Kauza výrubu stromov medzi obcami Vyšný Hrušov a Maškovce bude mať zrejme dohru na súde. Inšpekcia životného prostredia na podnet Lesoochranárskeho zoskupenia VLK - Východné Karpaty vykonala kontrolu, ktorá potvrdila hazard s prírodou. Otázkou je, kto za to bude pykať. Eseročka, ktorá dostala na výrub povolenie, už neexistuje. Po nej zostala len skaza.
VYŠNÝ HRUŠOV/KOŠICE. Medzi Vyšným Hrušovom a Maškovcami roky nikto neudržiaval pozemky v extravilánoch obcí.
Povolenie na výrub dostali koncom roku 2008
Pred kolektivizáciou a vznikom Jednotného roľníckeho družstva patrila pôda v okolí obcí ľuďom, združeným do urbariátu a cirkvi. Významnú časť tvorili pasienky so skupinkami stromov. "Na papieri" v katastri boli zapísané ako trvalo trávnatý porast (TTP).
V roku 2003 sa tamojšia príroda dostala pod ochranu štátu. Územie sa v rámci predvstupových dohovorov s Európskou úniou zaviazal vyhlásiť za Chránené vtáčie územie Laborecká vrchovina. Za niekoľko desaťročí vnikol súvislý pás drevín, v ktorom rástli okrem náletových drevín aj pôvodné majestátne stromy.
O výrub prejavila záujem eseročka Agro Vyšný Hrušov, ktorá tým chcela údajne docieliť zhodu stavu pozemkov na papieri a v skutočnosti. Presne pred dvomi rokmi, 16. decembra 2008, dostala na výrub stromov medzi obcami povolenie.
Z údajných 21 893 stromov mohli nechať v prírode len 325 kusov
Nešlo však o žiadne vianočné stromčeky, ale výrub vo veľkom. Keby boli pozemky preklasifikované na les, muselo by Agro rúbať podľa lesného hospodárskeho plánu. Keďže pozemky nikto nepreklasifikoval, masívna ťažba sa bez neho zaobišla. Neskôr, 17. septembra 2009, vyhlásil štát s účinnosťou od 1. novembra 2009 v miestach, kde sa takto rúbalo, Chránené vtáčie územie Laborecká vrchovina.
Obvodný úrad životného prostredia v Humennom pred ťažbou evidoval v lokalite Jablonov 12 024 drevín. Povolil, aby tam Agro nezoťalo len 140 kusov. Padnúť tu teda mohlo najviac, a to až neuveriteľných 11 884 drevín. V lokalite Nad Topolinami úrad evidoval dokopy 2 577 stromov, z nich 2 517 dovolil zrúbať a 60 rozhodol ponechať. V lokalite Malaňka rástlo dokopy 5 122 stromov, z nich zostať malo len 125. V lokalite Topoliny malo rásť spolu 2 170 stromov, z nich úrad rozhodol ponechať len 50.
Polícia potvrdila krádež dreva z urbárskeho lesa
Je viac ako pravdepodobné, že čísla stromov, ktoré nemali zrúbať, zostali len na papieri a v skutočnosti sú nižšie. Na jar minulého roka sme na to upozorňovali obvodný úrad životného prostredia, ktorý sa kontrole výrubu zdráhal. V máji 2009 to chvíľu vyzeralo, že po našom podnete pôjdu z úradu okamžite na kontrolu dodržiavania ich rozhodnutia o výrube. Nešli. Odvolali sa na práceneschopnosť konateľa Agra Vyšný Hrušov.
Na jari tohto roku sa o lokalitu v I. stupni ochrany začali zaujímať policajti. Zavolali ich tam šokovaní členovia urbariátu z Vyšného Hrušova.
"Neznámy páchateľ ešte vlani vyrúbal 20 bukov, 25 hrabov, päť borovíc, 10 briez, päť osík, dva duby a jeden javor," informoval policajný hovorca Daniel Džobanik. "Materiálne škody sa vyšplhali na takmer 4 200 eur, spoločenská hodnota stromov presiahla 185-tisíc eur," dodal.
V čase zákazu ťažby tam robila ťažká technika
Ôsmeho júna tohto roku sa na miesta povoleného výrubu vybrali členovia Lesoochranárskeho zoskupenia VLK-Východné Karpaty. O zisteniach z terénneho monitoringu okamžite informovali Inšpekciu životného prostredia v Košiciach.
Podľa lesoochranára Viliama Bartuša nebolo pri výrube dodržané nariadenie Obvodného úradu životného prostredia, aby Agro zabezpečilo, aby sa ťažbou nezničili stromy, ktoré mali v teréne zostať. Podľa lesoochranárov Agro nedodržalo ani to, že do mesiaca po ukončení výrubu malo dreviny z miesta ťažby odviezť. Takisto sa im nezdalo, že v teréne vidia nezrezané stromy, ktoré figurovali na papieri, a to dub zimný, buk, čerešňu a borovicu.
Nielenže ich šokoval pohľad na holorub v debrách, ale aj to, že v deň monitoringu, teda už v čase, keď platil zákaz ťažby, našli v lokalite ťažkú techniku, ktorou neznámi ľudia stromy približovali, na mieste štiepkovali a odvážali.
Inšpektori reagovali skoro okamžite
Bartuš uviedol, že poznávaciu značku malo len jedno auto. Muž, ktorý z neho rozdával príkazy, mu údajne tvrdil, že tam pracujú na základe povolení a žiadosti vlastníka. Lesoochranári dospeli k názoru, že ťažbou zničili hniezda vtákov a celý ich prirodzený biotop.
Vo veci začala 25. júna na mieste výrubu konať Inšpekcia životného prostredia. Lesoochranárov o svojich zisteniach vyrozumela začiatkom tohto mesiaca. Inšpektori potvrdili zistenie lesoochranárov. Skonštatovali, že na štyroch parcelách stromy rúbali tak, že poškodili tie, ktoré mali v teréne zostať.
Agro malo podľa rozhodnutia o výrube rúbať v debrách tak, že výrub mali realizovať po jednotlivých stromoch s tým, že mali zohľadniť ich zdravotný stav a odstrániť len poškodené, choré, krivé a odumreté dreviny. Inšpekcia však potvrdila to, čo od samého začiatku bilo do očí a Obvodný úrad životného prostredia v Humennom akoby nechcel vidieť.
"V stržiach ku dňu kontroly došlo k súvislému výrubu tam rastúcich drevín," stojí v správe čierne na bielom. Inšpekcia podľa všetkého vyvodí voči Agru zodpovednosť za nedodržanie rozhodnutia o výrube.
Spoločnosť údajne už neexistuje
Podľa urbárnikov, s ktorými sme v máji 2009 boli v kontakte, v debrách rástli najstaršie a najvzácnejšie stromy v celom okolí. Do debry sa totiž nikto z nich neodvážil zasiahnuť.
Pomenovaniu "špekulatívny výrub v stržiach" sa neubránili viacerí nami oslovení Hrušovčania: "Načo by niekto rekultivoval pôdu v debrách, ak sa tam nikdy kvôli nedostupnému terénu nebude môcť pásť dobytok?"
Odpovedí na podobné otázky, či vysvetlení je momentálne ako šafranu. Michal Š., ktorý bol v čase výrubu konateľom Agra, s. r. o., Vyšný Hrušov, nám oznámil, že Agro zaniklo a on už s touto firmou nemá nič spoločné. Podľa jeho slov je momentálne len obyčajným invalidným dôchodcom.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
