Jeden pani učiteľky slovenčiny a aj vlastný.

HUMENNÉ. Začiatkom decembra sa piataci zišli vo svojej triede s učiteľkou slovenčiny Žanetou Pitnerovou na tvorivej dielni. Hlavnou témou bolo: "Napíšeme spolu knihu."

Vianočná rozprávka

Každý dostal lístok na jedno želanie a jeden druh citu. Lístočky poskladali a dali pani učiteľke. Ona ich pomiešala a každý z nich si mal jeden lístok vybrať. To, čo na ňom bolo napísané, bolo niečo, čo mal konkrétny nádejný spisovateľ použiť vo svojom príbehu. Vianočná rozprávka mala mať niekoľko postáv. Jeden žiak - spisovateľ bol rozprávačom, ktorý pri vianočnom stole rozprával príbehy ostatných postáv. Nasledovalo veľa otázok, veľa trpezlivých odpovedí, a potom hľadanie tej správnej inšpirácie. Ticho, smiech, pozeranie z okna na padajúce vločky či na stenu alebo čokoládová tyčinka, to všetko a iné veci boli potrebné na to, aby fantázia začala pracovať naplno a naštartovalo sa písanie. V tvorivej atmosfére s dobrými nápadmi, sprevádzanými výbuchmi smiechu, vymedzený čas ubehol veľmi rýchlo. Na záver autori prečítali nahlas svoje čiastkové výtvory. Ďalej v tvorbe pokračovali na nasledujúcich vyučovacích hodinách, kde to spolu zoradili a knihu doladili do finálnej podoby. Času bolo tak akurát do Vianoc. No a s touto rozprávkou boli naozaj tie pravé kúzelné Veselé Vianoce.

Lodičkovo: Presne 4 025 papierových lodičiek

Druhý nápad bol originál ich - piatacky. Keď sa ako čerství piataci prehupli v škole na 2. stupeň, bola to pre nich veľká zmena. Rozmýšľali, ako by si spríjemnili a ozváštnili vyučovací deň. A tak začali stavať lodičky z papiera. Najprv len tak, potrošku, ale postupne sa do toho zapojili všetci v triede a na Vianoce sa rozhodli, že to ukážu rodičom i všetkým v celej škole. V stredu pred prázdninami v rámci Tvorivej dielne začali postupne vykladať lodičky od ich triedy na druhom poschodí ku schodom, po nich dolu na chodbu, kde je prvý stupeň až k východu zo školy a so zatajeným dychom pozorovali, ako ich lodičkový potôčik rastie. Pomáhala aj triedna učiteľka Viera Hovancová, mamičky aj babičky, ktoré prinesli občerstvenie. Najprv to bol jeden rad, potom druhý, až sa postupne potôčik rozrástol do širokej rieky, že bol problém preskočiť ju na druhú stranu. Veľkosť ich výtvarného dielka zakomponovaného do architektúry prekvapila všetkých. Prázdninovú lodičkovú rieku chodili obdivovať žiaci z prvého i z druhého stupňa. Malí sa to snažili spočítať, veľkí si to fotili a natáčali do mobilov. Keď si všetci lodičkovo pozreli, začalo sa systematicky skladať a počítať. Výsledné číslo ohromilo všetkých. Ich húževnatosť sa vyplatila. Lodičiek bolo 4025! Zatiaľ... Piataci sú totiž rozhodnutí pokračovať a vytvoriť zaujímavý rekord. Ten prvý školský už majú. A nielen to, dokázali si, že keď sa zahryznú do niečoho, tak sú schopní doviesť to do úspešného konca. S týmto predsavzatím vyplávali aj so svojimi lodičkami na vianočné prázdniny.

Autor: Jana Vargová

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín