Kaplnka sa zmení na maštaľ

Najkrajšie sviatky sa blížia. Nádherne o ich čare a duchovnom zmysle rozpráva vychovávateľ - salezián Marián Husár.

Keď počuješ slovo Vianoce, čo sa ti prvé vybaví?

"Každé Vianoce majú svoje neopakovateľné čaro. Pamätám si tie úžasné chvíle z detstva, kedy sme s tlčúcim srdcom otvárali dvere na izbe, kde sa objavil rozsvietený stromček, odbaľovanie darčekov, štedrá večera v kruhu najbližších, vyzváňanie zvonov na polnočnú omšu, vŕzganie snehu pod nohami, betlehemci, koledy...
Aj minule, keď som išiel cez rozsvietené mesto, premkol ma taký zvláštny pocit pokoja a akejsi hlbokej radosti - už je to blízko..."

Ľudia pečú koláče, kupujú darčeky, upratuje sa vo veľkom, u mnohých ovládne zhon, len aby sme stihli všetko dobre pripraviť. Čo si o tom myslíš?

"To všetko samozrejme k Vianociam patrí - darčeky, vyzdobený stromček, koláčiky a chutné jedlá... Ale to všetko by nemalo veľký význam, keby sme si zabudli pripraviť svoje srdce. Cirkev nám ponúka advent a tak, ako sa na adventnom venci počas štyroch týždňov zapaľuje vždy ďalšia a ďalšia svieca, sme pozvaní aby aj naše vnútro bolo čoraz viac ponorené do svetla - pre niekoho to môže byť výzva na odpustenie osobe, ktorá nám ublížila, výzva na zmierenie, pre iného zabojovať s nejakou svojou chybou, slabosťou, alebo závislosťou, pre ďalšieho prehĺbiť svoju modlitbu, alebo vzťah s deťmi, manželkou, urobiť čosi pekné... Ako kňaz sa vždy veľmi teším na tieto dni, pretože do nášho strediska prichádzajú mnohí ľudia, aby si úprimne vykonali vianočnú sv. spoveď. Často sa tu stávame svedkami hlbokých úprimných obrátení, kde niekedy nechýbajú ani slzy."

Ako sa ty pripravuješ na Vianoce?

"Ako direktor saleziánov - „otec komunity" tak trochu rozmýšľam aj nad darčekmi. S bratmi sme si „naplánovali", ako spoločne aj s mládežou prežijeme tieto vianočné dni. Cvičíme betlehemcov, „študujeme" najnovšie vianočné recepty a veľa času počas týchto dní trávime v spovednici. Ale samozrejme za pomoci našich dobrodincov a spolupracovníkov aj všetko pekne upraceme a vyzdobíme. Našu kaplnka u saleziánov si „zmeníme na malú maštaľku".

Dnes mnohí hovoria, že komercia, reklama, predvianočný zhon „vyprázdnili" zmysel Vianoc. Pokúsil by si sa teraz trochu načrtnúť hlboký zmysel Vianoc?

"Počas Vianoc slávime príchod Božieho Syna na tento svet, medzi nás ľudí. Boh prichádza nie ako mocný vojvoda, kráľ alebo politický vodca, ale ako bezbranné dieťa. Nenarodil sa v paláci, ani na cisárskom dvore, ale v maštali. Nebola to žiadna romantika, nijaký pekne vysvietený drevený domček z Betlehema, ani vôňa vetvičiek s ihličím. Bola to jaskyňa, maštaľ, so všetkým, čo k maštali patrí, kde je tma, zvieratá so svojimi výkalmi a smradom. Vianoce nám ukazujú Boha, ktorý sa zriekava samého seba, aby sa nám stal totálne blízkym. Boh sa neuspokojí s tým, že bude bývať v čistých, uprataných izbách, ale chce zostúpiť do našej hĺbky, chce sa narodiť kdesi hlboko v nás, chce zostupovať do našich pochybností, ťažkostí, do nášho utrpenia, túži svojím svetlom prenikať naše temnoty. Kdesi tam sa dotýkame zmyslu Vianoc. Vianoce nám ukazujú silnú pravdu, že náš Boh je Bohom lásky a všetky pekné symboly Vianoc, ako je rozžiarený stromček, darčeky, štedrá večera, koledy atď. nám majú podčiarknuť túto skutočnosť."

Máš nejaké silné vianočné zážitky?

"Napadá mi ich hneď niekoľko. Stalo sa mi to pred niekoľkými rokmi - nacvičili sme betlehemcov. Tešili sme sa, že pôjdeme navštíviť blízkych ľudí a urobíme im radosť. Mali sme presné adresy tých, ku ktorým sme mali v ten deň ísť. Kráčali sme s chlapcami po ulici, poobliekaní ako malí pastieri, ktorí ohlasujú dobrú novinu. Snažili sme sa trochu spievať, pozdravovali sme ľudí, rozdávali letáčiky o Afrike. „A kedy prídete k nám?" ozval sa malý chlapček, ktorému žiarili oči pri pohľade na našich „pastierikov". Bol sám. „Poďte k nám." Zaznel opäť jeho hlas do vyzváňania zvoncov. Nevedel som, čo robiť. Volal nás do bytovky, nepoznali sme tú rodinu. Chlapci sa pomaly vzďaľovali po chodníku, ja som bezradne stál, boli sme v Petržalke, nepoznal som pomery rodiny, z ktorej neznámy malý chlapec pochádzal. „A kedy prídete k nám?" „Neprídeme," zajachtal som. „Ale veď vy musíte chodiť ku všetkým." Pomaly som odchádzal, naši chlapci už boli ďaleko vpredu, pozeral som za sklamaným chlapcom... Ten pohľad ma potom prenasledoval celé Vianoce. Uvedomil som si, ako som to nezvládol. Vianoce sú predsa chvíle, kedy k nám prichádza Dieťa a chce nás učiť, ako sa máme stávať navzájom bližšími."

Napadá ti ešte aj nejaký iný zážitok?

"V mysli sa mi vynárajú jedny Vianoce, keď vonku bolo počuť koledy, všade to dýchalo vianočnou atmosférou a ja som sedel v malej izbe vedľa ženy (mamy jedného dievčaťa zo stretka), ktorá umierala na rakovinu. Spovedala sa po mnohých rokoch. Keď som od nej odchádzal, nechal som jej na stolíku malý Betlehem so slovami: „Teta, dnes sa tu vo vás narodil." V očiach mala slzy, ale vyžarovala pokoj."

Marián, čo by si chcel zaželať našim čitateľom?

"Aby tieto Vianoce boli o Dieťati i o nás, aby sa jeho narodenie odohralo v Betleheme i v nás."