Podobných stromov, ktoré už ohrozujú svoje okolie a je ťažké sa k nim dostať, nie je málo. Zvládne ich však len odborník. Hoci si myslí, že každého stromu je škoda.
KOCHANOVCE/HUMENNÉ. V centre Kochanoviec stojí oproti Domu nádeje kríž. Vedľa neho stál celé storočie smrek. Z roka na rok bol vyšší a mohutnejší. Radostný pohľad na majestátny kúsok ale za posledné roky nemali obyvatelia blízkych domov. Pri búrkach už podľa niektorých išlo "do tuhého."
Strom sa nahol a nebezpečne sa kýval
Pani Šalátová bývajúca v centre Kochanoviec, blízko kríža, má už 80 rokov. Spomína, že smrek vedľa kríža zasadila jej babička. "Strom mal sto rokov," potvrdil starosta Kochanoviec Miroslav Porochnavý.
Dodal, že takýto, 30 metrov vysoký husto rozvetvený smrek, bol jednoznačne ozdobou a pýchou dediny. "Inak sa ale na neho pozerali ľudia, ktorí bývajú v domoch v jeho blízkosti. Pri každej búrke a silnom vetre sa mali na pozore, lebo sa báli, že ho vietor vyvráti a zavalí im dom," poznamenal.
"Bývam tu už siedmy rok. Keď som sem prišla a z okna sa pozrela na kríž, strom stál v jeho línii. Teraz je strom viditeľne naklonený na stranu. Pri silnom vetre sa ohýnal tak mohutne, že sme sa báli, že nám spadne na dom," popísala nám dcéra babičky Šalátovej, pani Mária.
Stromolezec sa nezastavil štyri hodiny
"Ľudia sa začali sťažovať. Obyvatelia piatich rodinných domov sa báli, že okrem ich domov zavalí aj Dom nádeje, poškodí elektrické vedenie. Rozhodli sme sa, že treba konať. Stál však na mieste, kde ho nebolo možné klasicky zrezať, preto sme sa obrátili na odborníka," povedal starosta.
Arboristovi, stromolezcovi Martinovi Magyarovi trval netradičný výrub smreku štyri hodiny. Najprv odrezal zdola konár po konári, potom ho po kusoch zrezal od vrchu a spustil 7 metrov nad zemou. Podľa jeho názoru bol strom v dobrej kondícii: "Vydržal by ešte ďalších 50 rokov, no mal veľmi plytké korene."
Dodal, že u smrekov je to bežné. Preto vhodnejšie na výsadbu sú podľa neho lipy, javory a jasene. V Kochanovciach ešte majú problém so stromom na cintoríne. Podobne ako na starom cintoríne v Humennom. K ihličnanom kvôli pomníkom s technikou nemôžu. "Toto je spôsob, ako ošetriť stromy na takých nedostupných miestach," potvrdil stromolezec.
Arborista: Každého stromu je škoda
Podľa Magyara sa v obciach a mestách starostlivosť o stromy síce zlepšuje, no stále sa stretáva s takými, na ktoré siahol neodborník. Zamrzelo ho, ak pred kostol, pri ktorom na 30 metrov stáli majestátne lipy, nabehol "umelec" s motorovou pílou a zničil celú primárnu korunu.
Podľa skúseného arboristu majú problémy so stromami aj ľudia na súkromných pozemkoch. Dôvodom je, že stromy zasadili bez toho, aby mysleli na to, že raz narastú.
"Nepísaným pravidlom je sadiť stromy minimálne 4 metre od steny budovy," povedal. Hoci sú ihličnany módne, netreba podľa neho zabúdať na to, že ak napadne ťažký sneh na konáre takej borovice, zvykne ich zlomiť.
"Ak nemá strom narušené korene, neexistuje dôvod na paniku. Aj olámaný strom sa dá ošetriť. Myslím, si, že aj keď sa nedá predpokladať, čo urobí so stromom vietor, je výrub stromu poslednou možnosťou. Každého stromu je škoda," povedal.
Pre hasičov sú stromy vážnou prekážkou
Svoje o stromoch vedia aj hasiči. Peter Tričák, riaditeľ Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Humennom povedal, že najčastejšie vyrážajú po silnom vetre odstraňovať vyvrátené alebo polámané ovocné stromy pri cestách, ktoré skoro nikto neošetruje. V niektorých lokalitách zasa k stromom, ktoré padajú na cestu zo svahu.
"Také miesto bolo medzi Kochanovcami a Ľubišou. Ešte stále sa tam, aj po ich výrube, na niektorých miestach zváža na svah na cestu."
Tričák pripomenul, že najväčšie problémy im robia stromy pod oknami bytoviek v Humennom. "Na niektorých miestach to už pripomína džungľu a my sa tam nemôžeme dostať s hasičskou technikou." Aj to je podľa hasičov veľmi dôležitá vec, na ktorú nesmú ľudia zabúdať, keď strom vysádzajú. Paradoxne, hasičov k nim volajú až vtedy, keď im tienia do bytu.
Z dreva bude prístrešok pre škôlkárov
Podľa Magyara vyrastá hlavne v mestách generácia, ktorá vie o stromoch málo. "Ak sa aj ľudia rozhodnú, že k stromu, ktorého konáre, napríklad zasahujú do vedenia, nebudú volať odborníka, ale upravia si ho sami, nesmú zabúdať, že teraz v jeseni by mali dať stromu pokoj. Ideálne je strom orezať po rozvinutí lístia na jar. Najlepšie tak po 15. apríli. V tomto období odporúčam odstrániť len suché vetvy," povedal.
Kochanovčania síce prišli o majestátny strom, ale drevo z neho v obci zostane. "Máme z neho tri metre kubické dreva. Obec ich dá na píle porezať na hranoly a dosky. Použijeme ich na výstavbu prístrešku budovy materskej školy," povedal starosta Porochnavý.
Nevyspytateľný. Až 30 metrov vysokého stromu v centre Kochanoviec sa báli ľudia z piatich domov okolo neho. Obavy mali aj o Dom nádeje oproti. Nehovoriac o tom, že vo chvíli, keby ho vietor zlomil, by zasiahol človeka. Foto: kor
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
