Tomáš Quecke sa upísal kulturistike

Kým iní vysokoškoláci derú lavice a na nič ďalšie im neostáva čas, Humenčan Tomáš Quecke tvrdo drie v telocvični a formuje si postavu.

Nerobí to však preto, aby svalmi ohúril ženské pohlavie. Jeho cieľom je bodovať na prestížnych podujatiach v kulturistike.

Mladí chlapi v tvojom veku, športovo zdatní, sa väčšinou venujú futbalu alebo hokeju. Čím ťa oslovila kulturistika?

- Tak v prvom rade to bola osoba. Musím spomenúť meno môjho trénera, pána Hečka, ktorý ma svojím prístupom dokázal zviesť na túto cestu. Na druhej strane je to možno i tým, že tento šport je nielen na Slovensku, ale aj vo svete jeden z najťažších, čo sa týka fyzickej a hlavne psychickej záťaže. A tiež som chcel dokázať sám sebe, že niečo vo svojom živote dosiahnem.

Študuješ na Akadémii ozbrojených síl generála M. R. Štefánika v Liptovskom Mikuláši. Podporuje ťa škola v tvojej záľube?

- Je jasné, že takýto šport by sa bez podpory ani robiť nedal. Škola je jednou z tých inštitúcií, ktoré mi vôbec dovoľujú kulturistiku robiť. Mám dostatok času, stravy, a tiež hlavným motivačným spúšťadlom bolo aj štipendium, ktoré mi udelili niekoľkokrát po sebe a ktoré som dostal ako odmenu za výsledky mojej práce.

Diváci na prehliadkach vidia vždy iba konečný efekt. Netušia, aká drina stojí za ním. Ako dlho trvá príprava na súťažné podujatie a čo všetko v sebe zahrňuje?

- V mojom prípade ide o niekoľkomesačnú prípravu, ktorá prebieha v rôznych fázach. To najhoršie ma čaká v období, ktoré sa blíži k súťaži. Celoročne absolvujem tzv. proces "objemovky". Keď mám zhruba 3 - 4 mesiace pred súťažou, pomaly začínam "chudnúť" a pripravovať svaly, čo sa týka kvality. Počas tohto obdobia mám presne upravenú stravu, aby moje telo prijímalo len to, čo potrebuje, teda vitamíny, vlákniny, veľmi potrebné bielkoviny, musím čo najviac obmedziť tuky, soľ a podobne. V záverečnej fáze sa môžeme stretnúť s pojmom "nulky", ktorý nám udáva nulový príjem sacharidov za deň. Teda nejde len o sladkosti, ako si každý môže myslieť, ale aj o sacharidy z bežného jedla, ako je ryža, vločky a všetko iné. Zhruba dva dni pred súťažou prebieha "cukrovačka", fáza, keď sa telo dopuje v pomalých dávkach cukrom, aby bolo na súťaž pripravené. Táto fáza je najdôležitejšia preto, že počas nej sa dá všetko pokaziť alebo na druhej strane sa dokonale vyladiť na súťaž.

Musíš svoj bežný život, odkedy sa venuješ kulturistike, podriaďovať špeciálnym obmedzeniam?

- V podstate ani nie. Chodím von s priateľmi, zabávam sa, smejem sa, študujem ako ktokoľvek iný. Avšak je aj obdobie, keď sa musím viac zamerať na svoj šport. Hlavne v období diéty a tesne pred súťažou. Vtedy svoje myšlienky upriamujem len na cvičenie a na veci s tým spojené, ako je oddych, presné dodržiavanie pravidiel a podobne.

Máš za sebou úspešný rok. Podarilo sa ti zabodovať hneď na niekoľkých súťažiach. Ktorá z trofejí je uložená na čestnom mieste?

- Aj napriek tomu, že v podstate s týmto športom začínam a mám slabé skúsenosti, som ešte len nováčik a amatér, podarilo sa mi už vyhrať aj nejaké súťaže v rámci Slovenskej republiky. Samozrejme si cením môj prvý úspech, ktorým bola kulturistická súťaž Slovenska juniorov, kde som obsadil tretie miesto vo váhovej kategórii do 70 kilogramov. O rok neskôr som získal druhé miesto v kategórii mužov v pohárovej súťaži Stará Ľubovňa. Najviac ma však potešilo tretie miesto v kulturistike mužov do 75 kg, ktoré som dosiahol minulý rok v Bratislave.

Ako dlho sa plánuješ kulturistike ešte venovať a čo konkrétne ťa čaká v roku 2011?

- Moje pôsobenie v tomto športe je hlavne o voľnom čase. Ale kým som na škole, dá sa to realizovať. Keďže tento rok končím, uvidíme, ako sa to bude všetko vyvíjať v mojej nastávajúcej profesii. Uvidíme, či mi čas a miesto dovolia sa kulturistike venovať aj ďalej. Keďže je to môj posledný rok na škole, chcel by som ho ešte využiť na nejakú súťaž. Momentálne prebieha príprava a čas, keď sa rozhodnem, či ísť na súťaž, sa kráti. Ak všetko pôjde, ako má, chcem sa zúčastniť veľkej ceny Slovenska aj v tomto roku.