VYŠNÝ HRUŠOV. Pozemky za siedmimi rodinnými domami na vyšnom konci Vyšného Hrušova susedia s poľnohospodárskym dvorom. Hoci ich od nich delí bývalé družstevné oplotenie s ostnatým drôtom na vrchu, majiteľom záhumienkov je to málo platné. Cez spodnú časť plota k nim špacírujú nevítaní hostia.

Susedia: Všetko nám tu ničia

„V sobotu ráno som odchádzal z domu do Košíc. Na záhumienku som mal krásnu zelenú pšenicu, čo som zasial. V nedeľu ráno som našiel políčko úplne rozryté, z pšenice mi nič neostalo," sťažuje sa Hrušovčan Andrej Kandráč.

„Tento problém trvá už tretí rok, odkedy na poľnohospodársky dvor doviezli svine. Žijú tam voľne, chodia si, kade chcú. Za ten čas sa rozrástli a už je tam tých voľne žijúcich svíň niekoľko stád," vraví Kandráčov sused Dušan Andrejčík.

„Lokalita poľnohospodárskeho dvora je už pre ne malá, preto prichádzajú na naše záhumienky za trávou, korienkami. Mal som tu riadne, len štvorročné oplotenie, ktoré som musel zlikvidovať. Rozbili ho. Je to obrovská sila. Urobia diery v plote, a potom všetko ryjú. Nemáme nič zo zeleniny, zemiakov, trávy, obilnín," dodáva.

Boja sa agresívnych samíc

Andrejčík vysvetľuje, že tento problém majú okrem nich dvoch ďalší piati susedia: „Ak ich odtiaľto vyženieme, po troch hodinách ich tu máme znovu. Ráno tu po nich nájdeme spúšť. Sused na konci má svoj pozemok ohradený, chodia aj cez jeho plot."

Zhodujú sa, že ak nenastane náprava, obrátia sa na políciu. Roztrpčení susedia hovoria, že problém sa snažili riešiť so zamestnankyňou poľnohospodárskej farmy bývajúcou v obci. „Bol som za ňou, aby to riešili. Povedala, že to povie šéfovi, ale viac sa neozvala. Keď sme za ňou boli, tak sa pred nami schovala," vraví Andrejčík.

Problém je podľa nich závažný: „Bojíme sa. Ani psa nemôžeme pustiť. Ani sa k nim nepribližujeme, hoci sú na našom. Tie bachyne si chránia mladé a sú veľmi agresívne. Môžu na človeka zaútočiť."

Problém riešil aj starosta

Po poslednej nočnej návšteve svíň však zjavne pretiekla posledná kvapka trpezlivosti. „Veď nám robia neskutočnú škodu! Tu som skultivoval zem, zasial trávu. Za jednu noc ju zryli. Mám škodu a navyše aj kopec roboty. Musím kúpiť 20 litrov benzínu do malotraktora a dať to do poriadku. Za jeden deň to nespravím. A keď skončím, v noci prídu zas?" zlostí sa Andrejčík.

Spolu so susedmi robia ďalšie zátarasy pred dierami v plote. „Tu to zatarasíme, prerazia to o meter vedľa," ťažkajú si.

„Svine ničili pozemok aj môjmu otcovi. Nahlásili sme to aj na polícii, nič v tomto smere neurobili. Hovoril som o tom telefonicky aj s novým konateľom firmy. Ten tam dáva veci do poriadku. Má aj dobrý prístup k pozemkom v extraviláne obce. V chotári to už vyzerá lepšie. Uvidíme," dodáva starosta obce Stanislav Rajňák (nezávislý).

Majiteľ: O ničom som nevedel

Oplotenie aj poľnohospodárska farma patrí spoločnosti Agro Borkov. Jej nový konateľ nás odkazuje na predchádzajúceho konateľa firmy Agro Vyšný Hrušov Michala Šalatu s tým, že svine patria jemu.

Michal Šalata reaguje, že síce už s firmou nemá nič spoločné, ale že svine sú jeho: „V tejto veci sa na mňa nik zo susedov neobrátil. Problém zjavne riešili s nesprávnym človekom."

Vysvetľuje, že na farme mu dovolili noví spoločníci firmy dochovať svine, ktoré sem priviezol pred štyrmi rokmi. „Sú to polodivé svine. Nezaútočia. Sú plaché. Vznikli skrížením svine divej, domácej, vietnamskej a kanadského plemena duroc. Žijú voľne na farme, potravy tu majú dostatok."

V názore na plot sa rozchádzajú

Šalata nepopiera, že je možné, že sa svine cez diery v plote na záhumienky dostanú. Myslí si, že je vylúčené, že za diery v plote môžu len zvieratá: „Podľa mňa sú niektoré diery výsledkom 'lovca', ktorý nám chodil na dvor na železo, naftu."

Andrejčík oponuje, že plota sa nikto z družstva nedotkol od roku 1958: „Je tu tak, odkedy vzniklo družstvo. Nikdy ho neopravili."

Šalata oponuje, že ak je plotom ohradené družstvo, mali si rovnako svoje pozemky ohradiť aj susedia - majitelia záhumienkov.

Andrejčík ukazuje zdemolované pletivo plotu medzi svojím a Kandráčovým pozemkom: „Ak nemajú v poriadku plot na farme, ťažko sa ubránime tomu, aby takto neničili aj naše oplotenie." Ukazujú, že stáda sa voľne pohybujú už v tesnej blízkosti ich dvorov, kde majú hydinu.

Majiteľ škody uhradí

„Ja nemám problém uhradiť im spôsobené škody. Vyjdem im v ústrety. Pravda, ak ich požiadavky nebudú prehnané," zdôrazňuje Šalata.

Vraví, že problém by mal čo nevidieť pominúť. „Minulú nedeľu sme odstrelili kanca. Druhého už nenasadzujem. Počet kusov by sa tým pádom nemal zvyšovať. Tie svine sa nedajú chytiť do rúk, musíme ich loviť. Správajú sa totiž ako divé zviera. Niektoré čakajú mladé, bolo by neetické ich strieľať. Musia sa vyprasiť, tie malé musia dorásť. Počítam, že do mája už na dvore nebudú. Už je ich aj tak menej. Bolo ich 70 kusov, teraz je ich 40."

Andrejčík s Kandráčom si stoja za tým, že Šalatovi nebudú dávať nejaké ultimátum: „Chceme len, aby nám dal naše pozemky do pôvodného stavu."

Podľa nich by tiež nebolo od veci, ak by noví spoločníci poľnohospodárskej farmy zacelili diery v pletive. „Hoci nám svine ničia naše pozemky, nevieme si predstaviť, ako by sme voči nim mali zakročiť? Hoci ich prichytíme na našom, sú predsa len cudzím majetkom," zhodujú sa.

Dušan Andrejčík prikladá pred diery v plote farmy takéto zátarasy, aby sa cez ne zvieratá nedostali na jeho pozemok. Stádo sa dostane na druhú stranu inými dierami.
Foto: KOR

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín