ugan. Pri podrobnom výskume sa mu podarilo vniesť nové svetlo na mocný rod, ktorý výrazne ovplyvnil aj podobu nášho mesta.
HUMENNÉ. V histórii regiónov východného Slovenska je ešte stále čo objavovať. Dôkazom toho je aj Adrián Džugan, ktorému sa počas práce na monografii Sokoľ v premenách času podarilo poopraviť nezrovnalosť v nazeraní na erb člena rodiny Drugetovcov.
Sedem drozdov namiesto troch
"Keďže písomné pramene týkajúce sa tejto témy sú sporadickou záležitosťou, siahol som aj po myšlienke prezentovať tento mocný šľachtický rod prostredníctvom pečatí jednotlivých vlastníkov. Vďaka tejto myšlienke sa mi podarilo opraviť blazónovanie erbu, či opis odtlačku pečatidla Viliama I. Drugeta zaužívané od 19. storočia a chybne preberané i súčasnými historikmi," opisuje začiatok svojho bádania Džugan.
Ako bolo doposiaľ prezentované, erb Viliama I. Drugeta pozostáva zo štítu, na ktorom je umiestnené brvno s tromi prackami. V dolnej polovici štítu sú tri drozdy. Práve počet drozdov na štíte sa zdal študentovi histórie sporný: "U všetkých jeho predkov sa okrem troch drozdov v dolnom poli nachádzali aj štyri drozdy v hlave štítu. Navyše vieme, že v období 12. – 13. storočia boli erby dedičnými znameniami, išlo o rodové erby. To znamená, že ten istý erb používal otec i syn."
Džuganovi sa v takmer rok trvajúcom výskume nakoniec podarilo objaviť ďalšie štyri drozdy v hlave štítu a zaužívaný opis pečate Viliama I. Drugeta označiť za nesprávny.
Za prameňmi cestoval do Maďarska
Pochybnosť o absencii štyroch drozdov v erbe Viliama I. Drugeta donútila študenta histórie oboznámiť sa s erbovým právom. Potom nasledovalo bádanie v archívoch. Prvú stopu našiel v susednom Maďarsku.
"V Magyar Országos Levétár v Budapešti som na jednej pečati našiel v pravom hornom rohu štítu siluetu drozda. No pečať bola značne poškodená. Musel som sa teda opäť vrátiť na Slovensko. Prešiel som Štátnym archívom v Prešove a skončil až v Levoči. Tu, na listine zo 16. apríla 1337 sa mi podarilo nájsť dlho hľadaných drozdov," hovorí Džugan.
Chce podať posolstvo o našej minulosti aj Humenčanom
Príspevok s názvom Drugetovci a hradné panstvo Sokoľ bol prezentovaný koncom apríla 2010 na 6. študentskej vedeckej konferencii Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove. Zároveň je súčasťou už spomínanej monografie.
Pre Džugana ako člena Slovenskej genealogicko-heraldickej spoločnosti je ale dôležitá aj osveta medzi ľuďmi: "Poopravil som interpretáciu erbu jedného z najmocnejších mužov svojej doby v Uhorsku, čím možno vyvrátiť viaceré tvrdenia dobových kronikárov. Podstatné však je priniesť posolstvo o našej minulosti medzi laickú verejnosť, zvlášť medzi obyvateľov Humenného, keďže dejiny mesta sú úzko spojené s dejinami rodu Drugetovcov."
Autor: Alexandra Varcholová
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
