Ak by voda zaplavila školu zvonku, situáciu by nazvali povodňou, mohli by si zavolať na pomoc záchranné zložky štátu a žiadať odškodnenie. Pretože súčasná legislatíva nepozná pojem povodne z podzemnej vody, škola nemá nárok na pomoc a preplatenie škôd. Hoci, paradoxne, stúpnutie hladín podzemných vôd zapríčinili vysoké hladiny vôd povrchových.

VYŠNÝ HRUŠOV. Na posledný májový a dva prvé júnové týždne minulého roka doteraz na Základnej škole vo Vyšnom Hrušove nezabudli.

Podzemná voda a vysoké škody na majetku školy

Po lejakoch sa zdvihli hladiny Udavy aj Hrušovky. Hoci jedna aj druhá tečú ďaleko od školy, po víkende našli zamestnanci v suteréne školy pol metra vody.

"Okamžite sme nasadili čerpadlo. No voda, ktorú sme odčerpali, sa po chvíli tlačila a vracala cez steny späť," spomína riaditeľka školy Ľubica Burešová. Dodáva, že s ňou takto zápasili tri týždne: "Dookola už hladiny riek upadli a nám sa spodná voda stále vracala a tlačila do suterénu."

Burešová v tom čase ešte nevedela odhadnúť výšku škôd. Dnes to už vie presne: "Vznikli nám škody za viac ako 16 a pol tisíc eur (pol milióna korún)." Dodáva, že voda úplne zničila modernú plynovú kotolňu, špeciálnu počítačovú učebňu, sklady, kabinety a šatne.

Kvôli podzemnej vode povodňovú aktivitu nevyhlasujú

Burešová vraví, že ju aj bývalého starostu obce Stanislava Rajňáka (nezávislý) dostala do úzkych legislatíva. Vraví, že na aký paragraf, či platnú vyhlášku sa vtedy pozreli, nikde nenašli ani zmienku o tom, ako postupovať v situácii, do akej sa dostali.

"Keď sa vyliala Hrušovka a zaplavila domy, vyhlásil som 3. stupeň povodňovej aktivity (SPA). No keď pred 11 rokmi spodná voda zaplavila v suteréne školy kotolňu na tuhé palivo, narazil som na papierovačky a byrokraciu. Mali sme tam deň a noc ľudí z obce. Vodu sme vyťahovali požiarnou striekačkou. Len benzín do nej nás vtedy stál štyritisíc korún. Škody spôsobené podzemnou vodou nám neuznali a dokonca ju nikto nepodkladal za dôvod, prečo vyhlasovať SPA a mobilizovať záchranné zložky," povedal. "Po tejto skúsenosti som vlani v máji SPA nevyhlasoval."

"Starosta obce nemôže vyhlásiť stupeň povodňovej aktivity, ak sú nehnuteľnosti ohrozené stúpnutím podzemných vôd," dáva mu za pravdu hovorkyňa ministerstva životného prostredia Beatrice Hudáková.

Podzemná voda nie je povodeň, nemajú odškodné

Burešová ale zdôrazňuje, že práve pre nevyhlásenie 3. stupňa povodňovej aktivity, mali problémy: "Nemali sme vlastne nárok volať na pomoc zložky civilnej ochrany. Kým niekde pomáhali vynášať majetok vojaci, u nás to robili učitelia a upratovačky. Dokonca nám povedali, že správne sme nemali ani nárok volať k sebe na ťahanie vody hasičov."

Jedným dychom dodáva, že potom, čo voda konečne opadla, pochopili, do akej legislatívnej pasce ich dostala: "Vtedy nám došlo, že nie je voda ako voda!"

Riaditeľka totiž od júna nepretržite vybavovala peniaze na odstránenie škôd a aj na ich náhradu. Háčikom bolo, že sa stretli s rovnakým postojom: "Ak nevyhlásil starosta SPA, nemali ste povodeň. Ak nebola povodeň, nemohla vám spôsobiť škody, a preto nemáte nárok na ich náhradu."

Legislatívu nemenia. Lebo vyhovuje

Burešová zdôrazňuje, že aj napriek snahám sa nedostali k peniazom od štátu na preplatenie škôd. Aj hovorkyňa Hudáková reaguje, že v tejto škole vlastne povodeň nemali: "Tá je jednoznačne definovaná v ustanovení paragrafu 2 zákona o ochrane pred povodňami."

Riaditeľka ale následky porovnáva s následkami po povodni: "Nemali sme prázdniny. Dreli sme tu. Steny nasiakli vodou do výšky skoro dvoch metrov, všetko praskalo. Kovové veci v šatni hrdzaveli. Všetko sme si museli hradiť z vlastných zdrojov. Kto dnes vám čo urobí zadarmo? V poisťovni sme nepochodili. Našťastie sme našli pochopenie u ľudí na ministerstve školstva."

Vraví, že práve ministerstvo školstva im uznalo havarijnú situáciu. Zdôrazňuje: "Situácia sa ale môže kedykoľvek zopakovať. Myslíme si, že naša legislatíva by so spodnou vodou mala počítať."

Hudáková reaguje: "Ministerstvo v súčasnej dobe neuvažuje so žiadnou zmenou legislatívy v tomto smere."

Ministerstvo odporúča: Volajte hasičov a argumentujte povodňou

Hovorkyňa ministerstva životného prostredia Hudáková radí: Ak školu znova zaplaví podzemná voda, môže starosta zavolať na pomoc hasičov. Paradoxne sa vo svojom odporúčaní znova dostáva k slovu, ktoré v spojitosti s podzemnou vodou legislatíva vylučuje: "V tomto prípade je potrebné argumentovať havarijnou situáciou, alebo situáciou ohrozujúcou životy, zdravie a majetok ľudí, kultúrne dedičstvo a životné prostredie v čase nebezpečenstva povodne, počas povodne a po povodni na povodňou ohrozených územiach a na povodňou zaplavených územiach." Ďalej odporúča, aby škola vykonala také stavebné úpravy, aby sa do nej voda nedostala.

Exstarosta Rajňák reaguje: "Je to nemožné. Ak sú extrémne zrážky, proti spodnej vode nepomôže žiadna izolácia."

Rady odborníka

Hasičov do obce volá starosta

František Straňavský z Odboru civilnej ochrany a krízového riadenia Obvodného úradu v Humennom spomína, že podobný prípad ako vlani v Hrušove mali aj pred 15 rokmi v Brekove: "Laborec nebol vyliaty, ale bola taká vysoká hladina, že vytláčala spodnú vodu. Zaplavené boli aj jaskyne pod hradom. Vodu sme vtedy z pivníc rodinných domov čerpali po celej dedine." Novému starostovi Milanovi Nasterovi radí, že ak sa situácia zopakuje, môže vyhlásiť 2. alebo 3. SPA s argumentáciou, že voda ohrozuje majetok a zdravie. V prípade, ak spodná voda stúpne v rodinných domoch, musia to ľudia hlásiť starostovi. Ten by mal takúto situáciu oznámiť na čísle 112. "Inak si ľudia na vyťahovanie vody zo suterénu nemôžu zavolať hasičov sami," upozorňuje.

kor

Nemôžu sa zbaviť vlhkosti a plesne. Ľubica Burešová vraví, že všetky steny v suteréne síce opravili, no pleseň a opadávajúcu omietku majú na očiach tesne za novým soklom. Foto: kor

Nie je povodeň ako povodeň. Dookola školy bolo sucho, zo suterénu všetko vynášali v gumákoch. Foto: kor

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín