Talentovaný a uznávaný umelec, rodák z Prešova, PaedDr. Martin Horečný (38) absolvoval dlhú cestu od maľovania metalových príšer, ešte za éry socializmu, na tričká svojim kamarátom z prešovského sídliska, po dnešnú osobitú podobu umenia, ktorá ho charakterizuje a vyčleňuje od ostatných umelcov nielen na Slovensku.
Tak ako každý človek, aj M. Horečný prešiel vo svojom osobnom a profesionálnom živote mnohými zmenami, ktoré ho, ako sám priznáva, posunuli dopredu a odzrkadlili sa i v jeho výtvarnom prejave. Vo svojej ranej tvorbe inklinoval ku kresbe, kde ho mierne ovplyvnil umelec H. R. Giger, tvorca filmovej postavy Alien. Smer, ktorým sa umelec uberal, nebol do určitej doby jednoznačný.
"Sedel som na dvoch stoličkách. Jdna bola výtvarné umenie, druhá hudba (ex-Gagas, ex-Rossweltia - dnes Peha, Divná párty). Musel som sa však rozhodnúť, lebo hrozilo, že medzi ne padnem."
A tak zanechal účinkovanie v kapele ako bubeník. Prvé vážne a seriózne potýčky s umením absolvoval počas seminárnych prác, kedy ho nesmierne oslovila téma: ilustrácia poézie, neskôr ilustrácia hudobnej tvorby. Počas štúdia na UPJŠ v Košiciach ho výrazne usmernili doc. Tibor Gáll, ak. mal. a Peter Kocák, ak. mal., ktorých M. Horečný považuje dodnes za kapacitu vo svojom odbore a mimoriadne si ich váži. Maľbe sa začal venovať až neskôr, po absolvovaní školy. Ako sám uznáva: "Začať pracovať inou výtvarnou technikou, je ako učiť sa hovoriť iným jazykom."
Umenie žilo v symbióze
Počas absolventskej praxe na základnej škole na Ul. 1 mája v Snine sa zoznámil so sochárom Ľubom Birkom, ktorý sa časom stal jeho nenahraditeľným kamarátom. Svoju prvú výstavu zorganizoval práve so spomínaným sochárom v roku 1997. "Moje a jeho umenie žilo v symbióze, prejavovalo sa to najmä na výstavách." Pán Birka, bohužiaľ, prišiel o život 4. apríla 2009 pri nešťastnej nehode.
Neskôr začal M. Horečný vyučovať na umeleckej škole v Snine, no popri tom nezaháľal a vystavoval svoje obrazy po celom Slovensku, v Nemecku, Maďarsku, Česku, Poľsku a vo Veľkej Británii. Hudbe ostal verný aj naďalej a spájal ju aj so svojimi výstavami. Svedčí o tom aj účasť najznámejšieho džezového bubeníka Jozefa Doda Šošoku na vernisáži v Piešťanoch, míma a choreografa Milana Sládka s hudobníkom Petrom Lipom v Norimbergu. Významná bola preňho výstava vo Viedni roku 2001.
Teraz alebo nikdy
Vo Veľkej Británii vošiel aktívnejšie do povedomia, keď sa v roku 2007 presťahoval do mesta Grantham. Do Anglicka sa vybral, ako uznáva, na poslednú chvíľu. Mal pocit, že keď nie teraz, tak už možno nikdy. Prvá výstava po príchode na Ostrovy sa konala v januári v roku 2008, vďaka ktorej zaujal nielen novinárov, ale aj napríklad veľké obchodné centrum a komerčné súkromné galérie, kde dostal ponuku vystavovať dlhodobo svoje umenie.
V Anglicku pôsobil dva a pol roka. Nebolo to však vždy ružové. Dvanásťhodinové šichty v továrni, či práca v dvadsaťpäťstupňovom mraze. Aj týmto si musel prejsť umelec, ktorému sa kolegovia nestačili čudovať, čo robí na takom pracovnom mieste, najmä po zhliadnutí jeho obrazov.
Vyhovuje mu malé mestečko
Ako však spomína, s Angličanmi nemá zlé skúsenosti. Práve naopak. Stretol sa s mnohými ochotnými ľuďmi a obdivovateľmi jeho umenia. Mnohé praktické dôvody ho prinútili vrátiť sa do Sniny. Mimochodom, ako vraví, malé pokojné mestečko má svoju atmosféru a ako umelcovi mu vyhovuje. Jedným z dôvodov k návratu boli aj zdravotné problémy. Nevylučuje ani návrat do Británie, je to však vo hviezdach, ako vraví agent Mulder. A tak sa sem pred pár mesiacmi vrátil a je otvorený novým podnetom a ponukám.
Momentálne nemá žiaden výrazný umelecký vzor, najviac ho zaujmú mladí ľudia, ich talent a práce. Vidí v nich obrovský potenciál. Svojím umením sa nesnaží pretvoriť svet, ani vyslať hlbokú filozofickú myšlienku všetkým ľuďom. Občas to je len prenos myšlienok a pocitov na plátno. Svedčí o tom aj jeho obľúbený výrok od U. Eca: Krása a zmysel umenia je práve v jeho mnohoznačnosti. Je to preňho relax a ventil. Jeho obrazy sú však nesmierne dynamické a predsa veľa vypovedajúce. V budúcnosti má plán venovať sa technike airbrush a po preliečení sa zo zdravotných ťažkostí, sa chystá venovať svojim aktivitám na 110 %.
Autor: Martina Bednárová
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín