V obci Zbudské Dlhé v komunálnych voľbách suverénne zabodovali kandidáti na poslancov z rómskej osady. Hoci len so základným vzdelaním, v obecnom zastupiteľstve dnes majú drvivú väčšinu. Starosta aj napriek tomu verí, že v rozhodovaní o prioritách obce nájdu zlatú strednú cestu a uspokojí aj, dnes už menšinovú, časť obyvateľov Zbudského Dlhého. Demografický vývoj hrá v prospech osady.
ZBUDSKÉ DLHÉ. Dostupné informácie o počte obyvateľov obce sa rôznia, najčastejšie uvádzajú čísla od 600 do 650. Hoci sa obec v historických prameňoch spomína už v 13. storočí a osada pri nej vznikla pravdepodobne až okolo II. svetovej vojny, momentálne žije v osade na kopci za dedinou viac ľudí ako v dedine samotnej. Tá ťahá za kratší koniec než osada aj v počte voličov.
Kandidátov ako maku
Obec dlhé roky viedla starostka Mária Kulanová (KDH). V minulom volebnom období spolu s ňou tvorilo obecnú samosprávu aj sedem poslancov. Štyria z nich boli už vtedy z osady.
V ostatných komunálnych voľbách Kulanová za starostku nekandidovala. O funkciu mali záujem štyria kandidáti. Jasným víťazom sa stal František Kopej (SNS), ktorý dostal 223 hlasov.
Zaujímavo dopadli voľby poslancov obecného zastupiteľstva. Kandidovalo v nich až 17 kandidátov z osady a 11 z obce. Kým z kandidátov, ktorí žijú priamo v obci, uspel len Ondrej Kulan (SDKÚ), poslancami sa stalo až šesť mužov z osady.
Spolu s Kulanom zložili poslanecký sľub Emil Grundza, Adam a Zdeněk Ferencovci (všetci SNS), bratia Ladislav a Štefan Ferencovci (obaja Smer) a Anton Danko (KDH). Kandidáti z osady vo voľbách svojich protikandidátov z obce prevalcovali. Potvrdzujú to aj prví traja náhradníci poslancov. Tiež sú z osady.
Poslanci: Vzdelanie máme
"Problémy s čítaním poslaneckého sľubu nemali," povedal na margo ustanovujúceho obecného zastupiteľstva starosta Kopej. Dodal, že mu na ňom poslanci hneď schválili minimálny plat, o svojich odmenách nehlasovali. Vysvetlil, že sa k tomu dostanú až koncom januára, keď budú rozhodovať o rozpočte obce na tento rok. Hoci pripúšťa, že vzdelanie poslancov je len základné, myslí si, že problémy s jeho zostavovaním mať nebudú.
"Ja mám vzdelanie. Ale čo z neho, keď nemám robotu?" zamyslel sa poslanec Danko.
"Máme základnú školu. Tu v obci," zhodne potvrdili jeho poslaneckí kolegovia.
Od starostu sme sa dozvedeli, že hoci škola patrí obci, chodia do nej len deti z osady. Ostatné deti cestujú do škôl do Hrabovca nad Laborcom alebo do Koškoviec. Škola v Zbudskom Dlhom je totiž špeciálna. Naše pôvodné informácie hovorili o tom, že novozvolení poslanci skončili najviac 6. ročník ZŠ, dokonca jeden z nich údajne nevie písať ani čítať. Kopej však našu informáciu rezolútne vyvrátil. Poslanci reagovali: "Normálne ju máme vychodenú. Všetkých deväť ročníkov."
Starosta: Kriminalitu v obci nemáme
Poslanci vysvetlili, že v minulosti boli pilčíkmi v Štátnych lesoch. Momentálne sú bez roboty, na drevo na kúrenie chodia do lesa len na povolenky. "V osade je stopercentná nezamestnanosť," potvrdil Kopej.
"Keď chceme robiť, robíme. Ale kto nám dá robotu? Nikto," zastal sa chlapov poslanec Danko.
"Šanca zamestnať sa v rámci obce alebo blízkeho okolia je takmer nulová," zdôvodnil odchod aj mladých ľudí z obce Kopej. Dodal, že ľudia mohli k nejakej robote prísť len cez aktivačné práce. Z 50 takto zamestnaných bola väčšina z osady. Aktivačná činnosť sa vlani skončila, nové možnosti budú reálne možno na jar. Dovtedy sú ľudia z osady odkázaní na finančnú podporu štátu.
Kopej ich chválil. Povedal, že v obci doteraz nezaznamenali žiadnu krádež: "Ak dačo potrebujú, prídu do dediny, no nikdy nie rovno do dvorov. Stoja pred bránkou, nikdy nič cudzie nevezmú."
Jasný cieľ: Bytovka a dom kultúry
Poslanci netaja, že Kopej od nich dostal väčšinu voličských hlasov. Vraj vie, po čom túžia. "Ich snom sú nové domy," prezradil s tým, že by chceli novú bytovku, lebo v malých domcoch sa tlačia naraz aj tri generácie.
"Tu žije väčšina mladých ľudí, majú tak od 3 do 5 detí. Starších je tu asi len päť-šesť. Tak 58-roční tu poumierali. Ťahali v zime šahovinu z lesa na sánkach, pochoreli a poumierali," zhrnul demografickú situáciu vajda František Ferenc, ktorý poslancom byť nechcel, lebo vajdovstvo mu prischlo po nebohom otcovi.
A hoci je v centre obce čerstvo zrekonštruovaná budova, v ktorej je obecný úrad aj dom kultúry, poslanci z osady sa netaja, že svojim voličom sľúbili nový dom kultúry priamo v osade. Vajda vysvetlil: "Keď som vydával dcéru, tak dole v dome kultúry v dedine. Ale ľuďom sa to nie veľmi páčilo. Potrebujeme tu v osade vlastné miesto na svadby, krstiny, pohreby, kary. Aj pre také návštevy, ako ste teraz vy."
Podľa starostu nie sú požiadavky z osady až také nesplniteľné. Povedal, že sa pokúsia uspieť s pripravenými projektmi, na ktoré by mohli čerpať až 1,8 milióna eur. Z projektových peňazí už v minulosti obec postavila v osade bytovku. A aj vďaka nim sa obci podaril paradox. Kým stredom dediny vedie cesta II. triedy, ktorá je kvôli kamiónom samý výtlk, alebo cesta na stanicu, ktorá je samé blato, v osade majú za financie z projektu novú asfaltku. Kopej povedal, že obec sa chce uchádzať aj o peniaze na vybudovanie chodníka z osady do obce a k autobusovej zastávke. Pripustil, že pôvodná asi skončila v zberných surovinách. Po ceste chodia pešo do školy v dedine nielen deti, ale aj športujúca mládež. "V obecnom futbalovom klube sú všetko hráči z osady," povedal Kopej.
Na bohoslužby do kostola ľudia z osady nechodia. Okrem futbalového ihriska zdieľajú s tými z obce aj spoločný cintorín.
Autoritu u Rómov má aj starostova manželka
Starosta na našu otázku, či rozhodovanie o investičných akciách nebude častejšie kvôli zloženiu poslancov v neprospech ľudí z obce, odpovedal, že sa posnaží o rovnováhu. Dole v dedine je jeho prioritou dokončenie kanalizácie a chodníka k železničnej stanici.
Kopej uviedol, že spolupráce s poslancami sa neobáva. V prípade nejakých nejasností sa s nimi dorozumie aj v rómštine. Priznáva, že v nej je však lepšia jeho manželka, ktorá dlhé roky pracovala v tunajšej škole, teraz vo vlastnom pohostinstve a potravinách a všetkých pozná: "Oni sa jej dokonca chodia pýtať, s kým sú rodina."
V osade sa totiž ľudia poväčšine volajú buď Ferenc alebo Danko. Hoci v obci je zasa frekventovaným priezviskom Kulan, s poslancom Kulanom sa nám nepodarilo skontaktovať telefonicky a ani osobne. 
Obecný úrad s kultúrnym domom. Rómovia chcú vlastný dom kultúry u nich v osade. Vraj pomôžu s jeho výstavbou. Foto: kor
Domce. Najviac majú po dve izby, každá rodina v nich má od 3 do 5 detí. Lepšie bývanie je ich snom. Foto: kor
Poslanec Anton Danko. Foto: kor
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
