeže, no veľká časť pozornosti sa venovala aj zložke mužov. Na prelome tisícročí sa seniori snažili preniknúť do prvej štvorky, káder bol miešaný - naši i cudzinci, Slováci i legionári.

"Hlavným cieľom práce v klube bola výchova a neskôr uplatnenie vlastných odchovancov, ale nechceli sme dopustiť, aby mužská extraliga stratila na úrovni. Muži sú stále vrcholom pyramídy a mladí volejbalisti sa majú od koho učiť, naberať motiváciu, cieľ. Konkurencia extraligy bola značná, spočiatku sme sa tak museli obzerať po posilách. Mali sme v tomto smere šťastnú ruku, takmer každý volejbalista, ktorý vtedy do Humenného prišiel, odviedol klubu kvalitné služby. Spomenúť môžem mená ako Zentko, Mosorjak, Hronec, vrátili sa odchovanci Šalata, Nebenführ, Huba, neskôr prišli Beňa, Matta, z ukrajinskej anabázy Osipov. Spolupracovali sme aj s VKP, už spomínaní odchovanci došli z Bratislavy, neskôr hrali u nás aj ich mladíci, napríklad aj Martin Nemec, dnes slovenský top volejbalista."

Presne v tých časoch sa začalo konsolidovať aj fanúškovské jadro. Atmosféra v telocvični Gymnázia bola takmer vždy búrlivá.

Šport číslo 1

Volejbal si v Humennom budoval stále lepšie a lepšie meno, získaval si masovejšiu priazeň športobvej verejnosti. Prišli prvé medaily, historické striebro, potom bronz, v sezóne 2007/2008 po prvýkrát mužský titul. To už volejbalisti hrali v mestskej športovej hale. Rátalo sa aj striebro, opäť zisk titulu (2009/2010), medzitým víťazstvá v Slovenskom pohári.

Tím seniorov sa obmieňal tak, ako bolo naplánované. Šancu dostávali vlastní odchovanci. Stále viac dávali o sebe vedieť aj mládežnícke družstvá. Tituly získali juniori, kadeti i žiaci. Nebolo novinkou, že volejbalisti VK Chemes Humenné dostávali pozvánky do slovenskej reprezentácie. Volejbal sa jednoducho stal v Humennom športom číslo 1...

"Každý, kto niečo získa, nechce padnúť späť. Ani my nie sme výnimkou, už dva roky sa snažíme krôčik po krôčiku preraziť aj na medzinárodnom fóre. Tajným snom je účasť vo Final four MEVZA. Nie je to však jednoduché, sú sezóny, keď sa darí viac, v inej menej. Máme už svoje stále meno na Slovensku, radi by sme prerazili aj v zahraničí. Úspechy tešia, sme na ne hrdí," podotkol športový riaditeľ VK Chemes Humenné.

Hold sponzorovi

Minulosť teší, súčasnosť je výzvou. Humenský volejbal má svoj vysoký kredit, nesmie sa však zabudnúť...

"V súčinnosti s humenským volejbalom je potrebné spomenúť generálneho reklamného partnera Chemes, a. s., Humenné, ktorý sa významnou mierou podieľa na všetkých výsledkoch, ktoré sme dosiahli. Bez tohto sponzora si existenciu volejbalového klubu neviem predstaviť," dodal Ing. Ján Grosiar, ktorého súčasnými spolupracovníkmi v rámci klubu sú Ing. S. Rehuš, predseda Správnej rady VK Chemes Humenné, jej členovia Ing. P. Babjak, Mgr. J. Molnár ml., v dozornej rade Ing. Gavaľa, Bc. D. Molnár, Ing. Hirjaková.

S trénerom Vlkolinským. Tvoria už päť rokov súdržnú dvojicu. Foto: jame

Šesťdesiatnik. So symbolickým dresom chemesákov. Foto: jame