V roku 2009 bola dokonca jedna z nich, Žena cez palubu, nominovaná na divadelnú cenu Dosky ako objav sezóny. Adriana Totiková, režisérka, dramaturgička a scenáristka, sa väčšiu časť roka pohybuje v Bratislave, ale každý rok sa s láskou vracia domov do Humenného, aby v kruhu rodiny oslávila vianočné sviatky.

Je december, najkrajšie sviatky v roku sa nezadržateľne blížia. Kedy a vďaka čomu si si začala uvedomovať, že prichádza vianočný čas?

- Väčšinou na vianočné sviatky upozorňujú televízne reklamy a obchodné siete, a to už v októbri. Tento nový trend sa mi vôbec nepáči, snažím sa ten nátlak nepripúšťať. Oficiálne "zvianočnievam" v decembri, keď sa zúčastňujem rôznych výročných hodnotiacich stretnutí spojených s varením kapustnice a neformálnymi rozhovormi. Niekedy je ich tak veľa, až sa mi zdá, že sa už v decembri nedá sústredene pracovať. O to viac si uvedomím únavu a vyčerpanie a poviem si: "Nech už sú Vianoce!"

Niektorí ľudia nakupujú darčeky v predstihu, iní behajú po obchodoch na poslednú možnú chvíľu. Do ktorého z týchto typov by si zaradila seba?

- Ja som nákupný maniak, nakupovať ma baví po celý rok. Rovnako prežívam radosť, keď zháňam klince, čistiace prostriedky alebo šaty na premiéru. Základnú darčekovú výbavu som zabezpečila počas jesene a teraz dolaďujem detaily. Vždy mám obavu z toho, že niektorý z mojich blízkych dostal menej ako tí ostatní, a tak nakupujem ďalej a darčekov pribúda. Za to doma vždy zožnem kritiku, moja rodina sa ma roky snaží naučiť šetriť. Darčeky však dávam veľmi rada, obzvlášť keď si myslím, že je to pre obdarovaného to pravé.

Čo si počas Vianoc dokážeš najviac vychutnať?

- Milujem moment pri domácom krbe, keď sa spolu s rodičmi a bratom hrejeme, chrumkáme dobroty a dohadujeme sa, čo budeme pozerať. Ja sa každoročne teším na film Vianočné oblátky a spolu s hlavnou hrdinkou riešim, "či sa vydá na fašiangy, či ostane pannou zas". Zbožňujem vianočné návštevy, keď sú všetci krásne vychystaní a stretnutie rodiny a blízkych priateľov má obzvlášť ľudský rozmer.

Akými tradíciami a zvykmi sa riadi tvoja rodina?

- Zdobenie stromčeka mám na starosti ja, asistuje mi môj brat. Zvyčajne nás mamka vyzve už skôr, ale my sa odhodláme až 24. decembra. Vianočný stôl patrí mamke, ona je úžasná a vychýrená kuchárka aj dekoratérka, na stole sa spájajú šarišské aj rusnácke jedlá, podľa pôvodu mojich rodičov. Máme však aj taký vlastný rodinný zvyk. Po večeri sa vždy postavíme okolo stromčeka a chytíme sa za ruky, aby sme aj ďalší rok boli súdržní. Vtedy si uvedomujem, že mám pri sebe tých najbližších, a že som šťastná. Potom nasledujú koledy, ktoré sú humorným bodom programu, keďže sú prinútení spievať aj naši chlapi - otec a brat Juraj. Ja poskakujem s tamburínkou v ruke a udávam rytmus. Rozbalíme darčeky a čakáme na priateľov.

Máš už naplánovaný Silvester a Nový rok?

- Silvester neplánujem, ale zvyknem ho tráviť so starými priateľmi z humenského gymnázia. Tieto zväzky sú veľmi silné a som rada, že sa nám stále darí stretávať. Po Novom roku sa chystám na pravoslávne Vianoce 6. januára, ktoré slávime v širšom rodinnom kruhu u starých rodičov v dedinke Zboj.

Skús sa s čitateľmi podeliť o nejaký vtipný príbeh z tohto roku...

- Nezvyknem si pamätať celé príbehy, som viac pozorovateľ a preciťovateľ, ale humorné situácie často zažívam na ulici alebo v autobuse. Na jar sa pri mne v Prahe zastavil Karel Gott a ocenil moju netradičnú baretku s pierkom, v ktorej vyzerám ako princ Bajaja a v lete ma zas na ulici zastavil starší pán a vyhlásil: "Blahopřeju vám slečno, dneska poprvé vidím v Bratislavě hezké nohy".

Dávaš si nesplniteľné novoročné predsavzatia?

- Vždy. Nový rok znamená novú nádej. Intenzívnejšie to však cítim, keď začína jeseň a s ňou nová divadelná sezóna. Vtedy plánujem, čo všetko chcem do leta urobiť. Na Nový rok sa chcem zakaždým skoro ráno zobudiť a usilovne pracovať, aby sa mi to podľa porekadla darilo po celý rok. Pravdaže, napokon dlho spím a potom sa len tak motkám po byte a hneď je po prvom záväzku. Často si vravím, že nebudem taká, alebo budem onaká, ale základné povahové črty sa podľa môjho názoru zmeniť nedajú. Čo sa týka zlozvykov mám jeden, s ktorým bojujem od detstva a žiaden Nový rok mi k zmene nepomohol. Sladkosti.

Autor: Alexandra Varcholová

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín