Korzár logo Korzár Horný Zemplín
Utorok, 6. december, 2022 | Meniny má Mikuláš

Humenčan Milan Bobaľa si v Kanade rodisko zo srdca nevytrhol

Určite aj vy doma opatrujete fľašu dobrého vínka. Len na vzácne príležitosti. Podobne som pre vás aj ja schovávala jeden príbeh.

Milan so sestrou Máriou. Na osudnú noc v roku 1959, keď ako sedemročné dievčatko skončila v slamenej chatrči v pohraničí, nikdy nezabudla. S bratom, ktorý o desať rokov na to emigroval, ich za tie roky aj tak nič nerozdelilo.Milan so sestrou Máriou. Na osudnú noc v roku 1959, keď ako sedemročné dievčatko skončila v slamenej chatrči v pohraničí, nikdy nezabudla. S bratom, ktorý o desať rokov na to emigroval, ich za tie roky aj tak nič nerozdelilo. (Zdroj: kor)

Vravela som si, že si ho nechám na vzácnu príležitosť. A ňou Dni mesta Humenného určite sú. Je to príbeh človeka spätého so svojím mestom. Kvôli láske k nemu a ľuďom, ktorých musel opustiť, veľkodušne odpustil všetkým, ktorí siahli na jeho domov.

HUMENNÉ. Začiatkom leta prišiel do Humenného rodák s kanadským pasom. Starší muž v kovbojskom klobúku pôsobil v uliciach mesta ako cudzinec.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Málokto tušil, že je to človek, ktorý mal kedysi ako chlapec, či mladý muž v nohách každý meter humenských ulíc, každú lúku, lesy okolo a polia.

SkryťVypnúť reklamu

Len starší Humenčania v ňom po chvíli spoznali svojho priateľa, ktorý pred rokmi emigroval do Kanady. Pred nimi stál Milan Bobaľa, muž, ktorého srdce napĺňa pri slove Humenné bolesť a láska zároveň.

Ako deti pásli kravy na Suchom jarku, spomienky sú krásne

Milan bol jedným zo štyroch detí Michala a Paulíny. Žili vo vlastnom rodinnom dome na terajšej Mierovej ulici. Ako skoro všetci Humenčania chovali kone, kravy, hydinu a celé dni dreli na poli, okolo domu, v meste. Len aby uživili rodinu v ťažkých povojnových rokoch.

"Mal som aj tak prekrásne detstvo. Stále spomínam na to, ako sme s kamarátmi chodili pásť kravy na Suchý jarok. Futbal sme hrali, chytali straky, hrali sa. Boli to najkrajšie dni môjho života," vraví a vymenúva svojich rovesníkov.

SkryťVypnúť reklamu

Pamätá si prezývky, spomína príbehy, ktoré s nimi zažil. Vtedy netušil, že sa nad nimi zaťahujú mraky kolektivizácie.

Komunisti vyhnali jeho rodinu z vlastného domu

"Bola som sedemročné dievčatko. Otec nebol v ten deň doma. O druhej v noci k nám vtrhli cudzí ľudia a brali všetko, čo malo cenu. Mama ma zobudila: Vstávaj, vezmi si tašku do školy," spomína Milanova sestra Mária na udalosti z roku 1959, keď mal Milan 17 rokov.

"To, čo sa vtedy stalo, zmenilo jeho aj náš život. Navždy to v ňom zostalo rezonovať," dodáva. Súrodenci opisujú, ako sa v tú noc v ich dome, dvore a maštali rozťahovala štvorica mužov. Aktívnych komunistov z Humenného, ktorých prezývali "Červené barety."

Milan si doteraz pamätá ich mená. "Ja ich nepoznám. Mama mi ich nechcela povedať. Vraj, aby nás nezaťažovala nenávisť," vraví Mária. Milan opisuje, ako všetko z ich majetku, čo sa im zmyslelo, brali a rodine vyhadzovali veci do nákladného auta.

SkryťVypnúť reklamu

Milanova mama šla do Prahy za prezidentom

"Vyviezli nás z vlastného domu aj s tetou a ujom, ktorí s nami bývali, do Kožuchoviec v okrese Stropkov. Bola to opustená dedina v slovensko-poľskom pohraničí. Po dome so slamenou strechou behali vlci. Piecka nebola vo vnútri, ale za cestou vedľa domu," spomína Mária.

Milan vraví, že prvé týždne prežili len vďaka dobrým ľuďom, ktorí sa nad nimi zmilovali. "Mama schudla 20 kíl. Bola kosť a koža. Nevieme, čo by s nami bolo, keby sa nerozhodla konať. Vybrala sa vlakom do Prahy za prezidentom Zápotockým aj s dvomi fotkami, na ktorých bola chatrč v Kožuchovciach," spomínajú súrodenci.

Paulína Bobaľová sa k prezidentovi dostala. "V prezidentskej kancelárii boli šokovaní z toho, čo im rozpovedala. Vôbec netušili, čo sa v Humennom dialo," vraví Mária.

Po niekoľkých dňoch prišli aktívnych súdruhov prešetrovať súdruhovia z Bratislavy. Rodinu museli previezť späť. "Urobili to v noci, aby okolo nášho návratu nebol v meste rozruch," vravia Milan s Máriou.

Ťažký život

Milanovho otca za to, že nechcel vstúpiť a odovzdať svoje zeme a zvieratá do družstva, humenskí komunisti nešetrili.

"Mal nálepku nepriateľa štátu. Nikde si nemohol nájsť robotu, rozvážal len uhlie za pár korún, drel, trápil sa," vraví Milan.

Život celej rodiny bol síce razom ako zlý sen, ale nezlomilo ich to. Práve naopak. "Milan sa vyučil za maliara – natierača. Aj keby mal naviac, na školu by ho ako syna kulaka nevzali. Ani maľovať a zarobiť koruny mu nedovolili. Maľoval domy tajne po nociach. Raz, keď sa vrátil z Mysliny, kde zarobil, nám z radosti porozkladal bankovky po celom dome. A my sme hľadali a tešili sa. Podával ich za rámy obrazov. Takú radosť mal, že rodičom trochu pomohol. Mama od dojatia plakala," spomína Mária.

Emigroval

Dodáva, že každý v rodine tušil, že po tom, čo im komunisti všetko vzali, Milan nesúhlasil s ich režimom a v hlave spriadal plány na emigráciu. V roku 1969 so svojou tehotnou manželkou Štefániou využil voľnejšiu atmosféru a pod zámienkou svadobnej cesty a návštevy otcovej sestry v Kanade emigroval.

Bez toho, aby vedel slovko po anglicky, bez toho, aby tušil, že svoju mamu a otca už viac živých neuvidí. Cesta do Československa a milovaného Humenného sa pre neho uzavrela na dlhých dvadsať rokov.

Nový život v Kanade

Milan svoj nový život rozbiehal v Bradforde pri Toronte, v štáte Ontario. S angličtinou si poradil s pomocou Poliakov, ktorí tu žili. Robil v kožiarskych závodoch, maľoval na stavbách na výškových konštrukciách. Manželka drela na stavbách, smolou natierala základy.

Po čase prišla na svet ich dcéra a dvaja synovia a život sa im dal do poriadku. Milana však srdce ťahalo domov. "Napísala mi švagriná, že aby sme mu nepísali také smutné veci, lebo ona potom nevie, čo má s ním robiť," vraví Mária. "Keby som sa vrátil, zatkli by ma," vraví Milan.

Do Humenného teda od neho viac ako často prichádzali pre rodiny balíky. "Posielal, čo mohol. Najčastejšie oblečenie pre deti, veď vtedy tu na nich ničoho nebolo," spomína sestra.

V roku 1989, po revolúcii mal Milan hneď ako sa len dalo v rukách letenku. Vrátil sa. Rodičom sa ale mohol prihovoriť len nad ich hrobmi. "Šiel som do nášho kostola. Sadol som si pred oltár. Veď som nenašiel ani rodičovský dom, zbúrali ho," vraví.

Nasledovali stretnutia s rodinou, s kamarátmi, známymi... Milan sa však vrátil späť do Kanady. Na ďalších dvadsať rokov.

Po štyridsiatich rokoch je všetko iné

Toto leto ho znovu ťahalo domov, k sestre, rodine. Priletel sám. "Manželka sa tu stále bojí vrátiť. Vraj, aby nás nezatkli. Ani pustiť ma nechcela," smeje sa.

Vraví, že je na dôchodku a má sa priam kráľovsky. "Chovám zajace. To ma baví a ide mi to. A ešte chodím na jazero loviť ryby," hovorí.

Dodáva, že sa teší z úspechov svojich detí, ktoré sa osamostatnili a majú vlastné rodiny. Prezrádza, že v Kanade našiel svoje miesto na zemi, že sa tam cíti doma: "Je to zvláštne, ako som niekedy túžil vrátiť sa do Humenného, tak by som teraz za nič nemenil. Vidím, že tu ľudia veľmi ťažko žijú. Len robia, majú starosti s peniazmi, robotou, splátkami. Nemajú čas na chvíle oddychu, zábavy," uvažuje potom, čo Humenčanov pár týždňov pozoroval.

Nad odkazom pre všetkých Humenčanov dlho nerozmýšľa: "Majte sa radi. Nezáviďte si, neubližujte. Nič nie je dôležitejšie ako láska."


Spomienky. Milan a kamarát z detstva a mladosti Blažej Ledinský. Ako chlapci chodili pásť kravy na Suchý jarok a zažili huncútstva, na aké sa nezabúda. Foto: kor

Najčítanejšie na Horný Zemplín Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Štvrtý diel komiksu Posledný Follower v denníku SME
  2. Píše analytik Martiška: Čo prinesie rok 2023 v ekonomike?
  3. Predaj osobných automobilov Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s.
  4. TRNKA: Esetov veľa nevznikne a ani ten jeden nemá Slovensko istý
  5. Vyberte si knihy s príbehom. Čo sa oplatí čítať na Vianoce?
  6. Darujte predplatné a získate poukaz v hodnote 10 € do Panta Rhei
  7. Deti cestujú do exotiky zadarmo
  8. V Danteho pekle sa našlo miesto pre každého
  1. Píše analytik Martiška: Čo prinesie rok 2023 v ekonomike?
  2. Štvrtý diel komiksu Posledný Follower v denníku SME
  3. Developer projektu Metropolis sa stal Lídrom roka 2022
  4. Nepotrebné telefóny pomáhajú na Vianoce deťom a rodinám v núdzi
  5. Tisíc líp aj pre včely od slovenskej prezidentky
  6. Changes to the System of Remedies
  7. How to succeed when acquiring a business in Slovakia
  8. Nová éra stavieb začína teraz
  1. Polovicu dovolenky zaplatíme od pondelka za Vás 15 357
  2. Strážia ho divé opice. Gibraltár vás prenesie do Británie 7 571
  3. Po pohlavnom styku by sa ženy mali čo najskôr vymočiť. Muži nie 5 162
  4. TRNKA: Esetov veľa nevznikne a ani ten jeden nemá Slovensko istý 4 576
  5. Vyberte si knihy s príbehom. Čo sa oplatí čítať na Vianoce? 4 337
  6. Deti cestujú do exotiky zadarmo 4 135
  7. Gizka Oňová: Pre mnohých som ideálna babka a lichotí mi to 3 046
  8. V Danteho pekle sa našlo miesto pre každého 2 419

Blogy SME

  1. Soňa Fröhlichová: Hollywood – synonymum amerického filmového priemyslu, deň číslo 18 a 19
  2. Rastislav Jusko: Čo s tebou ďalej, paragraf 363?
  3. Anna Miľanová: Luster podobný lampiónu...
  4. Michala Guľasová: Andrea Rimová – 29. február - knižná recenzia
  5. Věra Tepličková: K zubárovi lacnejšie, len keď si dáte vyšetriť pipíka
  6. INESS: O platoch zdravotníkov nemajú rozhodovať ministri
  7. Internátny život UK: Decembrový internát: 10 tipov na dlhé zimné večery
  8. Rudolfa Vallová: Keď odchádzajú talentovaní mladí ľudia...
  1. Grácz Ján: Po 62 odberoch končím s dobrovoľným darovaním krvi. Všeobecná zdravotná odmieta otcovi preplatiť liečbu. 195 147
  2. Věra Tepličková: Ako som cestovala vlakom 6 990
  3. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět 5 949
  4. Mária Križanová: Matematika a matikári. 3 316
  5. Ján Valchár: Prvý decembrový blog alebo láska je láska 3 039
  6. Jana Melišová: V závoji hmly 2 968
  7. Post Bellum SK: Poprava sa konala 3. decembra 1952 v ranných hodinách 2 786
  8. Café Európa: Čo sa môžeme naučiť od starších demokracií v právach LGBTI+ komunity? 1 946
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 52. - Arktída - Expedícia na lodi Zaria do Sannikovovej zeme (1900 - 1902)
  2. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět
  3. Jiří Ščobák: Je 6 000 mrtvých v Kataru moc?
  4. Monika Nagyova: Staré dievky z Luníka IX
  5. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia
  6. Jiří Ščobák: Nechci se otužovat, ale v praxi to trochu dělám
  7. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 51. - Antarktída - Prvá Byrdova antarktická expedícia (1928 - 1930) - 3/3, Prelet nad južným pólom
  8. Jiří Ščobák: Chcete výborný seriál s nestandardním příběhem? Chcete krásnou herečku a herce, kteří umí hrát? Teplo lidské duše? Strašidelný zámek a psychiatrii?
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Blogy SME

  1. Soňa Fröhlichová: Hollywood – synonymum amerického filmového priemyslu, deň číslo 18 a 19
  2. Rastislav Jusko: Čo s tebou ďalej, paragraf 363?
  3. Anna Miľanová: Luster podobný lampiónu...
  4. Michala Guľasová: Andrea Rimová – 29. február - knižná recenzia
  5. Věra Tepličková: K zubárovi lacnejšie, len keď si dáte vyšetriť pipíka
  6. INESS: O platoch zdravotníkov nemajú rozhodovať ministri
  7. Internátny život UK: Decembrový internát: 10 tipov na dlhé zimné večery
  8. Rudolfa Vallová: Keď odchádzajú talentovaní mladí ľudia...
  1. Grácz Ján: Po 62 odberoch končím s dobrovoľným darovaním krvi. Všeobecná zdravotná odmieta otcovi preplatiť liečbu. 195 147
  2. Věra Tepličková: Ako som cestovala vlakom 6 990
  3. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět 5 949
  4. Mária Križanová: Matematika a matikári. 3 316
  5. Ján Valchár: Prvý decembrový blog alebo láska je láska 3 039
  6. Jana Melišová: V závoji hmly 2 968
  7. Post Bellum SK: Poprava sa konala 3. decembra 1952 v ranných hodinách 2 786
  8. Café Európa: Čo sa môžeme naučiť od starších demokracií v právach LGBTI+ komunity? 1 946
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 52. - Arktída - Expedícia na lodi Zaria do Sannikovovej zeme (1900 - 1902)
  2. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět
  3. Jiří Ščobák: Je 6 000 mrtvých v Kataru moc?
  4. Monika Nagyova: Staré dievky z Luníka IX
  5. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia
  6. Jiří Ščobák: Nechci se otužovat, ale v praxi to trochu dělám
  7. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 51. - Antarktída - Prvá Byrdova antarktická expedícia (1928 - 1930) - 3/3, Prelet nad južným pólom
  8. Jiří Ščobák: Chcete výborný seriál s nestandardním příběhem? Chcete krásnou herečku a herce, kteří umí hrát? Teplo lidské duše? Strašidelný zámek a psychiatrii?

Už ste čítali?

SME.sk Minúta Najčítanejšie
SkryťZatvoriť reklamu