Rodina Vladimíra Bučeka býva na mieste, ktoré si pred sedemnástimi rokmi vybrali kvôli jeho polohe. Hoci pozemok do slova a do písmena dokazoval, od čoho pochádza názov obce, pretože bol samý kameň, Bučekovci na ňom dokázali nemožné.
KAMIENKA. Pri našej návšteve sme pána domu Vladimíra Bučeka nezastihli. „Ráno bol na hubách, teraz šiel znova," prezradila nám jeho sympatická a veľmi príjemná manželka pani Kvetka. Meno ju naozaj vystihuje, okolo domu má krásne kvety.
Pri dome majú nádherný rybník, chýba azda len vodník
Po pozemku nás teda sprevádza Vladimírov syn Matúš. „Otec je vášnivý hubár a rybár. Tento pozemok si vybral zámerne," vraví.
Pani Kvetka hovorí, že rieka, ktorá vyviera vo Vihorlatských vrchoch, sa v starých mapách volá Rika, no v nových je už zapísaná ako Kamenica.
V každom prípade je v nej aj tak stále studená, ba až ľadová voda. „Asi druhý rok, čo sme začali stavať, tu boli otcovi priatelia rybári. Otec túžil mať obrovské akvárium, no ale namiesto toho vymysleli, že tu urobia rybník," spomína Matúš.
Na pozemku si vyhliadli miesto tak, aby mala voda z Riky prirodzený prítok a odtok a vybágrovali rybník. „Má rozlohu asi tri áre. Voda je hlboká od 1,20 do 1,60 metra," dopĺňa pani Kvetka.
Sopečný kameň je nielen rarita, ale aj miesto na slnenie
Matúš vysvetľuje, že počas výkopu rybníka narazili na obrovitánsky kameň, o aké nie je v lesoch v blízkosti sopky núdza. Tento je však ozaj poriadny kúsok.
„Nevedeli sme s ním ani pohnúť. Je vysoký dva metre. Je aj poriadne široký, zvykneme sa na ňom slniť. Tak ho chlapi len prekotúľali do stredu budúceho rybníka," hovorí o nezvyčajnom kameni, ktorý sa vyníma nad hladinou.
Rybník, ktorý si Bučekovci vytvorili, má už na prvý pohľad čistulinkú vodu. Pán Vladimír dostal od kamarátov rybárov násadu pstruha dúhového. V rybníku pri rodinnom dome, ktorého zovňajšok vkusne dotvárajú nádherné kvety, pribudlo sto kusov tejto zaujímavej ryby
„Skúšali sme chovať kapry, ale je tu chladná voda. Im nevyhovuje, ale pstruhom sa v nej darí. Máme tu asi sto kusov," vraví Matúš. „Tieto chytíte nielen na hlístu, ale aj na ruku," smeje sa pani Kvetka na účet rýb úctyhodnej veľkosti, ktoré plávajú k brehu, len čo sa ukáže na okraji rybníka.
Živý plot a trávnik ako perzský koberec
Okolo rybníka je nádherný živý plot, ktorý je zasa Matúšovou pýchou: „Je z hrabov a zo smrečkov." Matúš dodáva, že strihanie takéhoto plotu nie je obyčajná vec: „Striháme ho traja. Dvaja kamaráti prenášajú a potom podo mnou držia stôl, lebo na rebríku sa to nedá," smeje sa pri zmienke o tejto metóde.
Okolie domu je rovnako zaujímavé ako rybník. Človek má na trávniku nutkavý pocit, že by si mal vyzuť topánky pre výčitky svedomia, že šliape po takej kráse. „O trávnik sa stará manžel. Ošetruje ho. V jari ho česačkou preče, prekyprí, hnojí ho," chváli manžela Kvetka. „Zo skúsenosti viem, že ak trávnik pravidelne hnojíme, nemáme pod ním krtkov," dodáva s tým, že v záhradke s nimi aj tak vedú márne boje rovnako ako ostatní záhradkári.
Správna voľba
U Bučekovcov je naozaj čo obzerať. Krásny je aj vstup do domu z ulice. Rodina pred dvomi rokmi vyhrala súťaž o najkrajšiu predzáhradku v Kamienke. Keďže sa pána Vladimíra nemôžeme dočkať, odfotíme aspoň huby, ktorými v piatok potešil svoju rodinku. Je evidentné, že miesto pod sopkou Vihorlat, ktoré jej aj sebe vybral na bývanie, sa už dávno stalo ich rajom na zemi.
Leknu sa darí na mieste, kde necirkuluje voda. „Je tu na kraji trochu teplejšia," hovorí Matúš. V strede rybníka vidno veľký kameň sopečného pôvodu, ktorý bol na pozemku v čase, keď ho kúpili. Nevedeli s ním pohnúť. Foto: Anna Kornajová
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
